10 najtrápnejších situácií s deťmi: TOTO ste aj vy zažili?
„Najradšej by som sa teraz zahrabal/a pod zem!“ – toto si hovoria rodičia v tých menej príjemných situáciách, keď detské ústočká „vypustia“ čosi, čo nie je pre uši verejnosti.
A tie sa objavujú hneď, ako začnú deti hovoriť a zaujímať sa o svet okolo seba. Niet šance! Rodičom nezostáva iné, len tieto „trapasy“ prekonať. Jediná útecha je v tom, že je čím zabávať publikum pri rodinných oslavách.
Nepríjemnosti s deťmi
„Aký zlatý!“, „Aká milá!“, to počúvajú radi všetci rodičia, ale komentáre typu: „Aké drzé dieťa!“ a „Ako to len mohol!“, „To sú čo za rodičia, keď toto dovolia?!“ sa nikomu nepáčia. Zahnanie do úzkych, červenanie sa, spotené ruky a „čumiaci“ ľudia naokolo.
Takto sa človek cíti, keď vlastné dieťa práve ocikalo obrovskú palmu v pobočke banky alebo sa v supermarkete hodilo s nárekom o zem. Zdá sa, že takýto moment trvá nekonečne dlho. Ako sa v takejto situácii zachovať?
FEJTÓN: Pane, vy máte pipíka?
Ako prekonať trápne momenty
Neexistuje žiadny jednoduchý patent ani recept, ale je veľa možností ako reagovať úplne nesprávne. Nesprávne by napríklad bolo – nakričať na dieťa alebo sa hekticky tisíckrát okolo seba ospravedlňovať. Aj keď to padne veľakrát zaťažko, treba zostať pokojný a s čo možno najväčším šarmom vysvetliť situáciu, ospravedlniť sa, pokúsiť sa odstrániť možné škody (napríklad si vypýtať vedro s vodou a utrieť podlahu, regál v supermarkete znovu upratať...) a dieťa upokojiť (pokiaľ je rozrušené) tak jemne, ako sa len dá.
Utešte sa tým, že o pár rokov sa nad tým spolu zasmejete, alebo tým, že o niekoľko rokov sa situácia obráti a trápna pre vaše dieťa budete vy. Napríklad tým, keď budete chcieť dať synovi pred školou pusu na rozlúčku alebo vám dcéra okomentuje outfit so slovami: „Mami, v tom vyzeráš trápne!“
Zozbierali sme pre vás 10 najnepríjemnejších momentov s deťmi i s návodom, ako ich zvládnuť bez toho, aby ste prišli o nervy.
Moje dieťa – zlodej?
„Píp, píp, píp“ – ó nie, spustil sa alarm, zlodej si niečo vynáša z obchodu. Nie, nie, žiadny dlhoprstý, to vaše vlastné dieťa bezstarostne vychádza z predajne s balením plastových figúrok na hranie. Ako správne zareagovať? Celkom jednoducho: Jemne zobrať balíček z detských rúk, krátko vysvetliť, že vziať veci bez platenia sa nesmie a ísť odovzdať „lup“ priamou cestou do pokladne s milým ospravedlnením.
„Mamíííí, mne sa chce cikať!"
Odkiaľ sa vzala táto mláka? No nie! Vlastný syn, sotva sa zbavil plienok, musel cikať tááák súrne, že ocikal podlahu v obchode. Poproste zamestnancov, aby vás nechali odstrániť nehodu, vypýtajte si handru a vedro. Možno budete mať šťastie, okolostojaci to vezmú s humorom a kompetentní zavolajú upratovaciu službu.
Moje dieťa, príšera!
„Dobrý deň, tu je učiteľka vašej dcéry, viete stala sa taká vec – ona totiž pohrýzla iné dievča do ucha a ranu bolo treba zašiť.“ Moje dieťa – príšera? Správna reakcia: Ihneď zavolajte rodine pohryznutého dievčatka, ospravedlňte sa a pri ďalšom stretnutí ho prekvapte nejakou milou maličkosťou – hrou, sladkosťou, náramkom, ktoré „poškodenému“ dieťaťu spoločne odovzdáte.
Pomóc, moje dieťa hryzie!
Treba všetko vysvetľovať?
„Mami, čo je to „pi.a“?“ – Mŕtve ticho v električke. Dieťa sa práve naučilo čítať a dešifruje všetky grafity na stanici. Vy ste si vo svojej výchove zaumienili, že budete na všetky detské otázky odpovedať vždy otvorene, čestne a ihneď. Hm, a čo teraz? Možno sa predsa len trochu vyhnúť odpovedi? „Ani ja presne neviem, čo to znamená...“ – možnosť, ktorá vás môže zachrániť.
Dojčenie s publikom
„Mami, ja som smädný!“ a šmahom jednej ruky je pulóver vyhrnutý, prsník obnažený a všetci v autobuse sa iritovane prizerajú. Áno, deti majú byť dojčené podľa potreby, ale staršie deti, ktoré sa ešte nevedia vzdať materského mlieka, sa nesprávajú v týchto situáciách tak decentne, ako by si ich mamy priali.
Zareagujte nasledovne: Použite plienku, utierku, vreckovku alebo pulóver, aby ste si s dieťaťom vytvorili kúsok súkromia. Ostatní sa určite o chvíľu začnú pozerať iným smerom.
Aký pekný balón
„Pozri, aký pekný balón som našiel, vonia ako čerešne a má aj brmbolec!“ – Nechajte dieťa ešte pár rokov vo viere, že je to obyčajný balón a dajte si predsavzatie, že nabudúce kondómy ukryjete lepšie.
Mrnčanie v supermarkete
„Ale ja chcééém to kindervajíčkooo!“ narieka dieťa ležiac na zemi pred pokladňou v supermarkete, využívajúc svoje päste na udieranie do nákupného košíka. Tento malý zúrivec sa vôbec nepodobá na toho malého anjela, s ktorým ste do obchodu pred polhodinou vstúpili.
Predýchať, napočítať do 10 a pokojne, ale tak rýchlo, ako je to možné, opustiť javisko s plačúcim a vzdorujúcim dieťaťom – no bez vynúteného tovaru. Na ceste domov mu vysvetlite, že doma máte sladkostí dosť, ale takáto scéna v obchode zaručene skazí všetky šance, aby z nich dostalo čo len jednu. Predovšetkým však zostaňte dôslední.
Detské ústa – časť prvá
„Mami, kto je tá tučná stará pani?“ Vaša sesternica je síce len o dva roky staršia ako vy, ale má dobré uši a prísne sa pozrie na dieťa, ktoré na ňu práve v tej chvíli ukazuje prstom. Aký je váš vzťah k milému príbuzenstvu?
Lebo to ovplyvní jej reakciu i ďalší priebeh rodinnej oslavy. Šarmantná záchranná akcia z vašej strany by mohla znieť asi takto: „V očiach detí sme všetci starí ...“ Dieťaťu potom v decentnej vzdialenosti vysvetlite, že vety podobného typu nie sú vhodné, nie je pekné, ak sa upozorňuje na niekoho nedostatky, u žien na vek a podobne.
Detské ústa – časť druhá
„Mami, prečo je taký špinavý?“ opýta sa vaše dieťa, keď sa vedľa vás na plavárni vynorí chlapec tmavšej pleti. Dieťaťu vysvetlite, že ľudia môžu mať rôznu farbu pokožky a je to úplne v poriadku. Sľúbte mu, že si spolu doma pozriete nejaké knižky (a na obrázkoch mu ukážete aj Indiánov, Ázijcov, Eskimákov...). Ak sú v blízkosti rodičia tohto dieťaťa, jednoducho im vysvetlite, že je to pre vaše dieťa nová skúsenosť – možno sa na tom spolu zasmejete.
DOROTA NVOTOVÁ: Mám v živote veľké ŠŤASTIE
Nesprávny moment
„Mami, ja nemôžem zaspať!“ – prosím, nie teraz, to bol absolútne nevhodný moment, keď sa dieťa objavilo vo dverách spálne – konečne ste mali ako pár čas na túlenie sa a podobné veci, veď kedy inokedy sa to dá, ak nie neskoro večer, keď dieťa zaspí... A potom náhle prerušenie: „Môžem sa ísť aj ja s vami potuľkať?“ – „Samozrejme, zlatko, len musím ísť ešte rýchlo do kúpeľne...“
Nebojte sa, ďalšia príležitosť na čas vo dvojici už určite vyjde.