Vnímanie dieťaťa

Question

Vnímanie dieťaťa

21. 01. 2010 (23:38) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň, mám 13-mesačnú dcéru, ktorá je na mňa dosť upätá. Keď ma vidí, chce byť stále som mnou, nepohrá sa ani s ocinom pokiaľ nesedím pri nich. Akonáhle sa za mnou zavrú dvere, (napr. na ambulancii na gynekológii-to je príklad z dnes, prípadne dvere na kúpelni, keď sa fénujem,...) spustí obrovský plač. Aj napriek tomu, že bola s ocinom, veľmi plakala, keď to už trvalo dlho, tak som si ju vzala k sebe. Ale keď ma nevidí, vie sa prehrať aj s niekým iným. Dnes sme ju prvý krát nechali u svokry. Vraj veľmi neplakala. A pred týždňom bola u mojej mamy na tri hodiny a že neplakala vôbec. Keď som sa vrátila nechcela ku mne ísť, mala som pocit, akoby sa na mňa hnevala.
Aby sme predišli plaču vždy odchádzam (od mamy, svokry)nepozorovane.
Chcela by som sa opýtať ako takéto situácie vníma dieťa. Kedy príde čas vysvetliť jej, že sa po ňu vrátim a pekne sa rozlúčiť, nie "utekať"?A či si bude pamätať, že aj keď bola u starkej "sama" pol dňa, mama si po ňu nakoniec prišla.
Ďakujem pekne za odpovede.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Dieťa tieto skutočnosti zistí samo zo skúsenosti. Sama zistíte, že už netreba nepozorovane ubziknúť, ale že dcérka zvládne aj rozlúčku. Bude to zrejme trochu trvať. Najprv musí nazbierať nejaké skúsenosti s inými ľuďmi a s tým, že mama sa naozaj po nejakej dobe vráti.
A samozrejme, potrebuje sa vo svojom vývine dostať z obdobia, kedy je mama stredom vesmíru do obdobia, kedy začne viac budovať aj iné vzťahy ako len ten s mamou.
V tomto citlivom období, kedy je matka najdôležitejšou osobou (alebo ten človek, ktorý sa o dieťa najčastejšie stará), dieťa často reaguje po odlúčení od matky tým, že si drží nejaký čas odstup a za mamou sa neberie. Je to spôsob, ako sa vyrovnáva so situáciou, ktorá preň nie je príjemná.