hypersenzitivne dieta

Chcela by som Vas velmi pekne poprosit o radu - mam dve deti, dievcata, vo veku 2 a 4 roky. Problem vidim u starsej dcery - mam pocit, ze vo vela bezvyznamnych situaciach reaguje hypersenzitivne, neadekvatnym placom. Napr. obuvam mladsej dcere topanky a starsia chce, aby som jej obula ine - nasledne hystericky plac. Ideme autom a hysteria je z toho, ze nebudem soferovat ja, alebo kto z rodicov ju v aute priputa do autosedacky, niekedy to musim byt len ja. Ak ma nahodou na prste zader a vsimne si to, rozplace sa a nevie prestat, ako ju to velmi boli a ake ma velke zranenie, castokrat nam robi problem vsak vobec nieco na tom prste zbadat. Davam jej stale najavo, ako silno ju lubim a venujem jej dostatok pozornosti, aby to nebolo na ukor mladsieho dietata. Momentalne zijeme v zahranici, dcerka chodi do skolky a paci sa jej tam, ale nema potrebu sa kontaktovat s druhymi detmi, ak aj nejake dieta za nou pride, ona radsej odbehne prec. So svojou sestrickou sa vie niekedy celkom pekne zahrat a niekedy spolu bojuju o tie iste veci, ale to povazujem v tomto veku medzi surodencami za normalne. Snazim sa aj skor uprednostnit jej prianie, napr. co budeme vecer citat, pred vyberom sestricky, inak by to znovu skoncilo zachvatom nekonciaceho placu. Vtedy si ju vzdy pritulim a snazim sa jej vysvetlit, co je spravne, alebo nepozorovane upriamit pozornost na nieco ine, aby prestala plakat, ale priciny a situacie, ktore ho vyvolaju za ten plac rozhodne nestoja. Nechce ani velmi jedavat, v polievke napr. nemoze byt ani kusok mrkvicky {polievku cedim cez sitko}, inak ju nezje a tiez to povazuje za dovod na nekontrolovany plac. Je mi to hrozne luto, pretoze sa jej snazim maximalne venovat a tymto hysteriam predchadzat, ale viem, ze nie je spravne za kazdych okolnosti plnit jej priania. Osobnostne je velmi citliva, prejavuje mi vela lasky, viem, ze vnutorne mozno bojuje o priazen - niekedy hovori, ze ona je moja a sestricka ocinkova. Ale este raz, rozhodne jej nevenujem menej pozornosti, ako mladsiemu dietatu, mozno prave naopak, spravam sa k nej hyperprotektivne, len aby nemala pocit, ze ma jej mladsia sestricka "ukradla". Vyzera to, ze dieta chce na seba upriamit pozornost, chce, aby sa nieco urobilo podla jej priania, ak sa hystericky rozplace, pochopitelne sa snazim v dobrom, aby prestala, teda soferujem ja, priputam ju do tej autosedacky ja, ked otca odmieta, tlacim kocik s mladsim dietatom ja, lebo sa rozplace, ak ho tlaci otec a pod. Takze som to ja, kto ustupi, lebo si hovorim, ci na tom az tak zalezi, ci su tieto situacie take podstatne {kto tlaci kocik a pod.}, len nech prestane plakat. So svojim otcom maju pekny vztah, v tejto suvislosti nevidim problem. Prosim poradte, ako zvladat tieto hysterie a lkde robim chybu. Dakujem za odpoved.