Nechce byvat doma
, Autor: Registrovaný používateľDobry den, pani doktorka. Mam 4 rocnu a 8 mesacnu dcerku. Problem mam s tou starsou, nakolko, odkedy sa narodila druha dcerka, prestala chciet byvat doma. Este zo zaciatku to ako tak slo, ale potom zistila, ze je jej lepsie u mojich rodicov a tak tam aj spava a je tam aj cely den. Kym zacala chodit do skolky (minuly rok) tak este byvala doma, nastup velmi zle znasala, ale zvykla si. Vtedy sme este druhe babo nemali, to sa narodilo az po Vianociach, takze dovtedy byvala doma, dokonca so mnou v posteli. Potom sa jedneho dna (babo este nebolo na svete) rozhodla, ze bude mat vlastnu izbicku, tak tam statocne zacala spavat a prespala tam celu noc, prisla ku mne vzdy az rano. Vsetko sa zdalo byt dokonale. Narodilo sa babatko, zo zaciatku bolo vse fajn, skolka super, spavala vo svojej izbicke, zo sestricky sa tesila (aj sa tesi, zboznuje ju), ale kedze som na deticky sama, manzel pracuje v zahranici a chodi domov raz za 2 mesiace, do skolky som tu starsiu nemohla vodit, lebo vtedy mi babo spalo a bola ukrutna zima, tak sa na to podujali moji rodicia. Najskor po nu chodili ku mne domov, potom sme skusili, ze ci nechce u nich spat. Ono, zo zaciatku, vobec o tom nechcela ani pocut, bola na mne zavisla, to som ani na stretko s kamoskou nemohla ist...no a potom vyskusala spat u nasich, bolo fajn, skusila zas, bolo este lepsie...ked bola doma, tak vzdy musela cakat, kym babo nakojim a uspim za zatvorenymi dverami, co sa jej nepacilo. Ked mensia dcerka trocha podrastla a zacala si starsiu sestru uvedomovat, tak to bolo este horsie, nakolko, ked ju zbadala, tak to boli hned vyskoty, smiech, strasna sranda a bolo po uspavani ci jedeni. Mohli aj traktory padat, ked prisla do izby Emka (starsia dcera) tak ta mladsia (Lujza) sa isla z nej zblaznit. Priznam sa, neraz som na Emku skrikla, ked uz po neviem kolkom pokuse uspania Lujziky, mi vosla do izby a bola som opat na zaciatku...placuce dieta a ja v strese, lebo som ju chcela cim skorej uspat, aby som sa mohla venovat Emke. Vycitky ma trapia dodnes, ale co ine som mohla spravit? Vela krat som Emke vecer povolila, aby spala s nami v posteli a to mi Lujza namiesto o 20tej, co zvycajne zaspava, zaspala vela krat aj o 21tej aj neskor. No, aby som sa vratila k problemu...Emke sa u nasich natolko zapacilo, ze uz viacej ani domov chodit nechce. Poviem Vam pravdu, ani si nepamatam, kedy som ju naposledy videla hrat vo svojej izbicke. Ja sa jej nedivim, u nasich jej je lepsie, tam sa jej obaja starki venuju na 100%, dedko sa s nou hra aj 4-5 hodin vkuse, to je ozaj neprekonatelne. Vecer spi s babkou v posteli, nie ako doma, kde ma uz vlastnu izbicku. No a ked trvam na tom, aby sla domov aspon raz za cas, tak reve, ze nejde a ze ona bude u babky a hotovo. Cez den ani nehovorim...to je nemozne, aby sla domov. A ked ju uz aj dostanem aspon na vecer raz za cas, tak reve, ze preco nemoze byt u babky a ze kedy tam bude zase spat a takto dookola. Ja som z toho priserne nestastna, ze ma uz 4 rocne dieta nepotrebuje, ze radsej place za babkou a dedkom, akoby mala byt so mnou a so sestrou doma. A to sa snazim ju nalakat na vsetky veci co ma rada...ako ze si pustime film, spravime pukance, budeme si lakovat nechty, pak precitame rozpravku....nic nefunguje. Pani doktorka, co robim zle? Preco ma takto dcerka odmieta? Dakujem za odpoved a prepacte, ze som tolko napisala, je to na dlhsie:))