Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
dobry den.ako by som mala svojmu synovy povedat ze partner nieje jeho pravy otec?mali by sme ho to ucit od malicka?ako mame postupovat????kedy je ten spravny cas?
Nie je to celkom ľahká úloha, ak vníma partnera iba ako otca, odkedy si ho pamätá.
Nepíšete, aký starý je syn. Vysvetľovanie podobných vecí je dôležité prispôsobiť veku dieťaťa a jeho chápaniu. Pri menších deťoch je možné zobrať si na pomoc nejakú rozprávku alebo vymyslieť príbeh o zvieratkách, v ktorom rodič dieťaťu popíše, čo potrebuje. Niečo ako: Kde bolo tam bolo, žili raz medveď s medvedicou. Narodilo sa im rozkošné medvieďa, ktoré veľmi milovali. Medveď ale jedného dňa... a medvedica ostala s medvieďatkom sama. Po čase stretla iného medveďa, ktorý sa jej páčil a tak sa začali o medvieďatko starať spolu.... A potom môžete na príbeh nadviazať tým, že aj partner je ako ten druhý medveď... Je dobré, ak budete rátať s tým, že dieťa môže na tieto skutočnosti zareagovať rôzne a s jeho reakciou treba v niektorých prípadoch ďalej pracovať. Možno by vám bolo nápomocné, keby ste najprv konzultovali osobne s psychologičkou, psychológom a pripravili sa na možné reakcie.
Dobrý deň,pani doktorka
som mladá mamička na materskej a mojej dcérke už bude rok..je veľmi zlatučka,milučká...nemám s ňou žiadne problémy,ale asi skôr so sebou?....odkedy sa narodila tak vždy ked prišla k nám svokra stále si ju ťahala na ruky,po istom čase už som na svokru zdvihla hlas a vykričala som jej to...a teraz???...je mi hrozne,lebo len čo sa objaví svokra vo dverách tak moja milovaná dcérka k nej beží a teší sa jej tak veľmi ako ku nikomu inému????...je pravda aj to že som slabej povahy a stalo sa mi niekedy,že som svoju dcérku buchla po zadočku,ked niečo zobrala a davala do pusinky,ako napr.šťamby zo driev,alebo klatiky,s ktorými pritápam doma do kachľovcov,ale manžel celé dni čo je doma vykecava so svojim otcom a ja som na domácnosť sama....chcem sa spýtať kde som zrobila chybu??...prečo ku mne dcera nebeží neraduje sa ked ma vidí?????...čo som zle urobila...veľmi ma to trápi.....ak by ste vedeli,mohli by ste mi poradiť?::::.....dakujem
Vaša dcéra je s vami stále. Ste jej stále k dispozícii, staráte sa o ňu, ste jej nablízku, keď čokoľvek potrebuje. A to môže byť jeden z dôvodov, prečo vám nedáva najavo tak výrazné prejavy náklonnosti, ako babičke, s ktorou asi nie je stále.
A VŽDY BUDETE JEJ MATKOU LEN A LEN VY. A nikto iný to byť nemôže, hoci vaša dcéra bude v živote milovať aj mnoho mnoho iných ľudí, či už je to teraz jej babička alebo to neskôr budú kamarátky, partneri, jej deti...
Vaša svokra je jej babička, miluje ju ako svoju vnučku a vaša dcéra ju miluje ako svoju babičku. Je úžasné vedieť, že máme na svete viacerých ľudí, ktorí nás milujú a ktorých môžeme milovať my. A viem tiež, že môže byť ťažké prijať tú skutočnosť, že naše dieťa môže dávať svoje prejavy lásky aj niekomu inému, hoci my matky sme ich priviedli na svet, nás by mali milovať najviac na svete, lebo aj my ich milujeme najviac na svete.
prosim o radu ako dalej zo svojim 14r. synom.Mám 3 deti 14r chlapec,7r. dievča a 4,5m chlapca.Moj alebo skor naš problem je ten že si neviem rady so svojim staršim synom.Je v obdoby puberty ktoru ja ako matka nezvladam.Nezvladam jeho výkivy nalad,jeho agresiu voči mne a aj voči sestre niekedy si myslim že nas nenavydi.Ked sa ukludni potom plače a je mu to luto a ked ho to prejde tak znova.Nič ho nezaujma len počitač,mobil,PSP hra a dievča(frajerka).V škole sa zhoršil neuči sa a ked mo dohovarame odpovie že aj druhý sa tak učia ,a načo mu to bude.Ked donesie zlu znamku tak mu zakažeme napr.mobil tak je ohen na streche začne kričat nadavať aj oplzlo buchat atd.Najhoršie na tom je že toto robi len pri mne ked je manžel doma tak je krotký.Neviem možno je aj v nas chyba nerozumiem tomu aj my sme boli v puberte ale toto som si nikdy k svojej matke nedovolila.Strašne ma na nom vytáča ked mu dohovaram a on my stale oponuje stale musi mat posledne slovo aj ked mu poviem aby prestal tak my odpovie aby som prestala ja.niekolko krat som to už aj urobila prestala som sa s nim bavit že sa ukludni ale nie on chodi za mnou a rýpe a rýpe až pokial nevybuchnem.Vyčita mi že sa o neho nestaram ale to nieja pravda mam teraz viac povinnosti okolo maleho syna do toho dcera chodi do prvej triedy,vysvetlila som mu že nieje sam ale nie on si tvrdi svoje a mna nepočuva.Navrhla som mu aj navštevu psychologičky,že tam pojdeme spolu ale nie ani počuť.Ja som s nervami v koncoch.Manžel chodi tak na 2-3 dni preč do prace a ja mam vždy hrozu čo bude.Nechcem o nom písať len zle moc mi pomaha teraz doma či s pracami v domacnosti či s upratovanim ked mu poviem tak spravý ale ked nepoviem tak nie ale berem to s rezervou, len to spravanie. dakujem
Puberta je zložité obdobie. Deti sa začínajú od rodičov odpútavať a to je veľmi mätúce, lebo ich milujú a zároveň neznášajú v určitých veciach alebo situáciách. Potrebujú ich lásku a ochranu a neznášajú ich za to, keď ich chránia a ľúbia. A to je potom chaos aj pre rodičov. Najsilnejšie sa to môže prejavovať hlavne voči tomu rodičovi, ku ktorému má dieťa najbližšie...
Sú obdobia, kedy je ťažké sa vôbec k dieťaťu-puberťákovi priblížiť, niekedy je ťažké nájsť spôsob, ako s ním komunikovať. No skúste si s ním dohodnúť, že by ste chceli spolu hľadať nejaké riešenie situácie, že je to pre vás ťažké a asi aj pre neho a keďže je už veľký, dospievajúci, mohli by ste riešenia hľadať spoločne. V spoločnom rozhovore by ste mali vyjadriť, že ho máte rada, že vám na ňom záleží a že si chcete vychádzať. Mali by ste tiež povedať, čo by ste chceli zmeniť, čo sa vám nepáči, no nemali by to byť holé výčitky, ale skôr vaše vnímanie, vaše predstavy (nie: mal by si sa viac učiť! áno: páčilo by sa mi/ ocenila by som, keby si sa aspoň pol hodinu/hodinu denne venoval školským úlohám/ napísal si úlohy a naučil sa na nasledujúci deň, zbalil sa a potom je čas na rande, hry atď...)
Návštevy u psychológa (lepšie asi muža) by mohli byť tiež nápomocné, no ak by syn veľmi protestoval, asi nemá celkom z,ysel ho nútiť, skôr len ponúkať a skúsiť si ho získať.
Dobrý deň,
mám problém so 14 mesačnou dcérkou. Nikdy nebola extra mojkací typ, od narodenia. Ale už ako vyrástla tak sa má k mojkaniu viac a viac. A v tom začína problém pre mňa. Malá je prítulná, zdá sa mi, ku všetkým naokolo okrem mňa. Resp sú dni, kedy o mňa doslova ani nezavadí. Dcérka chodí od 9mesiacov do jasličiek. Je to však zariadenie rodinného typu, málo deticiek, 2 - max 3 opatrovatelky. Malá je tam spokojná od začiatku, nebol a nie je žiaden problém s adaptáciou. Máme s mužom za to, že kolektív vyhľadáva a obľubuje. Je tam proste spokojnučká a veselá.
Ale spať ku mne. Malá všeobecne u nás doma preferuje otca. Jednak je malo doma..chodieva cez týždeň domov až neskoro večer a častokrát sú dni kedy malú ani nevidí. Ale keď je doma vecer alebo cez víkend..tak ja skoro neexistujem. K nemu beži do otvorenej náruče...moju náruč si ani nevšimne. Jeho ruku vždy ťahá..ja keď jej podám ruku..tak ju vytrhne. K otcovi vačšinou dobehne sa mojknut. Dcérka máva aj "svetlé" chvíľky a príde aj ku mne..ale nedá sa to ani porovnať..
Druhý problém je aj to, že napríklad ignoruje ma aj na verejnosti. Sme vonku s priateľkou (alebo babkou..dedom..tatom..znamou..atd) tak ked sa okolo nej pohne už vystre ruku, že sa chce držať. Kdežto keď sa jej snažím podať svoju ruku iba ju opat vytrhne a ide preč sama. Takisto reaguje aj na otvorenú náruč baby, dedka..otca. Len na moju nie...
Už mávam z toho depresie, neviem čo robím zle. S malou sa snažím maximum hrat, keď prídeme z práce, jasličiek. Dokonca aby mna vnimala v lepšom svetle tak muž ju ráno vozí do jasličiek a ja ju vozím domov. Zjavne bez efektu. Do práce chodiť musím z finančneho dôvodu, ale inak sa snažím malej čo najviac venovať. Dokonca ju nechcem kôli tomuto probému nechávať niekde inde bezomňa..napr u babky. Bojím sa, že budem s ňou ešte menej a bude to ešte horšie. Prosím poraďte mi v čom môže byť problém? V jasličkách, vo mne? Je pravda, že sa občas až úskotlivo snažím s malou obímať a mojkať. Ale zase na druhej strane...keď sa snažím uvolniť a nevšímať si to z jej strany sa nič nezmení a stále som asi u nej na posledom mieste.
Je mi kolkokrát do plaču keď deti kamarátok na matkach "vysia"...a oni sa len stažujú..ale nestretla som sa s nikým kto by mal podobný problém ako ja a kto by mi pomohol..alebo ma povzbudil.
Dakujem vopred za radu.
Vaša dcérka vás neignoruje v pravom slova zmysle, len si chce užívať aj iné vzťahy, ktoré sa jej ponúkajú. A to je prirodzené. A niekedy pre mamy ťažké a bolestné. No musia sa s tým vysporiadať samé, lebo to nie je problém dieťaťa. Ak máte chuť skúmať, prečo je to pre vás také ťažké a bolestné, nájdite si nejakú dobrú psychologičku alebo psychoterapeutku a choďte spolu s ňou do svojich hlbín a objavte tam poklady, ktoré sú tam ukryté.
Dobry vecer pani doktorka,
prosim vas o radu.mame 17.mesacnu dcerku, ktoru mame velmi radi, je to dobre dieta, ktore pekne prospieva, je vesela, zacina byt aj sibalka.Dcerku s manzelom vychovavame s porozumenima s laskou, nehadame sa. Dlhsiu dobu mame ale problem, ze dcerka manzela dost odmieta a dava to jasne a nahlas najavo..pritom manzel je na nu velmi dobry, trpezlivy-mozno i viac ako ja.Manzel chodi skoro rano do prace, prichadza okolo 16.00, ideme potom spolu vonku, trosku sa potom doma hrame, ale dcerka vo vstekom preferuje mna...ked manzel pride, pekne jej poviem ze ideme ocka privitat a dat mu pusku, zacne vtedy plakat, az sa hnevat a hned chce ist na ruky, pravdaze aj ked mi manzel da bozk, tak sa moc hneva, ak ma manzel chyti vonku okolo pliec, hned ho udiera po ruke, v poslednej dobe sa zacala ruckou na neho zahanat...nemozem skoro nikam ist...leo ak sme vonku a napr.chcem len nieco kupit a na chvilku ma nevidi, strasne zacne plakat...brali sme to ako beznu detsku ziarlivost, ale zda sa mi to akosi moc a citim ze manzela to trapi...ked ju on zavola s tym ze sa idu hrat, alebo salit, nikdy skoro k nemu nepride...tak rada by som si zasla aj zacvicit...ale mam strasny strach ked len vidim ak potrebujem ist k lekarke a manzel je s malinkou vonku a skusa vsetkym moznym ju zaujat a ona len za mnou place a place...pritom sme taky cestovatelia-v zmysle nesedime doma, od malicka sme chodili pravidelne k babickam, ktore ma rada a dokonca k starkej priatelovi ma moc vrucny vztah, hra sa s nim a vtedy vobec jej nevadi ak tam niesom-ovela viac je to doma..
prosim vas o radu,myslite si ze je to uplne v poriadku? Dakujem vam velmi pekne.
Viem si predstaviť, že vášho muža to bolí a trápi. Veď je to jeho dieťa. No deti sú raz také, niekedy nevieme zistiť alebo nájsť žiadnu príčinu či dôvod, prečo sa tak dieťa k otcovi správa. Často to je preto, lebo na matku je veľmi fixované, čo je primerané tomuto veku a času, ktorý spolu matka a dieťa trávia a možno naozaj otca vníma ako ohrozujúcu osobu v tomto zmysle (teda že má príliš blízko k matke, ktorá je stredom detského vesmíru).
Rozhodne by ste nemali kvôli jej plaču prestávať s dotykmi či prejavmi náklonnosti a blízkosti pred dcérkou len kvôli jej plaču. Vy ste partneri a ona je vaše dieťa. Máte právo na svoj vzťah, či sa jej to páči alebo nie. Do toho si "kafrať" nedajte.
Osobne si myslím, že vzťah s otcom sa zaiste postupne zmení a upraví, len otec by nemal zneistieť a mal by celú situáciu brať trošku s nadhľadom.
Dobry den.
Mam na vas este jednu otazku. Mam 2 syncekov. Jeden bude mat teraz v oktobri rok a druhy v januari 4. Starsieho synceka sme dali do skolky. Mal trosku problem s teplotami a zvracanim, ale tento tyzden uz chodi do skolky pekne, neteplotuje. Problem je, ze odkedy chodi do skolky, tak niekedy odmieta svojho braceka. Vravim mu, ze aj on chodi do jasliciek, aby mu nebolo luto. (ale pravda je, ze som s nim na materskej.) Chcela by som sa spytat, ci je lepsie take deti nechat doma spolu, alebo dat jedneho do skolky. Myslim si, ze si uz celkom zvykol na skolku, len sa bojim, aby mal aj braceka rad. Dakujem este raz velmi pekne.
Môže to byť prechodné obdobie, kedy starší zrejme tuší, že mladší si s vami užíva čas doma a on chudáčik sa musí trápiť v škôlke. No aspoň na pol dňa mu to určite prospeje, ak bude aj s inými deťmi, najmä ak nemá problémy to zvládnuť.
