ROZHOVOR: Deti vedia zaspávať samy
MAMA a ja vám exkluzívne prináša rozhovor so spánkovou guru, autorkou knihy Precious Little Sleep, ktorá denne pomáha rodinám naučiť svoje ratolesti zaspávať – Alexis Dubief.
Opäť nechce zaspať. Hoci skúšate všetko – natriasanie na rukách, mlieko, cumeľ, hladkanie po vláskoch, uspávanie v manželskej posteli. Vraj až 70 percent rodičov pozná tieto situácie.
Necháte bábätko zaspať kdekoľvek a kedykoľvek? Môže to byť chyba
Kým sú ešte úplne maličké, väčšinou nemajú problém zaspať kdekoľvek a kedykoľvek. Moja dcéra pár dní po návrate z pôrodnice zaspala v autosedačke v kuchyni, kým som mala pustený hlučný mixér. Vraj to je pomerne časté, novorodenci sú v tomto jednoducho flexibilní. Netreba ale zaspať na vavrínoch. Toto je totiž len dočasný stav a všetky spánkové prehrešky rodičov sa neskôr ukážu ako obrovské chyby.
Biele šumy zlepšia spánok vašich bábätiek!
U nás pravdepodobne v štyroch mesiacoch udrela spánková regresia. Vtedy sa spánok bábätka mení a začína sa viac podobať tomu nášmu. Bábätko spí v cykloch, pričom každých 40 minút prechádza z hlbokého spánku do ľahkého a späť. Ak sa dovtedy nenaučilo zaspávať samostatne, je možné, že bude v mnohých týchto prechodoch potrebovať, aby mu rodič pomohol znovu zaspať. Niekoľkokrát za noc.
Ak bábätko uspávate na prsníku, bude si myslieť, že TOTO je uspávanie
Po niekoľkých nociach, ktoré som presedela pri detskej postieľke, som narazila na knihu Precious Little Sleep od Alexis Dubief, ktorá vysvetľuje, že dieťa si od narodenia vytvára spánkové asociácie. To znamená, že si zvyká na akýsi rituál zaspávania. Ak ho rodičia uspávajú na rukách, na prsníku, na cumlíku, hojdajúc ho zo strany na stranu, tak sa naučí, že toto je spôsob, ako sa zaspáva.
Ak je už ale neskoro a vaše bábätko je zvyknuté na nevhodné asociácie, Alexis v knihe presne popisuje, ako sa ktorého prehrešku dá zbaviť.
ROZHOVOR s Alexis Dubief
Alexis, ako si sa dostala k tomu, že pomáhaš rodičom naučiť svoje deti zaspávať?
Je to dlhý príbeh, ale skrátene – veľmi som bojovala so zaspávaním svojho prvého dieťaťa. Som srdcom výskumník a prečítala som všetky knihy, lenže tie informácie boli veľmi mätúce a na môjho syna nič nezaberalo. Stále som rozmýšľala nad tým, prečo je to také ťažké. Veď ľudia majú predsa deti odjakživa! Prečo je zaspávanie taký boj? Zaspávanie nemá byť boj. Moja snaha zmierniť ho viedla k detailnejšiemu prieskumu, rozhovorom s rodičmi a neskôr aj k písaniu môjho blogu.
Čo presne znamená samostatný spánok?
Večierka musí byť úžasne konzistentná a dieťa chodí do postele každý večer v rovnakom čase. Uložíš ho do postieľky, kým je ešte bdelé, a odídeš. V podstate to znamená, že v jeho prostredí sa absolútne nič nezmení, keď zaspí. Ak zaspí, kým je rodič pri ňom, bude očakávať, že tam bude aj vtedy, keď sa v noci preberie.
Má dieťa samostatne zaspávať, aj keď ho choré, má zvýšenú teplotu, alebo mu rastú zuby? Jednoducho vtedy, keď ho niečo trápi? Alebo môžem občas urobiť výnimku?
To závisí od toho, čo to znamená občas. Počas prvých pár rokov deťom rastie 20 zubov, takže im v podstate rastú stále. Ak toto má byť dôvod, prečo dieťa nevie samostatne zaspať, tak vlastne nikdy nevedelo samostatne zaspať.
Niektoré deti potrebujú pred spaním vypustiť paru, takže aj keď vedia zaspať samostatne, ešte sa takých 10 až 15 minút „sťažujú”. Ak tam ale rodič uteká vždy, keď sa dieťa sťažuje pár minút, tak nikdy nebude zaspávať samostatne.
A ak väčšie deti nevedia zaspávať samostatne, budú sa v noci budiť tri- až päťkrát a budú potrebovať rodiča, aby ich znovu uspal. Verím ale rodičom, že vedia rozlíšiť, kedy je dieťa naozaj choré a potrebuje pomoc.
Od čoho závisí schopnosť dieťaťa samostatne zaspať?
Je to ovplyvnené mnohými faktormi, ale najmä od:
- dostatočného upokojenia sa
- zručnosti zaspať samostatne bez pomoci rodiča, teda od vyhýbania sa nevhodným spánkovým asociáciám
- dostatočnej potreby spať, ktorá je založená na viacerých veciach, napríklad treba bábätko uložiť do postieľky každý večer v tú istú hodinu, a treba ho nechať pred spaním dostatočne dlho bdelé v závislosti od jeho veku
Ak rodičia niektoré alebo všetky z týchto bodov nedodržiavajú, tak ich deti bojujú pri zaspávaní a/alebo sa v noci budia a vyžadujú pozornosť rodičov.
Čo ak sa dieťa v noci budí a potrebuje pomôcť? Napríklad vložiť do úst cumeľ, podržať za ruku alebo pohladkať?
Ak dieťa zaspí, kým ho matka drží na rukách, natriasa alebo kŕmi, tak ju bude potrebovať aj v noci, aby ho držala, natriasala alebo kŕmila v jednotlivých cykloch medzi ľahkým a hlbokým spánkom. Preto je samostatné zaspávanie základom. Ak dieťa nevie večer zaspať samo, tak od neho nemôžeš očakávať, že si v noci poradí bez pomoci. Ak ale zaspí samo, tak nebude matku potrebovať ani v noci.
Spánok bábätiek:dôležitý pre zdravie a dobré prospievanie!
Moja dcéra nemala problém zaspať kdekoľvek a kedykoľvek, rovnako ako nemala problém spať niekoľko hodín v kuse. Keď mala štyri mesiace, všetko sa zmenilo. Ani za nič nechcela ísť spať, musela som ju kolísať na rukách, dávať jej mlieko, držať ju za ruky až do úplného zaspatia. Mohla to byť spánková regresia, ktorá by sa v štyroch mesiacoch mala objaviť?
Spánková regresia je trochu kontroverzná. Existuje pár malých štúdií a výsledky neboli dobre replikovateľné v neskorších pokusoch. Jediné, čo vieme, je, že deti občas vymýšľajú a zle spia z dôvodov, ktorým až tak dobre nerozumieme. Niektorým veciam však celkom rozumieme – štúdie identifikovali regresie spojené s veľkými vývojovými medzníkmi, ako je lozenie alebo chodenie.
Správanie, ktoré popisuješ, mohli spôsobiť rôzne veci. Novorodenci často bývajú dosť flexibilní, čo sa zaspávania týka, ale neskôr, ako rastú, začínajú dosť bojovať. Tvoja skúsenosť je teda dosť bežná. Možno to bola regresia. Možno to bolo to, že ako rástla, nechcela, aby si odišla a nechala ju spať, pretože hrať sa s tebou bola omnoho väčšia zábava ako spať. Možno len potrebovala byť dlhšie hore. A možno to bolo jednoducho preto, lebo je to bábätko, a bábätká toto občas robia.
V tom čase sme sa sťahovali do zahraničia a celé prostredie bolo pre dcéru nové. Dokáže sťahovanie sa alebo cestovanie narušiť spánkový režim dieťaťa?
Bábätká nespia dobre v cudzom prostredí. Môžeš im priniesť všetky ich známe veci, ako je nočná lampička, biely šum, plachta a iné, ale aj tak, väčšina detí nebude spať dobre. U dospelých to platí tiež, volá sa to efekt prvej noci, ale my to už vieme lepšie maskovať. Cestovanie prináša aj ďalšie výzvy, ako sú vynechané alebo skrátené denné spánky, neskoršia večierka.
Existuje spôsob, ako cestovanie deťom uľahčiť?
Nanešťastie, nie. Neexistuje žiaden zaručený recept, ako na cestách nenarušiť spánkový režim. Treba ale dbať na to, aby si dieťa pospalo cez deň – ak nebude chcieť zaspať vo svojom klasickom čase, tak aj zdriemnutie v autosedačke za jazdy alebo v kočíku na prechádzke je lepšie ako nič. Snažte sa ukladať deti do postele večer v rovnakom čase ako doma.
Ak doma vedia zaspať samy, nepokazte si to počas dovolenky. Buďte ale pripravení na to, že to pôjde ťažšie – napríklad deväťmesačné bábätko, ktoré vie doma zaspať za pár minút, môže v hoteli bojovať 20 minút. Ak to bude neznesiteľné a vy necháte dieťa napríklad spať s vami v posteli, buďte si vedomí, že sa vytvorí zlozvyk, s ktorým budete ťažko bojovať, keď sa vrátite domov.
Už sme spomenuli spanie v jednej posteli. Ktorých nevhodných spánkových asociácií je najťažšie sa zbaviť?
Spanie v jednej posteli s dieťaťom pricucnutým na prsníku je najťažšie. Ľudia o takomto spôsobe spania málokedy hovoria, ale je to celkom bežné. Volám to syndróm ľudského cumľa. Maznanie sa, hojdanie na rukách, potľapkávanie, kŕmenie alebo používanie cumľov sú najčastejšie spánkové asociácie, ktoré ľudia využívajú, kým sú deti úplne maličké, pretože fungujú. A nie je na nich nič zlé, ak chápete, že v istom čase prestanú byť užitočné.
Je v poriadku deti v noci kŕmiť? Do akého veku?
Je to úplne v poriadku, ak je to to, čo rodičia chcú. Ak je dieťa staršie ako 6 až 8 mesiacov, a rodičia si povedia, že ho už v noci kŕmiť nechcú, tak je takisto úplne v poriadku pracovať na úplnom zrušení nočného kŕmenia.
Vo svojej knihe navrhuješ aj starý známy spôsob – nechať dieťa vyplakať. Ak je ale dieťa zvyknuté zaspávať s mamou, a zrazu ostane samo, nie je to preň frustrujúce? Nie je príliš vystrašené?
Naše deti učíme množstvo zručností priamo, ako napríklad zaviazať si šnúrky na topánkach. Pri iných zručnostiach, ako je lozenie, chodenie alebo zaspávanie, im nechávame priestor a možnosť naučiť sa to. Byť rodičom znamená veriť, že naše dieťa je schopné robiť rôzne veci. Neznamená to, že musí byť z toho šťastné alebo nadšené. Ale keď zvážiš, aký dôležitý je nerušený spánok aj pre dieťa, jeho zdravie a vývoj, ale aj pre nás, rodičov, tak to určite stojí za ten malý boj.
Ak dieťa nevie zaspať bez mamy alebo bez otca, tak je to preto, že mu nedali možnosť prísť na to, ako to urobiť. Bude vrieskať, keď mu prestanú pomáhať, pretože v podstate hovorí: „Hej, som unavený a chcem spať, tak poď sem a pomôž mi zaspať!” Ak ho ale nechajú prísť na to, ako to urobiť, tak za pár nocí bude z neho majster v samostatnom zaspávaní. Ukáže im, že si vie poradiť aj bez nich.
