Ako naučiť dieťa vyhrávať a prehrávať: 10 tipov pre rodičov
Čo robiť, keď vaše dieťa na výhru reaguje príliš sebavedome alebo na prehru príliš emotívne?
Ako deti pripraviť na výhry a prehry, aby ich zvládali s dôstojnosťou?
1. Reakcia na prehru: Uznanie pocitov a stanovenie hraníc
Keď dieťa prehrá, môže zažívať silné emócie, čo je úplne v poriadku. Rodičia by mali tieto pocity uznať a prejaviť pochopenie. Je však rovnako dôležité stanoviť jasné hranice toho, ako sa správať. Napríklad, váľanie sa po zemi, nadávanie alebo dramatické scény priamo na ihrisku nie sú pre nikoho prospešné. Ak dieťa prehru naoko zľahčuje, ale vidíte, že ho to vnútri trápi, je dôležité sa s ním o tom porozprávať. Dajte deťom priestor na prežívanie emócií, ale naučte ich, ako ich zvládnuť zdravým spôsobom, napríklad tým, že svoje pocity vyjadria slovami. Vaša reakcia a podpora v týchto situáciách im pomôžu naučiť sa, ako sa správne vyrovnať s prehrou.
2. Príprava pred hrou alebo súťažou
Pred začiatkom hry alebo súťaže je dobré dieťa pripraviť na to, že nie vždy sa podarí vyhrať. Vysvetlite mu, že prehra je normálna vec a aj tí najlepší občas prehrajú. Skúste mu pripomenúť, že dôležité je, ako sa počas hry cíti a ako si ju užíva, nie len samotný výsledok. Ak dieťa príliš povzbudzujeme alebo zdôrazňujeme, aký dôležitý je zápas či súťaž, môže to v ňom vyvolať zbytočný stres a pocit, že je naňho vyvíjaný príliš veľký tlak. Snažte sa neklásť na dieťa prehnané očakávania, aby sa necítilo preťažené.
3. Príklad dobrého športového správania
Deti sa učia najmä tým, čo vidia, preto je dôležité, aby ste im ukázali, ako sa správať správne. Ak dieťa prehrá, namiesto sklamania alebo hnevu, ukážte mu, ako oceniť úspech víťaza a povzbudiť ostatných. Vyhýbajte sa negatívnym reakciám, ako je napríklad kritizovanie rozhodcov, pretože deti takéto správanie ľahko preberajú. Svojím vlastným prístupom môžete deti naučiť, čo znamená byť skutočným tímovým hráčom a správať sa férovo v každej situácii.
4. Je dôležité občas nechať dieťa prehrať
Chceme, aby naše deti zažívali úspech, ale ak nikdy neprehrávajú, prichádzajú o dôležité skúsenosti. Skvelým tréningom sú napríklad spoločenské hry. Ak ich necháte vždy "z milosti" vyhrávať, nedostanú možnosť spoznať svoje skutočné schopnosti a nebudú vedieť, aké to je, keď sa niečo nepodarí. Život nie je len o výhrach, aj prehry k nemu patria a práve vďaka nim rastieme a učíme sa. Je dôležité, aby deti vedeli, že ich hodnota nezávisí od toho, či vyhrajú alebo prehrajú. Musia pochopiť, že každý neúspech je príležitosťou naučiť sa niečo nové a zlepšiť sa. Keď ich naučíme, že prehra nie je žiadna tragédia, pomôžeme im vybudovať si zdravé sebavedomie a odolnosť, čo im veľmi pomôže v ďalšom živote.
Keď tréner a rodičia nepoznajú mieru alebo Všetko treba robiť s rozumom
5. Zameranie sa na zručnosti a pokrok
Namiesto toho, aby ste sa zameriavali iba na výhru alebo prehru, je dôležité zdôrazniť význam zlepšovania schopností a učenia sa nových vecí. Po hre, bez ohľadu na výsledok, môžete reagovať nasledovne:
Po prehre: Keď dieťa prehrá, zamerajte sa na to, čo sa počas hry naučilo. Spýtajte sa ho: „Čo si si z tejto hry odniesol?“ a pochváľte ho za úsilie, ktoré do hry vložilo, napríklad: „Aj keď si nevyhral, videl som, že si sa v obrane veľmi zlepšil.“ Povzbuďte ho, aby v tréningu pokračovalo s vedomím, že prehry sú prirodzenou súčasťou učenia: „Každý, kto sa niečomu učí, prechádza aj prehrami.“
Po výhre: Po výhre dieťa pochváľte za jeho úsilie: „Skvelá práca! Dnes si ukázal, že tvrdá práca prináša výsledky.“ Povzbuďte ho, aby zostalo pokorné a rešpektovalo aj snahu ostatných.
Týmto prístupom učíte dieťa, že najdôležitejšie je zlepšovanie a učenie sa, nie samotný výsledok.
6. Zvládanie frustrácie a hnevu
Keď dieťa zažíva frustráciu alebo hnev, je dôležité mu ukázať, že tieto pocity sú normálne a že s nimi vieme pracovať. Napríklad mu môžete navrhnúť, aby si predstavilo svoje „pokojné miesto“. To môže byť akékoľvek miesto, kde sa cíti bezpečne a pohodlne, napríklad jeho obľúbený kútik v izbe, rozkvitnutá lúka alebo pláž. Keď sa začne cítiť nahnevané alebo frustrované, môže zatvoriť oči a pokúsiť sa predstaviť si, že je na tomto mieste. Pomaly dýcha a vníma, ako sa napätie postupne uvoľňuje.
Ďalšou jednoduchou technikou je počítanie do desať. V momente, keď cíti, že ho hnev začína ovládať, môže začať pomaly počítať do desať. Toto mu dáva čas sa upokojiť a premyslieť si, čo bude ďalej. Pomôžte dieťaťu nájsť spôsoby, ako vyjadriť svoje pocity bezpečným a konštruktívnym spôsobom. Napríklad ho môžete povzbudiť, aby namiesto kriku radšej povedalo: „Som nahnevaný, pretože...“ a pokúsilo sa vysvetliť, čo ho trápi.
TIP pre rodičov: Ako chváliť dieťa?
7. Prispôsobenie úrovne súťaže veku dieťaťa
Pre mladšie deti je lepšie hrať sa bez tlaku súťaže, pretože ešte nemusia zvládnuť prehru bez výbuchov hnevu. Ak deti nútime súťažiť príliš skoro, môžu sa začať cítiť vystresované a pod tlakom, čo ich môže úplne odradiť od danej aktivity. Keď deti súťažia príliš skoro, môže to viesť k frustrácii a tomu, že sa budú báť neúspechu, namiesto toho, aby si hru užívali. Ako deti rastú, môžu sa postupne zapájať do rekreačných tímov, kde sa naučia pravidlá a spoluprácu. Intenzívnejšie súťaže je lepšie nechať na neskôr, keď sú deti emocionálne pripravené zvládať víťazstvá aj prehry bez zbytočného stresu. Takto si budú môcť užiť hru a zároveň sa z nej niečo naučiť.
8. Učenie sa z vlastných skúseností
Rodičia môžu deťom rozprávať o svojich vlastných skúsenostiach, keď niečo vyhrali alebo prehrali. Takéto príbehy pomáhajú deťom pochopiť, že výhry aj prehry sú úplne bežnou súčasťou života. Môžete im napríklad povedať, ako ste sa cítili, keď ste prehrali v nejakej súťaži a čo ste sa z toho naučili. Alebo naopak, keď ste vyhrali, ako ste sa snažili zostať pokorní a vďační. Tieto príbehy môžu deťom ukázať, že aj rodičia prežívajú podobné situácie, a dať im tak príklad, ako sa s nimi vyrovnať. Skúste sa s deťmi o týchto zážitkoch porozprávať počas bežných chvíľ, napríklad pri večeri alebo pri spoločnej hre, aby videli, že je v poriadku hovoriť o svojich pocitoch a skúsenostiach.
Neprehral si, len si prišiel posledný. O športe pre deti od štyroch rokov.
9. Posilňovanie sebadôvery bez ohľadu na výsledok
Dieťa by malo vedieť, že jeho hodnota nesúvisí s tým, či vyhrá alebo prehrá. Rodičia by mali pravidelne posilňovať sebadôveru dieťaťa tým, že ocenia jeho úsilie, vytrvalosť a odvahu zapojiť sa do súťaže, bez ohľadu na výsledok.
10. Vyhrávať s pokorou
Oslavovať víťazstvá je fajn, ale rovnako dôležité je naučiť deti, aby vyhrávali s pokorou. Povzbuďte ich, aby poďakovali spoluhráčom, trénerom a fanúšikom za podporu. Pripomeňte im, že je dôležité rešpektovať súpera aj rozhodcov a sústrediť sa na to, ako tvrdo pracovali počas tréningu a súťaže. Takto sa naučia, že víťazstvo nie je len o výsledku, ale aj o tom, ako sa k nemu dopracovali a ako sa správajú po ňom.
Keď na deti počas súťaží tlačíme príliš, môžu sa cítiť vystresované, nervózne a úplne stratiť radosť z hry. Namiesto toho, aby si to užívali, budú sa len báť, že nesplnia naše očakávania. Preto je dôležité dávať pozor, aby sme na nich nekládli príliš veľký tlak a nechali ich súťažiť hlavne pre radosť a učenie sa novým veciam.