Jedlo

Želám Vám pekný deň, poprosila by som Vás o radu. Moja 1,5 ročná vnučka odmieta
papať, jedine čo nie je mlieko,rožky, vanilkový puding, vanilkový krém.
Ovocie úplne, zje napr.pár 2 - 3 lyžičky výživy a to je všetko, o polievkach ani nehovorím.
Keď bola menšia polievky mixované v pohode ale teraz ako vníma je to takto.
Pritom je veselá,živá,učenlivá, rozumná. Nie je chudá, ani zdravotné problémy nemá.
Asi keď mala 10 mesiacov mala nejakú alergiu na mlieko ale to sa napravilo. Určite viem, že nie je sama ale ako by ste boli taká ochotná a poradili nám.
Ďakujem

dobry den,pani doktorka,aj my by sme potrebovali radu ohladom jedenia.3 roc. syn, 104 cm, 17 kg, prospieva pekne,je vyssi aj robustnejsi od rovesnikov,nebyva vobec chory,ale predsa sa mi to s tym jedenim nepaci.bol kojeny do roka a akosi od zaciatku si ani nic do ust nedaval ako ostatne batolata, mliek som vyskusala 3,kym sme presli z materskeho.na prikrmy dlho si zvykal.nase jedenie vyzera asi takto:pecivo pokial je ciste bez oblohy si papka v pohode,v klude,sam hryzie zapija,pokial mu tam uz nieco dam,na com trvam pri ranajkach (sunka,syr,pomazanky),uz to drzi v ustach a musim ho pobadat,aby si to pozul,jednoducho mu to nechuti,aj ked zje.okolo 10 ma jogurt,ten uplne miluje,je ho sam.pred spanim my papame ovocie(ci uz jablko,hruska, banan,to je sam,alebo vo forme vyzivy).s tym tiez nie je problem.hlavne jedlo mame az okolo 15,00 tej,ked sa vyspi, polievku tiez zje dobre,aj ked ja ho musim krmit,druhe pokial tam je menej omacky,maso male kusky ,uz to zacne,drzi to v ustach,v licach,a ani mu nemozem dat viac,co tam stale ma,vravime mu ,nech to pozuje,a on,ze to nevie.nas uz ide porazit s muzom,lebo tycinky a dobosky pohryzt vie.tu podotykam,ze to dostava ako motivaciu po jedle,ked zje. kym zje druhe to trva aj pol hodinu a vacsinou nikdy ani nedoje.uz to vzdam.veceru ma cistu pecivo hocijake,alebo sladke makovnik a pod.to je sam.pred spanim akokedy ale dost casto si este pyta kasu,tu tiez od mala miluje.viem,ze on toho za cely den zje vela,ale aj tak ma mrzi,ze nechce tie ranajky normalne jest,ani druhe jedlo a nic nove len skusit,ci palacinky ,pizzu,to sa len obrati,ze fuj.ako keby mal odpor,ja to nechapem.mame rocneho maleho,tomu mozme dat hocico, vsetko zje,trocha sa pri nom ten starsi chyta,ale nove nic neskusi.svokrovci mi vravia,ze mam s nim zajst za psychologom.vynukuju ho vselicim a on nic,len to spapa,co mu chuti.od sept.nastupuje do skolky, ja mam z toho velke obavy.dakujem dopredu za odpoved.

Dobrý deň!

snažím sa o zavedenie pravidelného denného režimu u 7,5mesačného dieťaťa. uvedomujem si jeho potrebu pre psychiku dieťatka, preto ma zaujíma ako sa k tomu dopracovať čo najprirodzenejšou cestou.
kým som syna výlučne dojčila do 5 a pol mesiaca, rešpektovala som jeho fyziologické aj psychické potreby podľa toho ako si to on vyžadoval. dojčili sme podľa jeho potreby, spal, keď bol unavený, medzitým sme sa spolu hrávali, cvičili, chodili na prechádzky. tak si vytvoril svoj vlastný režim, ktorý bol viac menej pravidelný.
2 mesiace pekne papá príkrmy aj je dojčený. mali sme aj problémy s večerným zaspávaním, tie sa po čase ako tak upravili, teraz sa snažíme zaspávať medzi 8-9 hodinou.
teraz mi robí problém cez deň skĺbiť jeho potrebu spánku s jedením. spáva 2-3krát denne, dokopy asi 3hodiny. snažila som sa docieliť, aby zaspával približne v rovnakom čase,ale nie vždy sa to podarí, pretože nie vždy sa ráno v rovnakom čase zobudí, je unavený v roznom čase alebo len nemože zaspať(so spánkom máme už dlhšie problém). preto sa mu aj posúva čas jedenia. stáva sa, že desiatu má až okolo pol 12, obed o pol 3, a tak máme všetko posunuté. o pravidelnosti teda nemožeme hovoriť. neviem ako mám postupovať. keby som mu vynechala niektoré jedlo, mohlo by mu to chýbať, budiť ho, keď sa mi ho ťažko podarí uspať sa mi tiež nezdá ako dobrý nápad. nie som ani zástanca tvrdého denného režimu spania a papania vždy v rovnakú hodinu. chcela by som nájsť zlatú strednú cestu len neviem ako to mám docieliť. myslíte si, že je pravidelný režim taký nevyhnutný pre osobnosť dojčaťa za každú cenu alebo má synček ešte čas a mám počkať ako sa to vykryštalizuje samo?
za odpoveď Vám veľmi pekne ďakujem

Dobrý deň, prosila by som o radu, moja dcéra Sarah (5,5roka) je veľmi vnímavé, šikovné a pomerne poslušné dieťa (sme zásadoví rodičia) ale je neskutočné motovidlo. Už sa mi na to sťažovali aj učiteľky v škôlke. Už mi dochádza inšpirácia. Všetko jej treba pripomenúť, Sarah poď, obleč sa, jedz už.....Stále je akoby zasnívaná, ale pritom je dosť živá, pri jedle sa vkuse vrtí, no namiesto toho aby sa šikovne najedla (obliekla) diriguje mladšiu sestru, pozerá sa von oknom, alebo len tak do vetra, hrá sa, spieva si, či len tak robí obrovské množstvo zbytočných pohybov - napr. kým sa obuje tak prejde aj tri-štyrikrát po predsieni. Už som skúšala nevšímať si to, ale to sa potom zabudla úplne, motivácia hračkou, výletom, tanečnou tiež nezabrala a tak žiaľ v poslednom čase už veľa kričím. Tak až keď ju poriadne zhučím, tak sa zobudí a fičí jak hodinky. Ja som bola ako dieťa tiež taká a žiaľ ani moji rodičia, hoci mama je učiteľka si s tým akosi neporadili. Ale "vyrástla" som z toho. No mám ich pred očami, ako ich to hnevalo a ako to mne samej vadilo, keď sa s tým pokúšali niečo urobiť. Poraďte mi prosím, som z toho zúfalá a len sa to zhoršuje. Najhoršie je to s jedlom. je schopná stráviť nad ním aj pol hodinu aj viac, keby som ju nechala. pritom zje máličko a je chudučká - no je zdravá a plná energie a my sme tiež chudí, takže toto už rieši u nás len babka :) Ďakujem, Martina

Dobry den, mala by som este jednu otazku. Moja dcera ma od malicka problem s jedenim. Este ked som ju dojcila, stale sa odtahovala, kricala, plakala, neskor tak isto aj s prikrmami. Teraz ma 2 roky a neustale ked vidi akekolvek jedlo, ju napina. Krmenie u nas vyzera asi tak, ze si ju posadim na kolena a pustam jej v telke jej oblubene zvucky a rozpravky, len aby nevnimala, ze nieco je. Viem, ze to nie je spravne, ale ked som prisla na to, ze takto aspon nieco zje, bola som neskutocne stastna, kedze dovtedy nejedla takmer nic a nevedela som ani po akychkolvek pokusoch do nej nic dostat. Ale aj ked jej jedlo podavam takto, nemoze tam byt ziadna hrudka, nic. Vsetko doteraz mixujem, kedze ako som uz spominala stale ju napina a ked je nejaka hrudka, hned zvracia. Uz som z toho zufala a neviem, ako sa z toho kolotoca okolo jedenia dostat. Existuje na to nejaka rada?
Dakujem

Dobrý deň, pani Kašáková.

Veľmi pekne Vás prosím o radu. Mám 7 ročnú dcérku, v sept. nastúpila do 1.triedy ZŠ. Dcérka je krásne dievčatko, ukecané, ale aj citlivé a náladové. Náš problém spočíva v tom, že pani učiteľky sa sťažujú, že je zvláštna a drzá. Nedáva si pozor na jazyk, dnes sa napr.stalo, že bola dcérka prvýkrát na počítačovom krúžku, ktorý vedie iná pani učiteľka (nie ich triedna). Dcére sa pravdepodobne niečo nepáčilo, bola nervózna a údajne drgla naschvál do počítača a ten sa následne vypol. Keď k nej p.učiteľka prišla a povedala jej, že musí dávať väčší pozor, lebo počítače sú drahé a ak by ho rozbila, maminka by musela platiť. Na to jej dcéra odvrkla,citujem: "a vy budete potom musieť kupovať veniec, lebo my zomrieme" (myslela tým asi,že nebudeme mať peniaze na jedlo, nakoľko jej dosť často opakujem, že na jej výmysly nemáme peniaze). Doma sa dcéra vyjadrila, že sa jej nepáčilo veľké znamienko, ktoré má pani učiteľka na tvári. So svojou triednou p.uč. vychádza dcéra dobre, rešpektuje ju a táto sťažnosti nemá. Viem ale, že dcéra je výbušná a náladová, stačí úplná drobnosť a dokáže byť neznesiteľná ku komukoľvek, nezáleží na tom, či je to dieťa alebo dospelý. S ignoráciou okolia tiež nemá problém..... V škôlke na ňu nikdy sťažnosť nebola..... S manželom spolu nežijeme tri roky ale deti si sporadicky bráva (máme túto dcérku 7 ročnú a syna- jej bračeka 4,5 ročného). Problémy v správaní nastali asi niekedy v čase, keď som sa zoznámila so svojim terajším priateľom, kvoli dcére sme sa prednedávnom rozišli (iniciátorom rozchodu som bola ja, nakoľko sa domnievam, že na dcéru jeho prítomnosť veľmi zle vplýva a veľa sme sa kvoli nej hádali (priateľ sa od začiatku snažil byť autoritou a dcéru zlomiť, ale nikam to neviedlo- len k ďalšiemu rozchodu)), ale narodil sa nám tiež syn, ktorý má 5 momentálne mesiacov. Ja som nadmieru vyčerpaná, trpím depresiami, som na všetko sama. Myslím si,že na dcéru doliehajú všetky tieto skutočnosti. Prosím Vás o radu, ako toto dcérine správanie riešiť, či navštíviť psychológa a ak áno, akým spôsobom jej môže pomôcť. Veľmi pekne Vám vopred ďakujem!
Petra