Prvý rok v živote bábätka – čo všetko sa udeje?

PaedDr. Dagmar Balúchová | 28. december 2017
Prvý rok v živote bábätka – čo všetko sa udeje?

Prvý rok je rokom veľkých zmien, rýchleho vývinu dieťatka a rokom, v ktorom sa rodičia a dieťa učia navzájom. Do prvého roku spadajú dve vývinové obdobia – novorodenecké a dojčenské.

V nasledujúcom článku si povieme stručne o tom, čo sa s vaším dieťatkom deje, spoznáme dôležité míľniky tohto obdobia, i ktoré zručnosti a schopnosti sa u drobca rozvíjajú a akým spôsobom.

Obdobie novorodenca – 1. mesiac života dieťaťa

Základ psychického vývinu jednotlivca sa vytvára už v prenatálnom období, ten trvá 9 mesiacov, cca 266 dní. Aj keby sa mohlo zdať, že ide len o biologický vývin, už tu sa objavujú určité psychické reakcie.

Dieťa komunikuje so svojou mamou, mení spôsoby správania v závislosti od situácie – ako ju ono vníma. Rovnako v prenatálnom období môžeme pozorovať základy motoriky hovoridiel – v 5. mesiaci dieťatko špúli pery, robí expiračné a hltacie pohyby (Lechta, 2002).

Narodenie dieťatka

Narodenie dieťaťa je jednou z najstresujúcejších udalostí v živote človeka – ide  o prechod z prostredia so stálou teplotou, tlmenými zvukmi, svetlom, nárazmi do sveta ostrých svetiel, zvukov a chladu. Dieťatko musí dýchať samo, udržiavať si vlastnú telesnú teplotu.

Rodí sa približne v 38. až 42. týždni tehotenstva. Priemerná pôrodná hmotnosť je 3 300 g – 3 400 g a priemerná dĺžka dieťatka je asi 50 cm. Novorodenecké obdobie rozdeľujeme na užšie – ktoré trvá do konca 7. dňa života dieťaťa a širšie, ktoré trvá do konca 1. mesiaca života.

Ide o obdobie adaptácie sa dieťatka na nový život. Avšak, táto adaptácia je potrebná aj u mamičky, pretože po pôrode sa dieťa aj matka ocitajú v úplne iných podmienkach.

Adaptácia dieťaťa je ovplyvnená tým, že vývin jeho centrálnej nervovej sústavy (CNS) ešte nie je dokončený, nervové dráhy sa stále myelinizujú (myelinizácia je tvorba myelínových pošiev okolo nervových vlákien, pozn. redakcie).

Moorov reflex – dôležitý pre bábätká

Dôležité parametre hodnotenia zrelosti novorodenca sú hmotnosť a dĺžka. Reakcie a život dieťaťa zabezpečujú vrodené, tzv. primitívne reflexy (hľadací, sací, hltací, vyprázdňovací, úchopový, obranný, orientačný), ktoré nás informujú o integrite centrálnej nervovej sústavy a postupne vymiznú, aby sa objavili vedome ovládané pohyby.

K takým najznámejším patrí tzv. Moroov reflex – ide o najdôležitejší reflex v období novorodenca a vymizne približne v 4. – 6. mesiaci.

Ak naďalej pretrváva, je nevyhnutné navštíviť lekára. Tento reflex vykazuje dieťa pri úľaku – reaguje na nečakaný pohyb, zvuk aj svetlo.

Má dve fázy – extenčnú – dieťa rozhodí ručičky a flexčnú – tzv. objímací pohyb rukami a súčasne aj skrčenie nožičiek – ako reflexná odpoveď. V novorodeneckom období sa vyskytujú obe fázy reflexu, medzi 2. – 3. mesiacom už len extenčná fáza.



Moorov reflex (zdroj: http://fanneyantonsdottir.com/artwork/2198837-Moro-reflex.html)

Reflexy spontánne miznú približne do 6. mesiaca, okrem napr. Galantovho reflexu, ktorý sa môže objavovať až do 9. mesiaca a tonicko-šijového reflexu, ktorý môže pretrvávať až do 3. roku života dieťaťa.

Obdobie dojčaťa

Je obdobím trvajúcim do konca prvého roku života. Novorodenecké obdobie je súčasťou dojčenského obdobia. Toto obdobie nazývame tiež obdobím receptivity (Vágnerová, 2000).

V tomto veku dochádza k intenzívnemu rastu a rozvíjaniu motorických a psychických funkcií. Rovnako intenzívne rastie mozog dieťaťa. Vývin motoriky je daný rastom a dozrievaním centrálnej nervovej sústavy. Ovládanie tela postupuje od mohutnejších a hrubších pohybov k tým jemnejším.

S rozvíjaním psychomotoriky sa v 3. – 5. mesiaci objavuje tzv. Landauov reflex – jedná sa o schopnosť dieťaťa spevniť pri jeho držaní za bruško celé telo. Reflex by sa mal integrovať do 1. roka (v niektorej literatúre sa uvádza až do dvoch rokov), pokiaľ sa tak nestane – to znamená, že sa neobjaví tento reflex, naznačuje to prítomnosť hypotónie, hypertónie alebo mentálnych problémov.

Ak tento reflex nevymizne naznačuje to narušenie motorického problému, deti môžu mať problémy s krátkodobou pamäťou a znížený svalový tonus.

                                  

Landauov reflex (zdroj: https://www.uniquechild.nl/landau-reflex/)

Prečo bábätká plačú?

Počas prvého roka života dieťatko najčastejšie spí a plače. Plač je pre malé dieťa spôsob, ako na seba upozorniť a vyjadriť, čo sa s ním deje.

Býva to reakcia na rôzne situácie a podnety – plače, keď je hladné, má mokrú plienku, bojí sa, je unavené, prestimulované a podobne.

Hovorí sa, že mama vie rozpoznať rôzne druhy plaču dieťaťa. Plač sa začína diferencovať až okolo 6. týždňa života dieťaťa – vtedy dieťa plače aj najdlhšie – asi 3 hodiny denne. To znamená, že niekedy nie je možné zistiť, prečo dieťatko plače.

Rovnako sa plačom učí vyjadrovať svoje želania a túžby. Okolo 3. mesiaca už pomaly plač ustupuje – v priemere je to asi 1 hodina denne, a to najmä preto, že sa dieťa učí reagovať na svoje prostredie aj iným spôsobom.

Dĺžka plaču je ovplyvnená aj centrálnou nervovou sústavou a schopnosťou dieťaťa vnímať svoje prostredie. Dieťatko je ešte stále prepojené so svojou mamou – a reaguje podvedome aj na jej nálady, atmosféru...

Citlivým deťom stačí na vyvolanie plaču aj malý podnet. Opakovaný plač ale vyvoláva u rodičov nervozitu a snažia sa dieťa „rozveseliť“ alebo rozptýliť. Často však nové a nové podnety bábo len viac dráždia – niekedy stačí, ak rodičia, naopak, tieto podnety obmedzia – zoberú dieťa do náručia a jemne ho pohojdávajú.

Dôležité je, aby rodič, ktorý dieťa drží, bol sám pokojný, aby sa jeho nepokoj spätne neprenášal na dieťatko.

Spánok bábätiek

Druhou najčastejšie vykonávanou činnosťou v 1. roku veku dieťaťa je spánok. Rytmus spánku je od narodenia nepredvídateľný a náhodný. Ako dozrieva mozog, tak sa aj spánok ustaľuje a začína sa striedať s bdením. Dieťa sa striedaniu spánku a bdenia učí.

Ak ho rodičia počas dňa „zamestnávajú“ a nadväzujú s ním kontakt, dieťa sa učí spať viac v noci. Okolo 2. mesiaca sa dieťa v noci budí 2 až 3-krát kvôli jedlu a niektoré detičky dokážu prespať aj 6 hodín naraz. Čas spánku sa postupne skracuje.

Spánok je pre dieťa dôležitý, pretože počas neho sa vylučuje rastový hormón. V nasledujúcej tabuľke vám prinášame prehľad priemernej doby spánku u detí počas prvého roku života dieťaťa.  

Aké sú ďalšie medzníky vo vývoji a schopnostiach bábätka? Čo by ste mali vedieť, ako sa rozvíja zrak, sluch, hmat i vzťah s rodičmi? O tom všetko sa dočítate v decembrovom vydaní MAMA a ja. Zaujímavé informácie si nalistujte v rubrike Špeciál čísla!

Nezháňajte MAMA a ja – predplaťte si ju a získajte aj DARČEK!

Predplaťte si MAMA a ja s kávovarom Cafissimo PURE!

Cena predplatného, vrátane kávovaru, je teraz iba 38 €!
Objednajte si predplatné časopisu MAMA a ja na jeden rok v hodnote 22,80 €

spolu s kávovarom Cafissimo PURE v hodnote 79 € v akcii!

22,80 + 79 = 101,80 LEN 38 €!
Pozn.: Kávovary budú distribuované až v januári.

Alebo využite zľavu 6 €!

MAMA a ja si môžete predplatiť na jeden rok za cenu 16,80 €, vrátane poštovného, bez nároku na kávovar.

Hodnota 12 čísiel je 22,80 €, získate tak 6 € zľavu.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: