Bojí sa aj vaše dieťa lekára? Prekonajte spolu strach z bieleho plášťa

PhDr. Andrea Baranovská PhD. | 18. november 2021
Strach z lekára

Čaká vás prehliadka u pediatra a váš drobec o tom nechce ani počuť? Možno už za sebou máte „divadlo“, ktoré predviedol minule... Syndróm bieleho plášťa sa môže objaviť nielen u dospelých. Ako to však prekonať?

Strach je prirodzenou súčasťou nášho života

Je dôležitý, pretože nám pomáha, motivuje nás, ale môže tiež ochromiť a vyvolať paniku. Je prirodzené, že dieťa pociťuje strach a je preň charakteristické obdobie, keď sa striedajú príčiny, pre ktoré sa bojí, napr. tma, neznáme veci, ľudia, zvieratá, strata niekoho... Tento strach, ak nie je posilňovaný a stupňovaný, vymizne sám od seba. 

Druhou kategóriou sú strachy podmienené výchovou a spoločnosťou. K nim zaraďujeme aj strach z lekára a injekcií. Tento typ môže byť prenesený z rodičov alebo okolia dieťaťa. Je dôležité pochopiť, že myslenie dieťaťa je kvalitatívne odlišné od myslenia dospelého a to, čo sa zdá byť dospelému ako ľahko zvládnuteľné a zabudnuteľné, môže byť pre dieťa neprekonateľnou prekážkou. A to aj preto, že inak spracúva informácie, ktoré počuje. Rozprávanie rodičov o nemocniciach, zážitkoch s lekármi ap. môže uňho viesť k vytvoreniu bloku. 

Staršie deti dokážu svoj strach vyjadriť slovne (verbálne) – protestovaním, výhovorkami,  sťažnosťami... Mladšie zasa skôr neverbálne – rozrušením, plačom, záchvatmi hnevu alebo tiež prechodným nočným pomočovaním a pod. Rovnako sa strach môže prejaviť aj tým, že dieťa odmieta vstúpiť do budovy, kde lekár ordinuje – môže sa to prejavovať záchvatmi plaču a hnevu, vzpieraním sa, ale aj pasívne agresívnym správaním – dieťa nereaguje, mlčí.  

Ako naučiť dieťa fúkať nos?
Prečítajte si tiež:

Ako naučiť dieťa fúkať nos?

Pri návšteve u lekára sa dieťa najčastejšie bojí injekcie

To platí pre deti od 2. roku života. Často sa stáva, že kvôli strachu dieťaťa rodičia odkladajú návštevu u lekára či očkovanie. Strach je emócia, ktorá sa prenáša z rodiča na dieťa a naopak, kvôli vzájomnému emocionálnemu putu. Ak má dieťa obavy, pociťuje ich aj rodič, a tým sa zvyšuje strach dieťaťa a naopak. Rovnako detský plač v ambulancii môže v rodičoch vzbudzovať pocit, že robia niečo zlé, alebo že zlyhali. 

PRÍPRAVA je nevyhnutná

Ak nejde o neočakávanú situáciu, je potrebné dieťa na návštevu lekára pripraviť. Rozprávajte sa o tom v čase, keď je zdravé. Na návštevu ambulancie si vyhraďte dostatok času, aby už samotná príprava prebiehala pokojne. Ranný stres, nestíhanie zvyšuje mieru nervozity a môže prehĺbiť strach dieťaťa a zároveň znížiť schopnosť rodiča dieťa upokojiť.

1. Vysvetľujte 

Jasne a zrozumiteľne dieťaťu vysvetlite – jeho vlastným jazykom, čo môže od návštevy lekára očakávať. Ak je úzkostné – obavy môžu narásť do gigantických rozmerov. Neurčité obavy sú najhoršie. Veľmi pomôže, ak sa doma budete hrať na lekárov a dieťa si na vlastnej koži vyskúša, aké je to byť v koži lekára aj pacienta. Čítajte si spolu knižky o tom, ako to funguje v lese, keď ochorejú zvieratká, ako ich navštívi zverolekár v ZOO ap. Keď dieťa ochorie, bude už lepšie pripravené na to, čo ho čaká. 

Vyhýbajte sa vágnym vysvetleniam – „pán doktor ťa len popočúva a pod.“ Radšej použite konkrétne detaily, ktorým dieťa dokáže porozumieť. 

2. Nesľubujte niečo, čo neviete splniť

Ak je dieťa zamerané len na jednu vec – Budú ma pichať? Budem musieť ostať v nemocnici? – rodičia môžu mať potrebu uistiť ho, že nič také sa nestane, hoci si nie sú na 100 % istí. Pre dieťa je však najlepšie, ak je k nemu rodič úprimný. Je nesmierne dôležité dieťaťu neklamať – pokojne ako rodič môžete povedať – „nie som si istý, ale môžeme sa spýtať pána doktora“. Takto sa nielen buduje vzájomná dôvera, ale dieťa sa nebude cítiť podvedené.

3. Pomenujte jeho emócie 

Rodičia často deti uisťujú, že sa nemajú čoho obávať a všetko bude v poriadku. Je to veľmi zavádzajúce tvrdenie a ani v najmenšom nepomáha a nezbavuje strachu. Lepšie je skôr pomenovať emócie, ktoré dieťa môže prežívať – napr. rozumiem, že sa bojíš – aj ja som mal obavy, keď som šiel k lekárovi. Je normálne cítiť obavy, ale prekonáme to spoločne.  

4. Používajte doma smajlíkov na vyjadrenie obáv a strachu

Práve smailíci pomôžu dieťaťu vyjadriť mieru obáv, úzkosti, ale aj mieru bolesti tak, aby to pochopil aj rodič.

5. Vyrovnajte sa s vlastným strachom

Ak je dieťa choré, neprežíva strach len ono, ale aj rodič. Rodičovská úzkosť dokáže dieťa vyprovokovať do ešte väčšej miery obáv. To neznamená, že ich máte potláčať, je však dôležité zvoliť si správny čas a miesto na ich vyjadrenie. Nerozprávajte sa o dieťati a o vašich obavách s doktorom, keď je tam ono. Vyčkajte po vyšetrení a keď nebude prítomné. Aj keď si myslíte, že nerozumie, vníma neverbálnu komunikáciu.  

6. Prineste si hračku, rozptýlenie

Pamätajte na to, že budete musieť u lekára aj čakať, a niekedy aj poriadne dlho, preto je dôležité, aby ste si priniesli niečo, čím dieťa zabavíte počas doby čakania – nespoliehajte sa na mobil. Prineste so sebou obľúbenú hračku, knihu alebo hru, s ktorou sa spolu zahráte. To mu tiež pomôže zamestnať sa a nebude rozmýšľať nad tým, čo ho čaká.

7. Zostaňte s ním

Počas celého vyšetrenia zostaňte blízko pri dieťati – niektorým postačuje, ak svojho rodiča len vidia, niektoré deti ho potrebujú držať za ruku, a niektoré mu potrebujú sedieť na kolenách a nechať sa držať. Ak to vyšetrenie dovoľuje, urobte to tak. Návšteva u lekára nie je vhodný čas na to, aby ste dieťa učili samostatnosti.  

8. Snažte sa, aby zostalo pokojné

Počas procedúr ho rozptýľte rozprávaním o niečom, čo má rado, popisujte mu, čo sa deje okolo neho, čo sa bude diať ako ďalšie. Mnoho detských lekárov to deťom vysvetľuje, ale môže sa stať, že dieťa nereaguje dobre na hlas „cudzieho“ dospelého, tak mu to prerozprávajte. Snažte sa upokojiť jeho dýchanie relaxáciou, obľúbenou riekankou alebo pesničkou. 

9. „Pravidlo starej matere“

Podmieňte návštevu u lekára niečím, na čo sa dieťa môže tešiť. Napr. potom pôjdeme do ZOO, do kina ap. Rovnako je potrebné hneď po vyšetrení alebo očkovaní dieťa objať a pochváliť, aké bolo odvážne a ako to skvelo zvládlo, s tým, že určite to poviete aj ockovi a starým rodičom. Je potrebné, aby sa vyvážili nepríjemné pocity príjemnými.

10. Verte si!

strach z lekára

Kedy už úzkosť nie je „v poriadku“?

Každé dieťa má obavy. U niektorých sa prejavujú intenzívnejšie. 

Ak však spozorujete niektoré z týchto príznakov, obráťte sa na odborníka: 

  • Dieťa sa obáva návštevy u lekára niekoľko týždňov dopredu – niekedy aj keď nie je ani objednané. Obavy sa prejavujú nevoľnosťami, telesnými ťažkosťami, plačom.
  • Opakovane vyslovuje obavu z toho, že ono alebo niekto z rodiny bude chorý alebo zomrie – nedokáže túto myšlienku opustiť a vracia sa k nej.
  • Je posadnuté odporučeniami lekára ešte dlho potom, ako návšteva u lekára skončila.
  • Úzkosť z návštevy lekára a injekcií mu bráni sústrediť sa na iné aktivity. 

PS: Nenazývajte injekciu včeličkou

Na jednom strachu tak budujete ďalší – zo včiel. Hovorte pravdivo a kladne – „Injekcia je liek, ktorý ťa ochráni pred ťažkými chorobami. Aj nám s ockom ich, keď sme boli malí, ba i teraz, pichajú. Poď, ukážem ti moju ruku, kde očkovali mňa...“ Aj klamstvo pre dobrú vec je vždy len klamstvo. Naučte deti veriť vám, aby vám neskôr nevyčítali: „Vravel/a si, že to nebude bolieť. A bolelo to. Už ti neverím!“ 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: