Hemangióm - červený fľak na telíčku novorodenca

Hemangióm - červený fľak na telíčku novorodenca

18.5.2017 v kategórii Bábätko, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Ak patríte medzi mamičky, ktorým po pôrode ukázali bábätko, ktoré okrem bežného vzhľadu typického pre novorodenca malo ešte čosi navyše – červený fľak na telíčku, neľakajte sa.

Hemangiómy, ako sa tieto útvary nazývajú, často nepotrebujú žiadnu liečbu a vymiznú samy od seba. Iba v závažných prípadoch si vyžadujú operačný zákrok.

Čo sú to hemangiómy?

Hemangiómy sa radia medzi nezhubné nádory, ktoré vychádzajú z krvných ciev, alebo z ciev podobných mechúrikom, vyplnených krvou.

Ako často sa vyskytujú u detí a čo stojí za ich vznikom, nám priblíži detský chirurg MUDr. Jozef Babala, PhD. zo špecializovaného zariadenia EuroMed – Jednodňová chirurgia pre deti (www.euromed.name).

„Spomedzi všetkých nezhubných nádorov sú práve hemangiómy u detí najčastejšie. Štatisticky sa vyskytujú asi u každého 10. novorodenca, u nedonosených detičiek ešte častejšie. Čo sa týka pohlaví, dominujú skôr u dievčat ako u chlapcov.

Mamičky ich môžu spozorovať v prvom týždni po narodení, pre nedonosených novorodencov je to však typickejšie už v prvých hodinách po pôrode.“ Aj keď sa pri tejto diagnóze skloňuje slovo vrodené ochorenie, ako upozorňuje MUDr. Babala:

„Rodičia si nemusia robiť výčitky, nakoľko dedičnosť pri hemangiómoch nie je jednoznačne potvrdená. Ak pediater alebo kožný lekár odporučí dieťatku vyšetrenia neurológom, očným lekárom a sonografistom, ide o bežný postup, ktorým sa snažíme dopátrať, či dieťatko má alebo nemá hemangióm na skrytom mieste. Ten totiž môže byť kdekoľvek.“ 

Prečítajte si:  Dobrodružstvo života sa začína: Prečo nie je ako bábo z reklamy?

Kde sa hemangióm najčastejšie vyskytuje?

Miest, na ktorých sa môže hemangióm objaviť, je na ľudskom tele mnoho. Napriek tomu sú niektoré pre túto diagnózu „typické“. MUDr. Babala:

„Hemangiómy, ktoré postihujú len kožu a podkožie a spravidla nerastú hlbšie ako po svaly, sa najčastejšie nachádzajú na hlave a krku (asi 60 %), menej často na trupe – na hrudníku, brušku a chrbte (25 %).

V oblasti končatín je výskyt asi 15 %. Druhá, početná skupina, sú hemangiómy, ktoré nevidíme, často sa ani nezistia a môžu sa nachádzať kdekoľvek vo vnútorných orgánoch, napr. v pečeni, pľúcach, v zažívacom trakte.

Čo sa týka početnosti, u väčšiny pacientov sa stretávame iba s jedným útvarom na celom tele. Iba asi v 20 % prípadov sa vyskytujú početnejšie a na viacerých miestach.“ 

Ako hemangióm rastie?

Vzhľad novorodenca prejde v prvých hodinách a dňoch po narodení výraznými zmenami. A tak to, čo u dieťatka na hlavičke vyzeralo po narodení ako modrinka (napr. vplyvom prílišného naliehania pri pôrode, alebo aj  bez vysvetliteľnej príčiny) môže lekár o niekoľko dní vyhodnotiť ako hemangióm.

„Asi do konca 3. mesiaca veku dieťaťa dochádza k prudkému rastu útvaru, ktorý môže rýchlo nadobudnúť veľké rozmery.

Tento stav by mal rodičov jednoznačne nasmerovať na odborné vyšetrenia s dieťaťom, na ktorých lekár vyhodnotí útvar a popíše rodičom, čo ich čaká. Napr. aj to, že po proliferačnej fáze nasleduje rôzne dlhé obdobie, kedy sa hemangióm výraznejšie nezmení a porastie spolu s dieťaťom.“

Niektorí rodičia sa po rokoch dočkajú aj toho, že útvar postupne zmizne. Ako sa to prejaví? „Keď hemangióm začína blednúť, mäknúť a objavujú sa v ňom belavé miesta, je to známka toho, že začína samovoľne ustupovať.

Toto obdobie trvá obvykle 5 až 8 rokov. Všetky hemangiómy, ktoré pacient má, je však potrebné sledovať a pravidelne ich vyhodnocovať. Pri rizikových sa zvažuje liečba.“

Prečítajte si: Čo sa deje s novorodencom po pôrode?

Prečo je hemangióm nebezpečný?

Ako sme už spomenuli, hemangióm je nezhubný útvar, a aj keď sa lekári rozhodnú pre sledovanie pacienta s hemangiómom, tento sa nikdy malígne nezvrhne. Jeho prejavy sa môžu pohybovať od bezvýznamného kozmetického defektu, až po rozsiahle útvary ohrozujúce život.

„Je dôležité vedieť, že hemangióm má jemný povrch a pri poranení hrozí výrazné krvácanie, ktoré môže byť skomplikované infekciou a bolesťou,“ upozorňuje chirurg na ďalšie nebezpečenstvá. „Ak sa nachádzajú na orgánoch alebo v ich blízkosti, môžu obmedzovať ich fungovanie.

Ako príklad môžeme uviesť oko, kde môže hemangióm brániť dieťaťu vo výhľade, poškodzovať jeho zrak (obr. 3 a 4), pri uchu môže uzatvárať zvukovod, na perách zabraňovať správnej artikulácii a tým ovplyvňovať reč.

V oblasti dýchacích ciest môže vážne ohroziť pacienta zabránením prístupu vzduchu a udusením. Veľké útvary môžu mať v sebe tepnovo-žilové skraty, ktoré postupne preťažia srdce a pľúca zvýšenou cirkuláciou krvi.

Poznáme hemangiómy (Kasabach-Merrittovej syndróm), v ktorých sa ukladajú krvné doštičky, ktoré potom chýbajú v krvi a pacient je ohrozený krvácaním. Vnútorné hemangiómy (napr. v čreve) ohrozujú pacienta najmä vykrvácaním.

Tieto hemangiómy, nazývané aj alarmujúce, majú častú úmrtnosť, ale našťastie je ich málo.“ Pri hemangiómoch, ktoré sú na viditeľnom, kozmeticky rušivom mieste, je nezanedbateľný aj vplyv na psychiku.

Dieťa si totiž útvar s postupujúcim vekom uvedomuje, môže sa ho snažiť „odstraňovať“, maskovať. Taktiež si ho všímajú iné deti, čo na dieťa, najmä ak je v kolektíve, nepriaznivo vplýva. 

Prečítajte si: Dobrodružstvo života sa začína: Prvé vyšetrenie novorodenca

Ako sa hemangiómy diagnostikujú?

Diagnóza hemangiómov sa môže stanoviť na základe typického súhrnu príznakov. Zrakom ich pri prehliadke dieťaťa obyčajne ako prvý rozozná pediater či kožný lekár.

Hemangiómy na vnútorných orgánoch sa zistia iba náhodou pri vyšetreniach (napr. ultrazvukovom a CT vyšetrení), ktoré sa robia z iných dôvodov. Mnoho ľudí tak ani netuší, že nejaký hemangióm vo svojom tele má...

Liečba hemangiómu liekmi i laserom

Každý hemangióm, v závislosti od svojej veľkosti, lokalizácie, charakteru i počtu, si vyžaduje individuálny liečebný postup. U dieťatka, ktoré má hemangiómov viac, tak môže nastať situácia, že niektorý útvar vymizne postupne samovoľne a iný sa bude musieť napr. chirurgicky odstrániť.

Viac približuje MUDr. Babala: „Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii. Pre menej závažné útvary je vhodná jednodňová chirurgia, ostatné vyžadujú niekoľkodňovú hospitalizáciu.

Pre útvary, ktoré môžu poškodzovať pacienta a nedajú sa chirurgicky odstrániť, je rezervovaná medikamentózna liečba. Trendom sú betablokátory, prípadne v kombinácii s kortikosteroidmi, ktorých hlavným účinkom je postupné zmenšovanie útvaru.“

K chirurgickému zákroku sa pristupuje v prípadoch rýchleho rastu útvarov a komplikácií, ktoré súvisia s ich lokalizáciou (napr. na perách, viečku alebo v oblasti genitálií). Hemangiómom podobné a často za hemangióm zamieňané „cievne malformácie“ pretrvávajú do dopelosti.

Dospelí pacienti môžu využiť aj liečbu laserom, prostredníctvom ktorého sa narušia cievy hemangiómu bez toho, aby došlo k poškodeniu kože.

Oproti chirurgickému zákroku je operácia laserom bez jaziev. U detí je však táto liečba sporná. Prečo? „Pri hemangióme ide o masu tkaniva (nie plošný, ale trojrozmerný útvar) (obr. 5 a 6) a laser pôsobí veľmi plytko a namiesto vyliečenia vzniká iba defekt povrchu (ulkus, vred).

Takýto poškodený hemangióm musíme následne vyoperovať, alebo zdĺhavo liečiť,“ objasňuje chirurg.

Prečítajte si: Trápi vaše dieťa atopický ekzém?

Život s hemangiómom

Rodičia musia byť v starostlivosti o dieťatko s hemangiómom opatrnejší. Platí to rovnako v prípadoch, ak útvar len objavili, alebo už podstúpili kontrolné vyšetrenie u odborníka, či dieťatko čaká operácia, prípadne má po nej.

Keďže pre hemangiómy je typické rozsiahle a ťažko zastaviteľné krvácanie, je potrebné dávať pozor na to, aby si ho dieťatko neporanilo, obzvlášť ak ho má na končatinách alebo na trupe.

Aké ďalšie režimové opatrenia sú ešte potrebné? „Pokiaľ špecialista odporučí dieťa sledovať a neoperovať, povrch hmangiómu je vhodné premasťovať bežnými mastnými krémami, nakoľko v extrémne tenkej koži, ktorá kryje hemangióm, nefungujú mazové žliazky a suchá koža môže praskať.

Alebo sa na povrchu vytvoria defekty, ktoré sa veľmi pomaly a často bolestivo hoja. Akokoľvek, aj hemagióm, ktorý je spočiatku ponechaný na spontánny ústup a nemizne dostatočne rýchlo, by mal byť vyriešený do 3. roku života, aby zbytočne nepútal pozornosť okolia a aj samotného dieťaťa, najmä ak je na viditeľnom mieste.

Komentáre