škôlka- áno či nie
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň,
chcela by som sa Vás spýtať na Váš názor, či dať 3,5 ročného syna od septembra do škôlky. Mám okrem neho aj 2,5ročnú dcéru, ale rozmýšľam, že ju ešte nedám, keďže sa mi nepodarilo nájsť si prácu a nechcem prísť o prídavky. Navyše si nemyslím, že je dobré dávať do škôlky tak malé dieťa...ale z druhej strany mi pripadá byť na škôlku pripravenejšia ako syn...Obaja sú zo synom nerozlučná dvojka, preto je mi jasné, že doma bude dcéra trpieť, kým bude syn v škôlke..., ale či ho nedať aspoň na 4 hodiny...
Syn je dosť precitlivený, stačí, že zvýšim hlas a hneď sa vyľaká, pritom na dcéru neplatí nič...Rovnako sa synček bojí aj cudzích ľudí, psov. Keď som v materskom centre a idem na 2 minúty na záchod už je neskutočný plač...u oboch...ale dcérku už dokázala zaujať párkrát animátorka, takže sa dokáže trochu pohrať aj bezo mňa, ale syn nikdy...Vždy si svoje hračky prinesie až ku mne a hrá sa okolo mňa celý čas...Tiež je v porovnaní s dcérkou omnoho viac chorí, ako ona, dcéra má 38, on má 40...keď už dcéra vôbec niečo chytí...Taktiež momentálne staviame domček a možno už o rok, možno skôr,ako Pán Boh dá, sa budeme sťahovať, takže by to znamenalo aj zmenu škôlky...je to vhodné pre precitlivené dieťa?...
Z druhej strany si uvedomujeme, že potrebuje kolektív a možno by sa ešte niečo nové naučil ( syna učím sama kopec vecí, tak neviem...)a nevieme, či nebude na škodu, keď bude ešte rok doma, či tým viac neutrpí...Od koľko rokov je škôlka potrebná? Čítala som, aj som počula skúsenosti mamičiek, že dieťa skôr adaptuje až najskôr v 4 rokoch...
Možno by sa, ale po čase synček adaptoval a bolo by fajn, ale čo to sťahovanie? Je to nevyhnutnosťa a pri jeho citlivej povahe...Synček je šikovný, ovláda nespočetné množstvo básničiek a pesničiek, je hudobný, pozná viacero farieb, hrá sa s legom, kockami, autíčkami... je veľmi zlatý, príde pohladká, poprosí pusinku...taká líštička, ale z druhej strany si všímam, že má problém zo sústredením sa, keď počíta, vkuse sa mýli...napr. počítame schody, počíta 1,2, a potom preskočí schod a pokračuje 3 na 4 schod...toto robí veľmi často, musím sa veľmi snažiť, aby som ho nejako zaujala, aby sa sústredil...Tiež sa vie riadne nahnevať, a spustiť afektový krik,ale zase v porovnaní z jeho mladšou sestrou to nie je nič...ona má momentálne veľmi kvalitné obdobie vzdoru...takže to snáď je normálne...
Prosím Vás, čo si o tom myslíte, je vhodné dávať ho do škôlky, alebo mám ešte ostať s oboma deťmi doma a navštevovať naďalej materské centrá, kým sa nepresťahujeme? Alebo mám dať do škôlky obe deti a prísť o rodičovský príspevok? Práca sa mi zatiaľ ani náhodou nečrtá...skôr rozmýšľame o ďalšom bábätku...Ako mu mám pomôcť s jeho sústredením sa pri počítaní a je občasný súrodenecký afektový výbuch normálny? Ako mu mám pomôcť, aby nebol taký bojko a aby ostal aj bezo mňa? Veľmi ich ľúbim, takže tu možno hovorí aj moja túžba mať ich ešte pri sebe doma...keďže ešte nemám prácu... Z druhej strany sama som mala zo škôlky kvôli podobnej povahe roky traumu a nechcem, aby to zažil aj syn...
Prosím Vás za Váš objektívny názor...Ďakujem za skorú odpoveď, keďže sa blíži termín nástupu do škôlky a my nevieme, čo je správne...Slávka