KOZIE MLIEKO: Používať ho v strave najmenších, či byť radšej opatrný?
Vo výžive človeka má veľmi dlhú tradíciu. Dnes už máme aj množstvo štúdií, ktoré skúmajú jeho nutričnú hodnotu a vplyv na naše zdravie. Čerstvé kozie mlieko sa v niektorých kultúrach používalo na kŕmenie najmenších detí, reálne sa o tom v odborných kruhoch začalo uvažovať až od roku 2000.
Jeho zloženie je totiž odlišné od materského, ale aj kravského mlieka a pre jeho užívanie je potrebné obohacovanie niektorými živinami. Tiež je fakt, že jeho vplyv na črevný mikrobióm sa líši od iných mliek.
Otázka znie: máme ho teda používať v strave najmenších, či byť radšej opatrný?
Kozie mlieko
Kozy sa používajú ako zdroj mlieka tisíce rokov najmä v malých komunitách. Celosvetová produkcia kozieho mlieka však v súčasnosti narastá, pričom prevažuje užívanie v čerstvom stave alebo spracovaných produktoch – ako syr alebo jogurty. Na výživu dojčiat sa používalo v minulosti bez úpravy. Pri jeho výlučnom podávaní deťom mladším ako 1 rok hrozí riziko nerovnováhy elektrolytov, nedostatku železa, kyseliny listovej alebo vitamínu B12.
Ako môžeme výživou ovplyvniť imunitu dieťaťa?
Umelé formuly
Prvá komerčne dostupná receptúra na báze kozieho mlieka bola vyvinutá koncom 80. rokov 20. storočia. Spočiatku bola spochybňovaná najmä preto, že nebolo dostatok vedeckých dôkazov o nutričnej primeranosti či vhodnosti bielkovín kozieho mlieka pre dojčatá. Aj preto vznikali nové štúdie, ktoré pred deviatimi rokmi (EFSA – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, 2012) potvrdili vhodnosť pre počiatočnú a následnú dojčenskú výživu. Podmienkou však je technologická úprava a zmena nutričného profilu kozieho mlieka v súlade s potrebami dojčiat. Čo teda treba zmeniť na kozom mlieku, aby bolo vhodné pre dojčatá? Napríklad to najpodstatnejšie – bielkoviny.
Bielkovinový mýtus u kozieho mlieka porazený!
Prečo hovoríme o bielkovinách pri kozom mlieku? Mlieko sa odnepamäti považuje za vynikajúci zdroj bielkovín. Kravské aj kozie mlieko obsahuje až 20 – 35 % bielkovín, v porovnaní s materským mliekom, ktoré má len 9 g bielkovín na liter. Deti však potrebujú práve toto nízke množstvo, ktoré zabezpečí všetko, čo potrebujú na rast a vývoj. Problémom je aj pomer kazeínu a srvátky, ktorý je obdobný u kozieho aj kravského mlieka, ale úplne odlišný ako v mlieku materskom.
Používanie neriedeného kozieho mlieka môže viesť u detí k vysokému príjmu aminokyselín, dehydratácii, a metabolickým komplikáciám pri pravidelnom užívaní. V porovnaní s kravským mliekom je však menej zastúpený problematický alfa-kazeín. Tiež by sme mali vedieť, že rozdielne je aj zloženie aminokyselín – teda základných kameňov bielkovín. Kozie mlieko obsahuje relatívne viac aminokyselín cysteínu, metionínu a fenylalanínu, čo môže byť problémom pre najmenšie deti. V porovnaní s kravským mliekom však musí byť kozie menej obohacované o niektoré dusíkové zložky (tzv. NPN zdroje dusíka vo forme nukleotidov).
Ako je to s laktózou a kozím mliekom?
Vieme, že vo výžive detí je laktóza jedným z najvýznamnejších a dobre vstrebateľných cukrov. Materské mlieko obsahuje vysoké hladiny laktózy, ale aj iných oligosacharidov. Niektoré z nich sú stráviteľné aj samotným dieťatkom, ale množstvo z nich je len potravou pre naše dôležité a prospešné baktérie v tráviacom trakte. To znamená, že materské mlieko je nielen potravou pre dieťa, ale aj pre jeho črevný mikrobióm. Kozie mlieko obsahuje odlišné a ťažko stráviteľné oligosacharidy. Pri tvorbe umelých mliečnych formúl na báze kozieho mlieka musia byť tieto odfiltrované a nahradené syntetickými oligosacharidmi podobnými materskému mlieku. Aj v tomto prípade platí, že neupravené kozie mlieko nie je ideálnou voľbou pre malé deti.
MLIEKO - s ním aj bez neho v detskej strave
Tuky a kozie mlieko
Kozie mlieko má špecifickú chuť. Tá je daná obsahom niektorých tukových zložiek, najmä prítomnosťou mastných kyselín s rozvetveným reťazcom. Chuť je jedna vec, zdravie druhá. V porovnaní s materským mliekom v kozom chýbajú v potrebnom množstve zložky, ako sú esenciálne mastné kyseliny – dôležité pre rozvoj centrálnej nervovej sústavy, najmä mozgu detí a ich kognitívnych schopností. To je opäť dôvod, prečo treba kozie mlieko obohacovať v prípade jeho užívania na dennej báze.
Kozie mlieko je obdobne ako kravské dobrým zdrojom vápnika a fosforu, avšak ich koncentrácie sú opäť nevyhovujúce – v tomto prípade je ich veľmi veľa. Naopak, málo je vitamínu C, vitamínu B12, kyseliny listovej a vitamínu D. Pre bežnú výživu je potrebné toto množstvo upravovať, najmä o vitamíny skupiny B. Stále však hovoríme o situácii, ak materské alebo kravské mlieko chceme plne nahradiť kozím mliekom pri výlučne mliečnom období. Môžeme, ale potrebujeme rozhodne upravené a klinicky odskúšané, komerčne dostupné kozie mlieka určené na dojčenskú výživu.
Má kozie mlieko výhody pre dojčatá?
Určite áno. Jednou je napríklad dobré trávenie. V porovnaní s kravským mliekom je podstatne vhodnejšie pre žalúdok detí a rýchlejšie sa štiepi. Nie je tak zaťažujúce pre detský organizmus. Zaujímavé je, že pri trávení kozích bielkovín z mlieka vzniká množstvo látok, peptidov, s antioxidačným, imunomodulačným a bioaktívnym účinkom, ktoré sú stále predmetom štúdií.
Kozie mlieko sa lepšie trávi a vstrebáva aj u detí s intoleranciou lepku a tiež u podvyživených detí. V tomto smere sú vhodné najmä homogenizované výrobky, napríklad kyslomliečne jogurty alebo syry. Pri kozom mlieku boli pozorované slabšie prejavy nadúvania či hnačiek, v porovnaní s kravským. Tiež môže chrániť črevo pred zápalovými reakciami, alebo znižovať už prebiehajúci zápal. Môže znižovať uchytenie baktérií ako je Escherichia coli a Salmonella. Blahodarne pôsobí aj na bifidobaktérie. Aj v tomto smere sú však potrebné ďalšie štúdie a dôkazy, v globále však môžeme aspoň zhrnúť, že v porovnaní s kravským mliekom pôsobí kozie pozitívnejšie na črevný mikrobióm malých detí.
V porovnávacích štúdiách, kde sa sledovali dojčatá kŕmené rôznymi druhmi mliek (materské, umelé formuly na báze kravského alebo kozieho mlieka), neboli zistené výrazné rozdiely pri užívaní kozieho alebo kravského mlieka. Pri kozom mlieku sa však menej často stretávame so zápchou a nadúvaním. Tiež sa potvrdilo menej epizód dlhotrvajúceho plaču po prechode na dojčenskú výživu s bielkovinami a tukom z kozieho mlieka.
Pomáha kozie mlieko pri alergiách či ekzémoch?
Aj napriek rozšírenému názoru, že kozie mlieko môže byť vhodnou náhradou práve pri rizikách alergií u detí, zatiaľ táto informácia nebola jednoznačne potvrdená. Na druhej strane, pri prvotných štúdiách sa sledovali rozdiely vo výskyte prejavených alergií, vrátane dermatitídy a diagnostikovanej potravinovej alergie. Zistilo sa, že v prípade pitia dojčenskej výživy na báze kozieho mlieka došlo k zníženiu výskytu ekzémov takmer o 10 %. Tento trend pravdepodobne súvisí práve s účinkom kozieho mlieka na črevnú mikroflóru, a tým aj na vyvíjajúci sa imunitný systém.
Všetky informácie, ktoré sme doteraz uvádzali, súvisia s užívaním kozieho mlieka v dojčenskej výžive alebo pri výlučne mliečnej perióde. Ak po ukončení dojčenia po 6 mesiacoch zvažujete prechod na kozie mlieko, siahnite radšej po umelých formulách ako po čerstvom kozom mlieku. Umelé kozie mlieko je patrične upravené, obohatené o potrebné vitamíny a ako také potom vhodné ako doplnok k výžive detí.
MLIEKO deťom - áno či nie? A ak áno, aké im ponúknuť?
Čerstvé kozie mlieko
Zavádzanie čerstvého kozieho mlieka je prípustné najskôr po 18. mesiaci veku dieťaťa, pričom v tomto veku by objem mlieka nemal presiahnuť 500 ml na deň. Ideálne je však počkať do dvoch rokov, v niektorých prípadoch až do troch a dovtedy neexperimentovať s čerstvým mliekom vo väčšom objeme na dennej báze.
Aj keď mlieko ako také ostáva stále kontroverznou potravinou pre mnohé negatívne konotácie a jeho určitú démonizáciu, nemali by sme na neho zanevrieť. Ak bude súčasťou jedálnička detí v primeranom množstve, rozhodne budeme z neho skôr benefitovať. Podstatné je preferovať nedochucované a nedosladzované produkty z mlieka, či už kozieho alebo kravského, dbať na nízky obsah tuku a sledovať prípadné reakcie dieťaťa na mliečny produkt.
Mlieko stále ostane obľúbeným zdrojom bielkovín, vápnika a vitamínu D, najmä ak máme doma zdravé deti, nezaťažené hrozbou alergií či intolerancií.