Nervozita

Vaša dcérka sa môže s niečím pre ňu zložitým vyrovnávať a môže to byť len prechodné obdobie, no môže to byť aj začiatok dlhšieho procesu. To sa dá na základe týchto skromných informácií, ktoré mám k dispozícii, len ťažko odhadnúť.
Je tiež možné, že vaša dcéra má pomerne vysoko nastavenú latku a nároky, ktoré má na seba, sa prejavujú vo zvýšenej miere v období, ktoré môže byť pre ňu náročnejšie.
Ak chcete vedieť o situácii viac, bolo by fajn stretnúť sa s odborníkom/odborníčkou na detskú psychiku a na základe širších informácií dostať konkrétnejšie odpovede.

Obdobie počas ktorého sa dieťa prispôsobuje novej situácii, väčšej zmene, môže byť rôzne dlhé a niekedy prichádza akoby s oneskorením. Ak je to pre vás možné, môžete skrátiť dĺžku pobytu dieťaťa v škôlke, ak nie, musí sa s tým nejako popasovať sama. Možno by ste jej občas mohli dopriať viac času s vami - zobrať ju niekedy už pred spaním alebo zostať v piatok doma aj s ňou atď. A dozaista pomáha aj pestovanie vzťahov so spolužiakmi počas voľna, mimo škôlku.

V prvom rade treba urobiť rozbor moča, či dieťa nemá nejaký telesný problém, infekciu močových ciest a podobne.
Ak by bol výsledok negatívny, môže to byť pocikávanie na psychickom podklade. Vo veku troch rokov sa deťom stane, že majú obdobia, kedy sa ešte pocikávajú. Netreba ich za to hrešiť, karhať, ani ich vydierať citovo napríklad tým, že maminka bude smutná. Dieťa to nevie ovplyvniť, inak by sa nepocikávalo niekoľkokrát do dňa.
Môžete vyhľadať detskú psychologičku (a riešiť s ňou dieťa, hoci riešeniu vzťahu sa popritom asi nevyhnete tiež) alebo psychologičku pre dospelých a riešiť váš partnerský vzťah.
A zajakávanie v tomto veku môže byť "normálne" - deti sa niekedy prechodne zajakávajú, lebo nestíhajú tak rýchlo hovoriť, ako myslia.

Pravdepodobne sa jedná o prejav, ktorý pomáha vašej dcérke zvládať určité napätie, podobne ako si niektoré deti hryzú nechty, ona si nehryzie, ale škriabe, či už kožku okolo nechtov alebo pery. Pokúste sa jej počas dňa ponúkať aktivity, ktoré jej pomôžu napätie uvoľňovať iným spôsobom a bez toho, aby sa zraňovala. Môže to byť v tomto veku najmä dostatok pohybových aktivít. V neskoršom veku možno pridať rôzne relaxačné metódy, jógu a podobne.

Pri takýchto prejavoch vám nepomôže krik, slová, vysvetľovanie. To, čo takéto dieťa potrebuje, je akcia, teda ak otvára skrinku, ktorú nemá otvárať, treba ju zatvoriť tak, aby ju otvoriť nemohla alebo ju zakaždým odniesť do inej miestnosti, ak otvorí skrinku, ktorú otvárať nesmie. Podobne je to aj s inými nežiadúcimi prejavmi - treba bez kriku a hnevu a pokiaľ možno čo najskôr urobiť niečo, čo dieťaťu zabráni v neželanej činnosti.
Ďalším spôsobom, ako s tým zaobchádzať je, že tvorivo pristúpite k jej akciám a vymyslíte z nich hru (aspoň niekedy). Ak teda napríklad otvára skrinku, zrejme ju zaujíma, čo tam je a láka ju hrať sa s tým. Niekedy by ste jej to teda mohli odpriať a spoločne by ste nejaký čas mohli venovať tomuto "prieskumu" skrinky.
Jedovať sa ešte asi nejaký čas bude, lebo začína zisťovať, že niečo chce, začína si uvedomovať svoju vôľu a to je dôležité obdobie, kedy sa dostáva do kontaktu so svojou silou. A tú netreba zničiť, lebo naša sila nám je v živote dôležitá, aby sme sa vedeli o seba dobre postarať.

Teraz by sa vám zišiel kurz zaobchádzania so zlosťou. A mnohým rodičom, ktorí majú deti vo veku vášho synátora.
V podstate sa váš syn začína intenzívne stretávať so svojimi limitmi a obmedzeniami a začína si ich uvedomovať, hlavne ak je šikovný mentálne a všeličomu rozumie, zrazu sa mu niečo nedarí, ako si to predstavuje a jeho emócie vrú a kypia. Nakoľko ich ešte dobre nepozná a nevie s nimi zaobchádzať, je to na vás, aby ste ho to učili. V tom vám pomôžu vaše vlastné sebapoznanie - ako viete, že sa hneváte, čo sa s vami deje, keď sa hneváte, čo vás hnevá a prečo, ako svoj hnev vyjadrujete, dovoľujete si hnev vyjadriť, čo by vám pomohlo hnev vajadriť a spracovať, čo sa deje, ak sa hnevá niekto iný na vás atď.
Možno by ste mohli začať s tým, že keď syn začne kopať do hračiek, iba poviete: vidím, že kopeš do hračiek. Možno si nahnevaný... Niečo sa ti nedarí?... Niečo v tomto duchu a sledujte, ako na to syn bude reagovať. Možno si len pomaly začne uvedomovať, že to, čo vníma, je hnev a začne ho lepšie identifikovať. A vy mu môžete ponúkať možnosti, ako môže hnev vyjadriť - revať, dupať, búchať do vankúša... a asi milión iných spôsobov, pri ktorých neublíži sebe ani nikomu inému.