Cirkus pri obliekaní

Dobrý deň, dcérka (2 roky, 8mes.) nám v poslednom čase začína vymýšľať s obliekaním. nikdy sa neobliekala mimoriadne rada,ale celkom sme to zvládali. no v posledných dňoch v škôlke predviedla riadny cirkus. prvý deň sme mali dosť času,takže ked si sadla,ze sa nebude obliekať,tak som ju nechala sediet na lavicke a ja som si chystala veci, nevsimala si ju. po 20min. prisla, ze mozeme oteplovačky zapnúť. to už ale bol čas, že sme zo škôlky museli odísť,lebo ju zamykali, takže som jej šla obliecť vetrovku,ale ona že nechce.tak som jej vysvetlila,že mi je to ľúto,ale že musíme, pretože teta už ide skôlku zamknúť a von bez bundičky ísť nemôže. strašne plakala,ale nejako sme sa z budovy dostali, ja som ju chvíľku nechala a šla pred nou. ked dlhšie nešla, vratila som sa k nej a snažila sa ju rozptyliť (deti sa tam sankovali,potom sme sa my začali guľovať, potom som si vymyslela hru,že jej niekto spapa ručky,že ich musi skryt v bunde a podobne). po hodine a pol tychto hier zrazu akoby uťalo a bola cely den uplne v pohode,zasli sme si do mesta, doma sme sa pekne hrali... pohoda. na druhy den som prisla pre nu do skolky tesne pred tym,ako ju zatvarali,takze som jej vysvetlila,ze dnes sa musime obliect rychlo,lebo teta ide skolku zamknut.tak to skoncilo tak,ze som ju sice obliekla, ale z trucu si lahla na zem,takze sme zas odchadzali s riadnym placom. ten trval mozno minutu, potom si vypytala keksik, ktory som jej dala, lebo toto spravanie nepovazujem za hodne trestania,navyse sladkosti rozhodne nevyuzivam ako sposob potrestania! zacala ho jest a upokojila sa a zas den uplne v pohode. v aute dokonca povedala,ze plakala, lebo sa chcela obliekat sama! tak som sa jej ospravedlnila, ze mi nenapadlo,ze by to mohla chciet sama a ze nabuduce sa jej teda opytam,ci sa chce obliect sama,alebo ju mam obliect ja. zastavili sme sa na navsteve u kamaratky,kde som sa jej opytala,ze ci sa chce obliect sama,alebo ju mam ja,tak zas vymyslala - najprv sama,potom ja, potom nikto... takze sme sa zas obliekli formou, ze sme sa hrali ze akoze tie oteplovacky rozpravaju a ze su zazracne a ochranuju ju a ze bunda je taka ista ako mamkine objatie,lebo tiez tak hreje... tentoraz bez placu...

moja otazka teda je,ci vam napada nieco, preco s obliekanim tak vymysla a ci to,ze ju obliekam "hravou formou" nie je kontraproduktivne - teda ci ju viac nepodnecuje k takym cirkusom. ako by som sa mala spravat a riesit to? je v mojich reakciach nejaka chyba, ktora sposobuje taketo jej spravanie?

mate vseobecne nejaku dobru radu na to, ako dieta v obdobi vzdoru primäť k dobrovolnej spolupraci?

dakujem!