Je sója vhodná pre deti?

Redakcia | 11. november 2016

Sója – uznávaná i zatracovaná, aká vlastne je? Sú potraviny zo sóje vhodné pre deti, či dokonca dojčatá, keďže sója nie je našou tradičnou potravinou?

Vaša otázka:

Od akého veku môžem začať dcérke (teraz 1 rok) pripravovať pokrmy zo sóje? Doteraz som tak neurobila práve z obavy, aby som jej viac neublížila, no už by som bola rada, keby som nemusela špeciálne variť pre ňu a zvlášť pre rodinu.

Sója je dnes pokladaná za kontroverznú potravinu

Odpovedá MUDr. Vicianová: V súčasnosti nachádzame v literatúre veľa údajov o význame a výživovej hodnote sóje v strave, ale rovnako je k dispozícii veľmi veľa odborných článkov, ktoré poukazujú na jej negatíva.

Sóju zdomácnili čínski roľníci pred viac ako 5 000 rokmi z pôvodne divoko rastúcej rastliny. Zaradili ju medzi päť posvätných plodín spolu s ryžou, pšenicou, jačmeňom a prosom. Pri nedostatku poľnohospodárskej pôdy sa sója bohatá na výživné látky stala ideálnou potravou Číňanov.

Pretože sója svojím zložením môže nahradiť mäso, bola žiaduca i z náboženského hľadiska, pretože vyhovovala budhizmu, propagujúcemu vegetariánsky spôsob stravovania. Cesta sóje z Číny viedla cez Kóreu, do Japonska, Indonézie a udomácnila sa v juhovýchodnej Ázii, kde zmenila štruktúru výživy.

Do Európy sóju doviezli misionári asi v roku 1690. Prvé správy o pestovaní sóje na našom území nachádzame v monografii profesora Haberlandta Die Sojabohne z roku 1877. Zo Slovenska je uvedených 8 lokalít, na ktorých sa zavádzalo pestovanie sóje. Do USA sóju doviezli čínski prisťahovalci asi v roku 1804, ale jej pestovanie vo veľkom sa začalo v našom storočí. Dnes produkujú americkí farmári až 65 % celkovej produkcie sóje (asi 100 mil. ton ročne).

Prečítajte si aj: Prvé ovocné príkrmy

V súčasnom období sa na našej planéte sójou živí asi 1 miliarda ľudí. Na Slovensku sa sója v súčasnosti pestuje na výmere asi 6 000 ha pôdy s priemerným ha výnosom 2,5 tony. Vzhľadom na klimatické podmienky sa sója pestuje v okresoch južného a juhovýchodného Slovenska. Na slovenských poliach sa nepestuje žiadna odroda geneticky modifikovanej sóje.

Aké živiny sója obsahuje?

Sója obsahuje 35 – 42 % bielkovín, ktoré sú dobre stráviteľné a obsahujú dostatočné množstvo esenciálnych aminokyselín potrebných pre ľudský organizmus. Aminokyseliny obsiahnuté v sóji majú silný stimulačný účinok na ochranný imunitný systém ľudského organizmu. Sója neobsahuje cholesterol, je bohatá na fytosteroly. Sója obsahuje lecitín potrebný na tvorbu tzv. dobrého cholesterolu LDL. Spomedzi všetkých strukovín obsahuje málo sacharidov (asi 20 – 28 %). Polovicu sacharidovej zložky tvoria oligosacharidy, druhú polovicu sacharidov tvorí vláknina. Obsahuje tokoferoly, ktoré sa po izolácii používajú ako antioxidanty. Ďalej obsahuje fytochemikálie, z ktorých význam vo výžive nie je u nás docenený. Sója je bohatá na minerálne látky (Fe, Co, K, P, Mg, Mn), vitamíny skupiny B (niacín PP, pyridoxín B6), D, A.

Sója je všestranná surovina. Využíva sa vo farmaceutickom, chemickom priemysle, v poľnohospodárstve a v potravinárstve. V potravinárskom priemysle sa zo sóje vyrába proteínový koncentrát, proteínový izolát, sójový lecitín, okara – sójová drvina, sójové oriešky, olej, sójová omáčka, sójové texturáty, fermentované výrobky (miso, tempeh, tofu, natto, tamari).

Aké sú negatíva sóje, hlavne vo výžive detí a dojčiat?

Avšak význam sóje sprevádza niekoľko mýtov, ktoré sa pokúsim vyvrátiť a poukázať na jej možné nepriaznivé účinky na detský organizmus.

V sére dojčiat, kŕmených sójovými produktmi môže byť až 12 000-krát viac estrogénových zložiek, než v sére dojčiat, ktoré nedostávajú sóju. Dojčatá kŕmené výhradne umelým mliekom na báze sóje prijmú denne rovnaké množstvo hormónu estrogén, aké sa nachádza v minimálne piatich antikoncepčných tabletách.
V minulosti sa hovorilo o tom, že sójové výrobky chránia pred mnohými druhmi rakoviny. Okrem iných štúdií, aj britská vláda podala konkluzívnu správu o tom, že niet dôkazov o tom, že sója a sójové výrobky chránia pred rakovinou prsníka a pred inými druhmi rakoviny. Naopak, sója môže viesť ku zvýšenému riziku vzniku rakoviny.
Sójové fytoestrogény sú tiež antityroidálne, teda znižujú funkciu štítnej žľazy a údajne zvyšujú riziko rakoviny štítnej žľazy.
Nie je pravda, že Japonci a Číňania konzumujú veľa sóje. Naopak, Japonci a Číňania skonzumujú denne v priemere len 10 gramov sójového jedla (asi 2 čajové lyžičky). Ázijci konzumujú sóju v malom množstve, ako pochutinu, nie ako náhradu za živočíšne bielkoviny.
Údajne sú sójové výrobky zdrojom kompletných bielkovín. No faktom je, že ako ostatné strukoviny, aj sója má nedostatok aminokyselín obsahujúcich síru – metyonín a cysteín. Navyše, moderné spracovanie sóje ničí krehký lysín.
Veľa ľudí verí, že sója chráni pred srdcovými chorobami. Je pravda, že u niektorých ľudí môže konzumácia sóje znížiť hladiny cholesterolu. Avšak, nie je pravdepodobné, že by sa znížením cholesterolu týmto spôsobom zabránilo srdcovým chorobám.

Prečítajte si aj: Príkrmy – variť či kúpiť?

Vybrala som iba niekoľko rozporuplných náhľadov na význam sóje. Totiž po mnohé roky výživová medicína odporúčala sóju a výrobky z nej ako zdravú náhradu kravského mlieka. Po mnohých zisteniach o účinkoch sóje sa však od podobných odporúčaní začala metabolická medicína dištancovať. Alergia na sóju stále stúpa i u našich detí.

Môžu teda deti jesť sóju?

Na záver treba zhrnúť, že sójové potraviny sú vhodnou doplnkovou súčasťou detského stravovania. Sója obsahuje kvalitné bielkoviny, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú, z minerálnych látok draslík, vápnik, horčík a množstvo ďalších. Obsahuje tuky s prevahou prospešných nenasýtených mastných kyselín a vlákninu.Zo sójových výrobkov dnes odborníci odporúčajú konzumovať hlavne fermentované: ako sú miso, tempeh, nato a kvalitné sójové omáčky (nie tie z bežných supermarketov).

Ich konzumácia sa odporúča v rámci prevencie niektorých typov nádorových ochorení a ženám pomáha pri problémoch v prechode. Aj napriek všetkým pozitívam je ale potrebné sa nad konzumáciou sójových potravín zamyslieť, obzvlášť, ak chceme sóju pripravovať deťom.

Prečítajte si aj: Kedy je najvhodnejšie zavádzať obilniny a teda lepok do stravy najmenších?

Jedným z dôvodov je obsah tzv. antinutričných látok, ktoré znižujú alebo úplne blokujú možnosť využitia iných dôležitých látok (napr. vitamínov alebo enzýmov). Telo síce môže mať dostatok vlastných potrebných látok, ale nemôže ich správne využívať a paradoxne trpí prejavmi ich nedostatku.

Sporné môže byť tiež použitie sóje na výrobu náhradnej dojčenskej výživy. Deťom, obzvlášť malým, sa pravidelná konzumácia sóje a sójových potravín neodporúča. Stačí sóju zaradiť do stravy až starším školákom.