6.mesiacov

Dobrý deň,asi je ešte skoro označiť môjho 6-mesačného synčeka za vzdorovitého, ale určité situácie mi trochu naháňajú obavy.Začalo sa to hneď po pôrode, bol veľmi komplikovaný a v skratke cisársky rez sa robil po 15 hod. keď už malý takmer nemal ozvy. Po pôrode som na tom bola horšie ja, mnoho komplikácii a aj zlomené rebrá.., ale synčeka mi za 2 dni priniesli len dva krát aj to len na krátko na dojčenie.Ako zdravotník a matka som už začala niečo tušiť,no až na tretí deň mi lekárka oznámila, že nevedia čo s ním. Syn tak plakal že ho nevedeli utíšiť, žiadnym spôsobom, za pár min. sa s plačom dopracoval k teplote nad 38, tak ho osprchovali aby zrazili teplotu , avšak málokedy to pomohlo ho utíšiť, takže sa scenár opakoval takmer každú druhú hodinu.Fyziologicky bol zdravý. Dr.zisťovala aké som mala tehotenstvo a či som nebrala drogy, alkohol....., bolo to strašné.Miško bol naše plánované a chcene dieťatko, jediné čo som mala v tehotenstve boli stavy nervozity- bez zjavnej príčiny, pretože som skôr kľudnej povahy. Po pôrode som citila že mi tie prve okamihy s nim chýbajú, večer mi priniesli dieťa a povedali že je moje, vedela som že je to on a že ho ľúbim, ale cítila som že sme niečo zmeškali a musíme si na seba zvyknúť. Keď mi povedali čo sa deje, napriek mojim ťažkosťiam som trvala na tom že ho chcem mať pri sebe, lekár to neodporučil ale nosili mi ho častejšie aspoň na krmenie a večer som si presadila svoje. Ta noc bola peklo a rano som ho niesla sestričkám s teplotou na osprchovanie. Avšak po tejto noci sa všetko zmenilo, malý zostal ako anjelik, a všetci chodili neveriaco že to nie je to iste dieťa. Čím je starší tým viacej sa začíname vracať k neutíchajúcemu plaču,pred pár týždňami si prekonal infekčné ochorenie a v nemocnici sa na mňa dosť naviazal, je problém už len odbehnúť do kuchyne, ale keď ma uvidí tak sa utíši. Avšak raz-dva krát do dňa , prípadne v noci sa začína objavovať scenár z pôrodnice, akonáhle nie je niečo tak ako chce on, alebo mu niečo preletí cez nos, spustí taký krik a plač že sa nedá utíšiť aj hodinu a pol v kuse, je úplne červený, fľakatý,padajú slzy a lapá po dychu. Nepomáha nič, hračky, odpútanie pozornosti , nosenie na rukach, fľaška.... nič. Ak aj niečo zaberie max na dve minúty aby nabral novú silu a pokračuje. Na rukách sa vzpiera a zanovito kope tak ako to robia väčšie deti. Rada by som vás poprosila o radu ako ho viesť, aby sme čo najviac eliminovali tieto"záchvaty" v budúcnosti a nevychovali trucovité a hysterické dieťa. Svojho syna veľmi ľúbim a mám trochu strach že medzi nami nebude kvôli tým prvým dňom fungovať pevné puto, a aj pre to sa nedokáže v mojom náručí upokojiť. Ďakujem.