Dcerka sa stava outsiderom

Dobry den, prosim o nazor, pripadne radu ako dcerke pomoct.
Dcera 10 rocna sa pomalicky stava medzi detmi v skole outsiderom. Chodi do skoly kde je malo deti, v triede su len 4 dievcata. Zo zaciatku ju este brali, navstevy, narodeninove oslavy a pod. Ale posledny polrok pozorujem ze je uplne out. Aj dovtedy bola ina ale nebolo vidno taky rozdiel ako teraz. Ostatne dievcata maju uplne ine/spolocne zaujmy - hudba, moda, chlapci, spolocne chodia vonku. Zo zaciatku aj dceru volali aby sla s nimi ale ona nechce, ju nebavi ist do vedlajsej dediny, dat si tam zmrzlinu a po ceste domov v poli vyskusat cigarety, ci skocit na namesti do fontany alebo ist na ihrisko vykecavat so starsimi chalanmi. Dievcata zacinaju na nu dorazat ze nie je taka ako oni, hovoria jej co im na nej vadi, vysmievaju sa jej aj za to ako rozprava, ze je detska, vadi im ako sa ucese... proste kto chce psa bit... Dcera je dost svojska, este odolava a ide si svojou cestou ale dlho to pri svojej tichej povahe asi nedokaze. Je smutna, ze nema kamaratku a s nikym si nema co povedat, ona cita encyklopedie ale deti v ich triede su uplne niekde inde. Nebavi ju pocuvat dookola pesnicky Hanah Montana, nebavi ju robit zle chlapcom a potom sa s nimi pretlacat o zachodove dvere a pistat ako o zivot. Rada cita, dobre sa uci, nevystraja, je ticha az mi je niekedy luto ze je taka nenapadna, aj ucitelka mi vravi ze musi davat pozor aby na nu nezabudla ze vobec existuje, pritom sa vynikajuco uci, je samostatna v priprave na vyucovanie, hlada si informacie, doplna ucitelku. Ucitelka ju ma rada a hovori ze jej bude ako ziacka velmi chybat. Dcerka rada kresli, chodi na vytvarnu. Ja ju aj posielam von ale uprimne som aj rada ze sa jej nechce ist so spoluziackami ktore uz zacinaju napr.fajcit a inak nema v okoli nikoho s kym by si rozumela, pristahovali sme sa na dedinu kde kopec ludi aj s detmi rano vypadnu do mesta a vracaju sa vecer. Buduci rok ide do skoly do vedlajsej dediny, som zvedava ako zapadne tam. Chcela by som jej nejako pomoct ale vobec neviem ako. Myslela som si ze ked ju dam na nejaky kruzok najde si tam kamaratky. Chodi 3 roky na vytvarnu do vedlajsej dediny a takmer nikoho tam nepozna, obcas sa rozprava s jednym dievcatom, ona je sice komunikativna ale ked si s niekym nema co povedat tak si vezme knihu alebo si kreslí a svet okolo ignoruje, uteka z neho prec prave s tou knihou alebo kreslenim, lebo inak by asi len sedela a pozerala do blba. Skusala som ju priviest k nejakemu sportu ale je dost telesne slaba takze velmi rychlo ju to prestava bavit. Aktivita ktore sme skusali aj napriek jej protestom (plavanie) ju teraz ked uz vie plavat bavi a vyslovene sa na plavanie tesi. Zaciatky vsak boli velmi tazke a sama som pochybovala ci robime dobre, ze ju nutime naucit sa plavat ked ma k tomu taky odpor. Neviem ci ju mam takto nutit aj do dalsich aktivit (korculovanie, bicyklovanie). Mam pocit ze keby sa to naucila tak by ju to aj bavilo ale vobec zacat je narocne kedze place ze nechce (nebavi ju to, nevladze atd...)
Co sa tyka nasej rodiny. Mame este 4 rocneho syna ktory je velmi spolocensky, rychlo sa skamarati s detmi. S manzelom si rozumieme, v rodine mame kludne prostredie, detom a ich nazorom sme otvoreni. S dcerkou sa o tom rozpravame, snazim sa jej radit ale priznam sa velmi neviem ako to riesit.
Dakujem pekne za Vas cas.