MLIEKO deťom - áno či nie? A ak áno, aké im ponúknuť?

RNDr. Barbara Sviežená, PhD. | 17. Apr 2020
musia deti piť mlieko?

V našej spoločnosti rezonuje podprahový strach, že ak odoprieme nášmu dieťaťu mlieko, pripravíme ho o dôležité živiny. Je to naozaj tak?

Mlieko bolo a je súčasťou nášho európskeho jedálnička, a dokonca je považované za kvalitnú vyváženú potravinu s prívlastkom „superpotravina“.

Na druhej strane, alergia na kravské mlieko sa vyskytne u 2 – 7,5 % detí, z nich približne 65 % má aj alergiu na kozie či ovčie mlieko. Až 75 % svetovej populácie netoleruje mliečny cukor – laktózu, v Európe takmer pätina dospelých osôb. Existuje vôbec taká potravina, ktorá by mala obdobné štatistiky neznášanlivosti? Tak čo teda, mlieko áno či nie? A ak áno, aké? 

Mlieko ako magický kokteil?

Mlieko je produktom mliečnych žliaz cicavcov s anabolickým efektom – primárnou úlohou je podpora rastu a vývoja mláďaťa. Pozostáva z vody, mliečneho tuku, bielkovín, cukru (laktózy) a množstva vitamínov a minerálov, ale aj prebiotických látok.

Kvalita a obsah jednotlivých zložiek v mlieku závisí významne od spôsobu chovu zvierat, krmiva a ďalšej technologickej úpravy mlieka. Je rozdiel piť trvanlivé kravské mlieko z konvenčného chovu a kozie mlieko z malej farmy. To prvé možno považovať za priemyselne spracovaný produkt, ktorým by sme sa mali vyhýbať, to druhé za prírodnú potravinu. Skúsme si teda rozobrať problém mlieka na drobné. 

Problém 1 – mliečny tuk

V dobe sústavne sa zvyšujúcej štatistiky detí s nadváhou a obezitou nás určite musí zaujímať koľko tuku a v akej forme prijmeme denne. Mliečny tuk radíme medzi živočíšne tuky s vyšším spektrom nasýtených mastných kyselín. Je to problém?

Áno – a to pre negatívne pôsobenie nasýteného tuku na črevný mikrobióm. Zdravý črevný mikrobióm je  práve u detí veľmi dôležitý pre dozrievanie tráviaceho, ale aj imunitného a nervového systému. Vzhľadom k obsahu tuku je kravské mlieko najťažšie stráviteľné, lepšie sú na tom mlieko kozie a ovčie. Nejde pritom len o množstvo tuku, ale aj jeho zloženie. 

Intolerancia laktózy
Prečítajte si tiež:

Intolerancia laktózy

Problém 2 – mliečna bielkovina

Jedným z argumentov, prečo je vhodné piť mlieko, je práve dostupnosť kvalitných bielkovín. Väčšina bielkovín mlieka tvorí tzv. kazeín, z nich asi tretina pripadá na ß-kazeín. Podľa typu ß-kazeínu rozdeľujeme mlieko na A1 alebo A2 typ. Problém? V dnešnom bežne dostupnom kravskom mlieku (či už ide o čerstvé alebo trvanlivé) sa nachádza A1 ß-kazeín. 

Pri trávení typu A1 dochádza k odštiepeniu peptidu beta-kazomorfínu-7, tzv. BKM-7. Podľa viacerých štúdií sa našla súvislosť medzi BKM-7 a zvýšeným výskytom cukrovky typu 1 u detí, rizikom srdcovocievnych ochorení alebo rôznych tráviacich problémov. Nepriaznivý účinok BKM-7 sa prejavuje pri zvýšenej priepustnosti črevnej steny, prípadne u detí do jedného roka, kedy je ešte tráviaci systém nezrelý.

Pri tzv. A2 mlieku sa BKM-7 netvorí. Aj na Slovensku sa záujem o A2 mlieko a výrobky z neho prebúdza a vieme ho nájsť vo vybraných predajniach. Tieto A2 výrobky sú, dokonca, lepšie tolerované aj pri intolerancii na laktózu.

Ak už hovoríme o potrebe bielkovín, rada by som podotkla, že výživové odporúčania pre potrebu bielkovín sú na Slovensku významne nadhodnotené, a v niektorých vekových kategóriách sú takmer dvojnásobné v porovnaní napr. s nemecky hovoriacimi krajinami (DACH normy – Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko). Mlieko ako zdroj bielkovín je preto automaticky súčasťou jedálničkov v predškolských zariadeniach aj 2- až -3-krát denne. 

Problém 3 – mliečny cukor

Typickým mliečny cukrom je laktóza – disacharid zložený z glukózy a galaktózy. Intolerancia spočíva v neschopnosti štiepiť tento disacharid enzýmom laktázou. Zvyčajne je spôsobená nedostatkom enzýmu, ktorého koncentrácia s vekom klesá. Pri laktózovej intolerancii je možné konzumovať mliečne produkty, ktoré neobsahujú laktózu, teda sú bezlaktózové, alebo je v nich mliečny cukor fermentovaný (kyslomliečne  produkty). Treba však povedať, že pre deti nie je tento typ intolerancie typický, keďže samotný enzým patrí k základnej výbave pre spracovanie mlieka materského. 

VÁPNIK – nedostupný bez mlieka?

Jedným z klasických argumentov pre pitie mlieka je dostupnosť vápnika potrebného pre naše kosti a zuby. Faktom však je, že existuje veľké množstvo iných zdrojov vápnika aj v rastlinnej ríši. Bolo potvrdené, že vstrebávanie vápnika napríklad z tepelne upravenej kapusty je približne 40 %, kým z mlieka a mliečnych produktov približne 21 – 26 %. Ak už sme pri vstrebávaní, dostupnosť vápnika a jeho prestup cez črevnú stenu, je daná prítomnosťou vitamínu D. Nedostatok vitamínu D tak vedie aj k zníženej vstrebateľnosti vápnika. Vápnik dokážeme získavať aj z minerálnych vôd, v ktorých koncentrácia tohto minerálu presiahne 150 mg na liter, a tých máme na Slovensku skutočne veľa.

„Existuje veľké množstvo iných zdrojov vápnika aj v rastlinnej ríši. Bolo potvrdené, že vstrebávanie vápnika napr. z tepelne upravenej kapusty je asi 40 %, kým z mlieka a mliečnych produktov cca 21 – 26 %.

Ak kravské NIE, ovčie či kozie ÁNO?

Kozie mlieko je štruktúrou najbližšie materskému mlieku. Alergici, ktorí nemôžu piť kravské mlieko, tolerujú kozie podstatne lepšie. Vzhľadom k nižšiemu obsahu laktózy sú vhodné aj pri intoleranciách na mliečny cukor. Kozie mlieko sa trávi rýchlejšie a ľahšie, čo je dané odlišným zložením tuku. Obsahuje vyššie množstvo vápnika a draslíka, v porovnaní s kravským, avšak má menej železa, vitamínu C, D, folátu a B12. Výhodou je aj spôsob chovu kôz – zvyčajne sú chované na malých farmách a majú prirodzenú stravu, na rozdiel od konvenčných chovov kráv.

Ovčie mlieko má dvojnásobné koncentrácie tuku, napriek tomu sa trávi ľahšie ako kravské – opäť je za tým lipidický profil a jednotlivé mastné kyseliny. Má ale viac laktózy a je priam nabité vitamínmi (najmä skupiny B) a minerálmi. Má najvyšší obsah vitamínu D. Aj tu je štandardný chov vo voľnom výbehu.

Kozie a ovčie mlieka sú skutočne hodnotnejšie vzhľadom na obsah živín, avšak:

  • sú ťažšie dostupné,
  • drahšie,
  • nie každému vyhovuje ich chuť. 

Tým, že chov oviec a kôz je zväčša prírodný, možno aj ich mlieko považovať za prírodnú potravinu.

Zhrňme si to

Sme cicavci, a naše deti sa rodia ako dojčatá – plne závislé na výžive vo forme materského mlieka. Po ukončení prvého roku života sa dieťa stáva batoľaťom a mlieko už nie je dominantnou potravinou v jeho strave. Živiny pre svoj rast a vývoj, ktorých nositeľom bolo mlieko materské, môže získavať z rôznych iných zdrojov a teda mlieko iných živočíšnych druhov nie je nevyhnutnosťou. 

Aké je riešenie?

Pri dileme, či ponechať živočíšne mlieko v jedálničku zdravých detí, ktoré nejavia žiadne známky alergie či neznášanlivosti tejto potraviny, ako súčasť pestrej stravy, je vhodné užívať ho striedmo. 

  • Pri kravskom mlieku preferovať čerstvé (nie trvanlivé), ideálne A2 typ, občas striedať s kozím alebo ovčím mliekom.
  • Zavedenie kravského mlieka ako samostatného nápoja do troch rokov je sporné a nie je v jedálnom lístku detí nevyhnutné.
  • Podstatne skôr však môžeme zaradiť kyslomliečne jogurty, acidofilné mlieko a od deviateho mesiaca aj mäkké syry ako cottage a mozzarella.
  • Po prvom roku môžeme skúsiť aj tvrdé syry. Ovčie produkty ako  bryndza, slané typy syrov až po treťom roku, nepasterizované najskôr v šiestich rokoch.

Kedy sa mlieku radšej vyhnúť?

Rozhodne by sme sa mali mlieku a mliečnym produktom vyhnúť pri pozitívnej rodinnej anamnéze (alergie/intolerancie) a pri rôznych chronických problémoch u detí (tráviace ťažkosti, zápcha, nepokoj, respiračné problémy a časté ochorenia), prípadne pri už prejavenej alergii na inú potravinu. Skúste vyradiť mlieko a produkty z neho na 6 týždňov a sledujte, či sa daný problém nezlepší.

Je rastlinné mlieko adekvátnou náhradou?

Pokiaľ ide o nutričné zloženie, tak nie. Pokiaľ ide o náhradu pri varení a kuchynskej úprave jedál, tak áno.

Rastlinné mlieka sú obilninové alebo orechové nápoje, ktoré si môžeme vyrobiť aj v domácich podmienkach zmiešaním príslušnej potraviny (ovos, ryža, mandle, kešu a pod.) s vodou a ich rozmixovaním dohladka. Nemôžeme ich však považovať za „mlieko”. 

Bežné rastlinné mlieka dostupné v obchodoch majú obsah základnej suroviny od 1,5 do max 3 %, zvyšok je voda a chemický kokteil. Môžu byť zahusťované zahusťovadlami, obsahujú často fosforečnany a veľmi často aj sladidlá alebo rôzne konzervačné látky či aditíva. Obsahujú len veľmi nízku koncentráciu pôvodnej ingrediencie, z ktorej je vlastne nápoj pripravený. Ak preferujeme stravu bez chémie, je skutočne lepšou voľbou pripraviť si rastlinné nápoje v domácich podmienkach. Doma pripravený rastlinný nápoj môže byť veľmi dobrým doplnkom stravy, a to v závislosti od toho, z akej suroviny ho pripravujeme. 

NÁŠ TIP

Ak by sme radi obohatili jedálny lístok dieťatka o rastlinné nápoje v období, keď je ešte nevhodné pridávať klasické kravské mlieko, môžeme si pripraviť:

  • ryžový nápoj (už od 6 mesiacov), ktorý doplníme lyžičkou masla a ryžovým alebo jačmenným sirupom
  • pšenové, pohánkové alebo ovsené nápoje (od 9 mesiacov) s obdobnou prípravou
  • mandľový nápoj (po 1. roku) 

ako si urobiť mandľové mlieko

 

Ako si pripravíme mandľové mlieko?

100 g mandlí lúpaných v bio kvalite namočíme v dojčenskej vode cez noc. Ráno premyjeme, vložíme do výkonného mixéra a doplníme vodou do 1 litra. Rozmixujeme dohladka a ešte prelejeme cez jemné sitko alebo gázu, aby sme odstránili drvinu. Drvinu môžeme použiť pri ďalšom varení alebo pečení. Takto pripravený nápoj môžeme prisladiť 1 čajovou lyžičkou v závislosti od veku dieťaťa, a to jačmenným sirupom, ryžovým sirupom alebo medom vo vyššom veku.

Odborník MAMA a ja RNDr. Barbara Sviežená, PhD.  nutričný poradca, člen Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu.

barbora sviežená

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: