Prežívame laktačnú krízu - zo skúseností mamičiek

laktačná kríza skúsenosti mamičiek žien
27.11.2016 v kategórii Bábätko, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Mamy radia mamám: Laktačná kríza prekvapí nejednu mamu. Ako ju prekonať, nám z vlastných skúseností prezradili mamičky, naše čitateľky. Možno aj vám rady reálnych mamičiek pomôžu :)

Lenka, mamička 3-mesačného Maroška, si myslí, že práve teraz sa ocitla uprostred laktačnej krízy a jej synček plače pre nedostatok materského mliečka. Navyše ju svokra „tlačí“ do riešenia vzniknutej situácie. Ako sa dá prekonať laktačná kríza v praxi?

Prečítajte si spolu s Lenkou názory mamičiek, ktoré sa touto situáciou nenechali „prevalcovať“ a zvládli ju na jednotku.

Daness, Šimonko (8 mesiacov) „Neboj sa, že máš málo mliečka!“  

O to viac ti rozumiem, pretože svokra sa aj mňa pri každom stretnutí pýtala: „A máš dosť mlieka?“ Alebo: „Treba dať umelé mlieko, už mu niečo dávaš?“  Vytrvala som pekne až do konca 6. mesiaca len s dojčením, a po čase som si zvykla na jej narážky a odpovedala som s úsmevom a miernym pohoršením na jej adresu: „Len dojčím, čo iné by som mala?“

Ale poďme späť k laktačnej kríze. Aj my sme ich zopár zažili. Šimonko má dnes 8 mesiacov. Neplakal len vtedy, keď bol na prsníku. Manžel, ho v noci brával voziť sa autom v nádeji, že zaspinká. Po polhodine sa vrátil zúfalý, so slovami: „On je hladný! Daj mu jesť!“

A ja, druhá zúfalá, neoddýchnutá, zase som vyberala prsník. Oči sa mi zatvárali, ale hlavne, že Šimonko bol ticho a manžel konečne spal. :)

Boli dni, keď som bola sama doma. Vtedy som presedela celé hodiny na jednom mieste, len aby Šimonko spinkal – zaspal na prsníku, a keď som sa pohla, hneď nasledoval plač a dojčenie. Potom „rýchlovka“ na WC, napiť sa, niečo do seba hodiť a zase dojčiť. Netrvalo to ale večne a dnes mám aspoň na čo spomínať.

Určite mu nenúkaj umelé mliečko, aby si náhodou drobec nezvykol na rýchly tok mliečka (že nemusí tak aktívne ťahať). Poznám mamičky, ktoré to takto riešili, hoci aj čajíkom vo fľaške s cumlíkom, a dojčenie sa skončilo.

Čo sa týka fámy, že máš málo mliečka, toho sa neboj. Mliečka máš dosť. Robí sa ti stále, keď si drobca priložíš, a toľko, koľko vytiahne. Takže, neprestávaj robiť to, čo ti inštinkt šepká – prikladaj vždy, keď máš pocit, že si Maroško pýta.

Prečítajte si aj:  Máte málo mliečka? Prečítajte si 15 rád laktačnej poradkyne!

A asi ako poslednú mini bodku ti odporúčam nosenie, či už v šatke, alebo v nosiči. Práve tu sa môj fešák vedel pekne upokojiť, aj pri iných krízach. Toto bola cesta, ktorá nám vždy pomohla. Malý bol spokojný, ja pokojnejšia, že som ,,uspela“ v skúške.

Martina, Zuzka (8 mesiacov) „Kontaktovala som laktačnú poradkyňu...“  

Keď mala dcérka približne dva mesiace, spravili sa mi ragády  na oboch prsníkoch. Vyliečiť ich bolo ťažšie, ale nakoniec sa mi aj to podarilo. Bohužiaľ, v treťom mesiaci to išlo s dojčením z kopca. Kvôli rankám som  používala aj fľašu a cumlík.

Malá postupne začala byť na prsníku nervóznejšia. Nevedela sa už nadojčiť posediačky. Menili sme všetky možné polohy. Na prelome 3. a 4. mesiaca sa už len zlostila. Dojčenie cez deň bol čistý boj a bola som rada, že zjedla aspoň niečo. Mliečka som mala dosť, tým som si bola istá, keďže som jej v najhoršom dávala odstriekané z fľašky.

Keď začala vstávať každú 3/4 hodinu, kontaktovala som laktačnú poradkyňu.  Poradkyňa hneď pri prvom pohľade na dojčenie zistila, že sa dcérka zle prisáva. Zlostila sa preto, lebo si nedokázala vytiahnuť mliečko z prsníka a aj to málo, čo si vytiahla, ťahala s námahou (na každé 2 – 3 potiahnutia raz prehltla), takže sa takpovediac „narobila“.

Spolu s poradkyňou sme skúšali rôzne spôsoby a polohy dojčenia, no dcérka nespolupracovala. Tak sme sa vrátili k základom a nechali maličkú nájsť si cestu k správnemu prisatiu samú. Poradkyňa mi ju položila na moju nahú hruď (ako to malo byť po pôrode) a čakali sme.

Trvalo asi 30 – 45 minút, čo sa dcérka neuveriteľne zlostila, plakala, vrieskala, kopala nohami, bila ma pästičkami, než sa konečne unavená prisala tak, ako bolo potrebné, poriadne sa najedla a zaspala.Inak, bola to tá najhoršia polhodina, akú som spolu s ňou zažila a obe sme si to odplakali.

Na radu laktačnej poradkyne som s dcérkou začala spávať v manželskej posteli. Odložili sme vaničku a odvtedy sa kúpem spolu s ňou. Zahodili sme cumlík i fľašu. Dokonca sme si bez nej vystačili aj v lete, počas horúčav, aj napriek tomu, že do mňa mužovi rodičia hustili, ako jej treba dať vodičku. Na pár týždňov po tomto stretnutí sme odložili kočík a používali sme šatku.

Tiež odporúčala zaobstarať si bylinky na zvýšenie tvorby mlieka (senovku grécku a benedikt lekársky), ale tie som ani nezvažovala, nakoľko som mala podľa môjho názoru mlieka dosť a nakoniec sme ich naozaj nepotrebovali. Stačil nám kontakt koža na kožu a čo najviac fyzickej blízkosti počas dňa.

Prečítajte si aj:  Prípravky na podporu laktácie

Trvalo pár týždňov, kým kríza ustúpila, a asi týždeň som dcérku ešte musela nechať vyplakať sa tak ako pri poradkyni, kým sa dokázala nadojčiť bez stresu z jedenia, hoci len v ľahu. V šiestom mesiaci sa postupne začala dojčiť aj v iných polohách, keď nemala na výber.

Vlaďka, Naďa (6 mesiacov) „Trpezlivosť, úsmev... a hroznová šťava!“  

Nás zastihla laktačná kríza v čase, keď maličká mala 3 týždne a rozhodla sa pre rastový špurt. V jedno popoludnie som ju nakŕmila a o hodinku a pol začal obrovský krik, že chce zasa. Cítila som však, že moje prsia sú akési „prázdne“. Malá sa skúsila prisať, ťahala a nič, len zväčšujúce sa nervy a intenzita plaču.

Tak som vzala do rúk odsávačku, aby som zistila, čo sa deje. Keď som videla, ako mi horko-ťažko vybehli tri kvapky, bolo do plaču už aj mne. Prvá myšlienka bola vbehnúť do lekárne a kúpiť umelé mlieko. Našťastie, moja tvrdohlavá povaha zvíťazila, upokojila som sa, keďže vieme, že narušená psychika tvorbe mliečka nepomáha.

Navarila som litre dojčenského čaju, medzitým som sa nalievala hroznovou šťavou a jedla. Tiež mi veľmi pomohla teplá masáž pŕs v sprche, kontakt telo na telo a hlavne pozitívne myslenie, že my s malou to určite zvládneme. Takže trpezlivosť, úsmev a nikdy to nevzdávať! Oceníš to nielen ty, ale hlavne dieťa, pretože šťastná mamička = šťastné bábätko. 

Lucia, Boris (4 mesiace) „Dojčiť, dojčiť.. a dopriať si dostatok spánku a tekutín - i hroznovej šťavy  a tmavého nealko piva“  

Prvou laktačnou krízou sme si prešli len nedávno. Inak pokojný Borisko začal často plakať, chcel sa nosiť na rukách a stále sa chcel dojčiť. Aj pod nátlakom okolia som si začala myslieť, že mám nedostatok mlieka, alebo mám tzv. slabé mlieko, lebo vraj nie je normálne, aby tak často jedol.

Preto som v zúfalstve plaču podala drobcovi umelé mliečko, no prepadla ma panika a strach, čo ak už nikdy nebude chcieť to moje! Našťastie, malý hladoš nemal žiadne problémy so strávením umelého mlieka a asi po hodine sa opäť dožadoval papania a vtedy som pochopila, že chyba nie je v mlieku, ale drobec má jednoducho obdobie, keď potrebuje prijímať viac potravy.

Dojčila som ho vždy na požiadanie, niekedy aj každú polhodinu, čo bolo dosť vyčerpávajúce.  Pre potrebný zvýšený výdaj mlieka som pila viac tekutín, hlavne čaju na podporu dojčenia s anízom a feniklom, ktorý si ochucujem napr. sušenou medovkou, mätou, alebo čajom rooibos, lebo jeho chuti mám už dosť.

Pospala som si aj cez deň. Ako „turbo urýchľovač“ tvorby mlieka sa mi osvedčila 100-percentná hroznová šťava, alebo hroznový nápoj s vysokým obsahom hroznovej šťavy, nielen umelo ochutená voda, a tmavé nealkoholické pivo (našla som aj také). :)

Po približne troch týždňoch sústavného dojčenia sa časový interval postupne predlžoval a teraz zasa dojčím cca každé 3 hodiny.

Lucia, Nina (1 rok): „Na laktakčnú krízu mi pomohla odsávačka.“  

Ja som takisto okolo tohto veku mojej dcérky prežívala laktačnú krízu. Surfovala som po internete, čítala časopis MAMA a ja, kde sa už veľa písalo o tomto probléme a vyskúšala všetko možné – homeopatiká, čaje na podporu laktácie, ale mne asi najviac pomohlo odsávanie.

Zaobstarala som si odsávačku, elektrickú aj manuálnu, no nakoniec mi úplne postačila aj manuálna. Po každom dojčení som si ešte odsala zvyšok mliečka, čo dcérka nechala, a taktiež večer, keď som ju uložila spať, ešte po dvoch hodinách som si odsala mlieko.

Náš tip pod stromček?  Daruj ročné predplatné časopisu MAMA a ja!

Niekedy toho bolo veľa, inokedy málinko, ale všetko som uskladnila v chladničke, ak by sa nám náhodou mliečko zišlo. Nakoniec som odsaté mliečko nepoužila a produkcia materského mlieka sa postupne vrátila.

Možno máš len trošku upchaté mliekovody a synček nevládze mliečko vytiahnuť. Skús odsávať a nezabúdaj veľa piť!

Prečítajte si aj názor odborníka, laktačnej poradkyne Mgr. Márie Kopčíkovej: Laktačná kríza - ako ju prekonať?