Dá sa bábätko rozmaznať?

Redakcia | 9. september 2017
Dá sa bábätko rozmaznať?

Od polovice minulého storočia sa začal verejnosťou šíriť názor, že nosením dieťatka na rukách a reagovaním na jeho plač ho môžeme rozmaznať.

Rozmaznané bábätko: pravda či mýtus?

Mýtus o rozmaznaní bábätiek patrí k najškodlivejším mýtom, ktoré sa vo výchove detí rozšírili. Bábätko prvé mesiace nerozumie vzťahu príčiny a dôsledku tak, ako staršie deti. Osvojuje si len oveľa jednoduchšiu schému: necítim sa dobre – volám o pomoc – mama je, alebo nie je nablízku. Na základe toho, či mu bol poskytnutý pocit bezpečia, vrelá náruč a pomoc, na ktorú je odkázané, si vytvára tzv. bazálnu dôveru, teda pocit, že svet je predvídateľný a spoľahlivý.

Predsudky o rozmaznaní detí sú mohutne zakorenené v spoločnosti. Prieskum zrealizovaný v USA (A National Benchmark Survey) potvrdil, že až 57 % rodičov, 64 % starých rodičov a 62 % budúcich rodičov si myslí, že polročné dieťa je možné rozmaznať. Iný výskum zistil, že deti matiek, ktoré boli presvedčené, že častým fyzickým kontaktom dieťa rozmaznajú, mali častejšie koliky a boli viac v strese.

Ak má dieťa v mame „bezpečnú základňu“, podporuje to aj jeho neskoršiu samostatnosť a nezávislosť, pretože sa môže plne sústrediť na objavovanie sveta okolo seba.

Dieťa potrebuje vo výchove hranice

K rozmaznávaniu dieťaťa vedie výchova, v ktorej mu nikto nestanovil hranice  –  nie citlivé a láskyplné reagovanie na jeho potreby. S pevným, ale láskavým budovaním hraníc môžete začať skoro – napríklad ak vás šesťmesačné bábätko bolestivo potiahne za vlasy, jemne mu odtiahnete rúčku a poviete mu, že to bolí. Hoci vám ešte nerozumie, vníma prerušenie činnosti.

Pre vznik bezpečnej väzby s dieťaťom je kľúčová citlivosť

Ide o schopnosť vnímať signály bábätka, rozpoznať jeho potreby a reagovať na ne. Mary Ainsworthová, ktorá patrí medzi najdôležitejších výskumníkov témy vzťahovej väzby, na základe svojich pozorovaní zhrnula prejavy citlivosti voči bábätku, ktoré smerujú k vzniku a udržaniu bezpečnej väzby.

Čo znamená "byť citlivá" voči bábätku?

Matka vníma signály bábätka

Nemluvniatka neustále komunikujú a vysielajú signály o tom, ako sa cítia a čo potrebujú, čo majú rady a čo nie.  Mama sa od začiatku učí rozoznávať prejavy svojho dieťatka a všimne si, ak sa na jeho správaní niečo zmení.

Inak sa tvári? Zmenilo polohu? Je dôležité, aby bola pozorná, mala priestor a čas sústrediť sa na bábätko, sledovať ho a čítať jeho prejavy. Schopnosť vnímať prejavy bábätka môže byť nižšia, ak mamu trápi popôrodná depresia, je príliš unavená, alebo ju vyčerpávajú ďalšie deti či práca, komplikované vzťahy.

Matka vie správne interpretovať signály bábätka

Mamy sa prirodzenie učia rozpoznávať plač bábätka, hoci si to racionálne často ani neuvedomujú. Vedia určiť, kedy je plač prejavom hladu a kedy hovorí o únave. Pre niektoré mamy je to však ťažké. Napríklad keď samé nezažili dosť citlivého prístupu v detstve, môžu mať tendenciu opakovať tento vzorec voči svojim deťom. Faktorom, ktorý zvyšuje citlivosť voči bábätku, je dojčenie.

Potvrdilo sa, že dojčiace ženy mali vyššiu aktivitu v častiach mozgu zodpovedných za materinské správanie a empatiu, keď počuli plač svojho dieťaťa, v porovnaní s matkami, ktoré dieťa kŕmili umelou výživou. Viac času v tesnom fyzickom kontakte upriamuje maminu pozornosť na dieťa a na jeho potreby.

Matka správne reaguje na signály

Napríklad vie odhadnúť, ako veľmi dieťa stimulovať, alebo ako veľa ho nakŕmiť. Mama sa to postupne učí najmä počas prvých týždňov s novým bábätkom. Vníma, ako bábätko reaguje na to, čo robí:  Pomohla mu masáž bruška? Páči sa mu táto poloha pri nosení? Opäť je dôležité mať čas a dostatok energie na zosúladenie sa s bábätkom. Odložte povinnosti, ktoré nie sú naozaj nevyhnutné. Spite, keď spí bábätko, aby ste mali dosť energie, keď bude neskôr plakať. 

Dôležité je aj načasovanie matkinej reakcie – má k nej prísť čo najskôr, v rámci pre dieťa tolerovateľného času. Vždy, keď mama nereaguje, dieťa je frustrované. Niektoré bábätká dokážu vydržať viac, ale iné, napríklad tie s náročným temperamentom, reagujú veľkým stresom. Mama u svojho bábätka rozpozná, ako rýchlo je potrebné reagovať.

Mnohé deti napríklad prejavujú menšiu nespokojnosť mrnkaním, zatiaľ čo potrebu, ktorú treba riešiť ihneď, prejavia silným plačom. Rýchlosť reakcie je dôležitá najmä u najmenších bábätiek, čo matkám hovorí aj ich intuícia. Pre matku, ktorá sa k bábätku pripútala, je neznesiteľné počúvať jeho plač bez toho, aby sa ho snažila upokojiť.

Snaha o budovanie bezpečnej väzby by nemala viesť k tomu, že vás zachváti panika vždy, keď sa vaša ratolesť rozplače. Aj tej najcitlivejšej mamine sa občas stane, že dieťa chvíľu plače, pretože plač je hlavným komunikačným nástrojom bábätka. Možno ste spolu prežili obdobie, pri ktorom ste vyskúšali všetko možné a aj tak ste plač bábätka nevedeli upokojiť. Dôležitejšia, než počet preplakaných minút, je vaša typická reakcia – dieťa vníma vašu snahu.

Ako bezpečná vzťahová väzba ovplyvňuje správanie dieťaťa?

Vedci z tímu psychológa Sroufeho sledovali deti, ktoré sa narodili v 70tych rokoch až do ich dospelosti (Sroufe a kol., 2005). Keď mali bábätká 12 a 18 mesiacov, zhodnotili ich väzbu s matkou a neskôr zisťovali, ako sa deťom darí v rôznych situáciách.

Aké boli výhody bezpečného pripútania u predškolákov?

  • Prejavovali lepšie sociálne zručnosti a boli empatickejší
  • Medzi rovesníkmi boli obľúbení
  • Prejavovali viac sebadôvery a menej závislosti na druhých, menej negativizmu

Aké boli výhody bezpečného pripútania u 10 ročných?

  • Mali viac kamarátov
  • Boli sebavedomejší a stabilnejší, menej závislí na okolnostiach

Aké boli výhody bezpečného pripútania u adolescentov?

  • Častejšie boli prirodzenými lídrami v skupine
  • Ich romantické vzťahy mali dlhšie trvanie a boli v nich spokojnejší
  • Zriedkavejšie  trpeli psychickými a emocionálnymi problémami (napr. úzkosťou, depresiou)

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: