SOS – moje dieťa nechce jesť! Manuál pre mamy „nejedákov“

SOS – moje dieťa nechce jesť! Manuál pre mamy „nejedákov“
14.11.2018 v kategórii Batoľa, autor Alexandra Okálová, foto: istockphoto.com

Skúsili ste absolútne všetko, aby vaše dieťa zjedlo aspoň pár lyžíc jedla, ktoré ste mu s láskou pripravili. Bez výsledku. Kde hľadať príčinu? Odpoveď môže byť aj vo vás.

Tri obedové menu denne. Raňajky naaranžované v tvare disneyovských postavičiek. Animácie hodné sfilmovania ďalšej časti Spievankova počas večere. ...a nič?
Keď dieťa odmieta jesť
Prečítajte si tiež:

Keď dieťa odmieta jesť

Pomóc, moje dieťa nechce jesť

Vitajte v klube zúfalých matiek! Matiek, ktoré už nevedia, čo navariť, aby ulahodili svojmu dieťaťu. Dnes to, žiaľ, nie je vôbec zriedkavý jav.

Ale nič nie je neriešiteľné, len treba vypátrať skutočnú príčinu problému. Pretože nie každý drobec, ktorý nechce jesť, je vyberavý. O probléme „nejedáctva“ sme sa porozprávali s Mgr. Hanou Celušákovou, klinickou psychologičkou, psychoterapeutkou, lektorkou a dulou z Centra pre rodinu – Kvapka. 

Existuje vyberavé dieťa?

Určite áno, ale pri poruchách prijímania jedla je dôležité rozlišovať príčiny vzniku. Nie všetko je spôsobené len výchovou. Je dôležité odlíšiť, či nejde o dieťa s medicínskym problémom, ktorý spôsobuje odmietanie jedla.

Môže sa stať, že napríklad nedokáže prehltnúť jedlo istej konzistencie a štruktúry v dôsledku anatomických, či neurologických problémov. Je tiež možné, že dieťa na počiatku zavádzania príkrmov zažilo bolesť alebo traumu pri prežúvaní, prehĺtaní a táto negatívna skúsenosť môže stáť na začiatku rozvoja fóbie z jedenia alebo funkčnej dysfágie, pri ktorej sa dieťa boji zadusenia, zabehnutia či vracania.

Rovnako deti s poruchou autistického spektra môžu preferovať určité farby, značky alebo druhy jedla, alebo neznesú „znečistenie“ prílohy napríklad šťavou z mäsa (tu skôr hovoríme o selektívnom jedení). Takže netreba robiť rýchle súdy, hlavne v počiatku zavádzania príkrmov je dôležité rozlíšiť, či za problémami nestojí medicínsky dôvod. Samozrejme, za „nejedáctvom“ často stojí výchova alebo zlé návyky.

Zároveň je však dôležité vedieť, že existujú aj závažné situácie v živote dieťaťa, ktoré signalizuje práve cez odmietanie potravy a tu je už dôležité vyhľadať pomoc odborníka. 

Pristupujte k jedlu správne

Po vylúčení medicínskych problémov logicky nasleduje analýza stravovania a zvyky v rodine. Podľa Mgr. Celušákovej môžeme prísť na to, prečo dieťa nechce jesť vtedy, keď sa na jedlo pozrieme z viacerých stránok.

Jedlo ako rituál

Ak ho takto vnímate a zapájate do tohto rodinného rituálu aj dieťa, ste na najlepšej ceste k tomu, aby začalo normálne jesť. Ak nie, položte si nasledujúce otázky a naozaj úprimne si na ne odpovedzte: Ste svojmu dieťaťu vzorom v stravovaní alebo sa každý člen vašej domácnosti naje úchytkom, pri čítaní mobilu, tabletu, či pozeraní televízie? Venujete spoločnému jedlu v rodine dostatočnú pozornosť? Schádzate sa pri ňom ako rodina a trávite spoločný čas?

V takom prípade si dieťa jedlo asociuje s príjemnými zážitkami, a jedlo nebude mať spojené so stresovým tlakom. Naopak, ak ho budete nútiť do jedla a neustále sa ho pýtať, prečo nechce jesť, dosiahnete presne opačný efekt.

Rodičovský vzor

Má dieťa vo vás prirodzený vzor zdravého stravovania? Chcete po dieťati, aby jedlo zeleninu a sami sa napchávate čipsami? Dieťa vás prirodzene kopíruje aj v stravovacích návykoch aj zlozvykoch. Rovnako, ak je doma nastavená kultúra „štíhlej línie“, mama alebo otec nejedia, aby neboli „tuční“, môže aj dieťa prevziať model, že jedlo je v podstate nepriateľ.

Všímaj si ma! 

Deti prirodzene bažia po pozornosti. Ak dieťa zistí, že odmietanie jedla mu garantuje zvýšenú pozornosť, napríklad vo forme špeciálneho predstavenia s každým sústom (lietajúce lietadielko, vláčik, ktorý vchádza do tunela), naháňania po byte s téglikom jogurtu, prečo by to nevyužilo?

Každé dieťa prirodzene nájde „neuralgický bod“ rodiča, cez ktorý testuje hranice a možnosti, ak sa ním stane jedlo, je dôležité si pripustiť, že ide o problém a začať ho riešiť.

Celý článok si môžete prečítať v novembrovom vydaní Mama a ja.