Tip pre rodičov: Používajte viac ÁNO ako NIE
Rodičia si často ani neuvedomujú, koľkokrát denne dieťaťu niečo zakážu.
Koľkokrát denne svojmu malému výmyselníkovi niečo zakážete? Možno si ani sami neuvedomujete, ako často z vašich úst zaznie veta: „To nemôžeš.” A pritom dieťa by potrebovalo počuť pravý opak: „Jasné, že môžeš, smelo do toho. Spoznávaj tento svet všetkými svojimi zmyslami. Som tu pre teba, ak budeš potrebovať s niečím pomôcť.”
Agresívne správanie u detí do šesť rokov je súčasťou vývoja
Hovorte áno
Rodičia si často ani neuvedomujú, koľkokrát denne dieťaťu niečo zakážu. Pritom každý jeden zákaz je pre dieťa obmedzujúci v jeho vývine. Keď sa za niečím naťahuje, chce niečo chytiť, ohmatať, dať do úst, znamená to, že to chce spoznať, zistiť, čo to je, z čoho to je vyrobené a ako sa to používa. Nemá v pláne to rozbiť, zničiť alebo si s tým ublížiť. Ak vidí, že nejakú vec vy pravidelne používate, chce to vyskúšať tiež.
Rodič: „To nechytaj, to nie je na hranie. Môže sa to rozbiť a ublížiš si.”
Dieťa: „Ja sa s tým nechcem hrať, chcem to spoznať. Ukáž mi, ako sa to používa a buď celý čas pri mne, aby som to náhodou nerozbil alebo si neublížil. Lebo ak sa to stane, mala by si vedieť, že som to neurobil naschvál.”
Aby dieťa nepočúvalo len zákazy a zároveň, aby rodič nemal výčitky, že tie zákazy musí stále používať, Jednoducho odstráňte z jeho dosahu vec, ktorú mu nechcete dať do rúk. Naťahuje sa za vázou? Nemusíte ju mať v jeho dosahu. ... Ak sa vec nedá odstrániť, skúste eliminovať situácie, v ktorých sa dieťa k nej dostane.
Za každým zákazom nasleduje povolenie
Účinné riešenie je, že za každým zákazom nasleduje povolenie. V praxi to bude vyzerať asi takto: Desaťmesačné dieťa vezme do ruky telefón a chce ho ochutnávať. Prídem k nemu, láskavo mu ho vezmem a poviem mu: „Toto do úst nie.“ Vzápätí mu podám hryzadlo alebo kúsok jedla a poviem: „Toto do úst áno.” Deti nepotrebujú siahodlhé vysvetľovanie, prečo niečo nemôžu. Len im dajte najavo, čo nie a čo áno.
6 tipov, ako si uľahčiť život s batoľaťom
Takto sa to robí, miláčik
Môžete v detskej izbe rozložiť aj celé hračkárstvo, dieťatko sa aj tak bude zaujímať o veci z reálneho sveta, ktoré denne používate vy. Uvidí vás utierať prach, bude chcieť prachovku. Uvidí vás variť, bude chcieť hrniec a varechu. Namiesto okamžitého zavrhnutia s vysvetlením – to nie je na hranie, skúste dieťaťu pomaly a zreteľne demonštrovať, ako sa daná vec používa, pokojne aj niekoľkokrát za sebou, kým ho to baviť a bude vás sledovať. Potom mu to dajte do rúk a povedzte mu, že je na rade. Čím viac toto doma robíme, tým častejšie sa to mojej dcére aj podarí a pekne ma napodobňuje.
Myslite na to, že dieťa nič nerobí preto, aby vás, rodičov, testovalo. Aby skúšalo vaše hranice. Robí to preto, aby skúšalo hranice tohto sveta, jeho limity a fyzikálne zákony. Ak ho necháte učiť sa priamo v prostredí, v ktorom žije a funguje, veľmi mu tým pomôžete.
Odtiaľ potiaľ - hranice musia byť stanovené
Samozrejme, všetko má svoje hranice a my rodičia, sme tu aj na to, aby sme dieťaťu ukázali, čo je vhodné a čo nie. Čiže keď nastavíme hranice a jasne dáme dieťaťu najavo, čo už nesmie robiť, bude to v poriadku – dieťa získa veľa podnetov a skúseností a takisto zistí aj to, že niečo nemôže.
Dieťa potrebuje hlavne lásku, rešpekt a hranice. Tieto tri veci mu dajú v živote poriadok a ukážu mu, ako sa má správať k ostatným osobám či veciam.