Netrpezlivé dieťa, ktoré sa hneď vzdáva

Question

Netrpezlivé dieťa, ktoré sa hneď vzdáva

22. 07. 2008 (19:37) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám 3,5 ročnú dcérku Michaelku, ktorá je veľmi šikovná, múdra, má bohatú slovnú zásobu, veľmi rada číta knížky, a tď, no trápi ma, že pri hoc akej aktivite, ktorá jej nejde na prvý šup, sa hneď vzdáva, nechce spolupracovať, robí všetko možné aj nemožné, len aby sa "to" nemusela naučiť. Jej argument je, že to nevie, a tým to pre ňu končí.
Ide napríklad o kreslenie, vôbec si nechce kresliť, dokonca sa mi zdá, že ceruzku drží strašne neohrabane. Minule som ju chcela naučiť kresliť slniečko, no len čo chytila ceruzku do ruky, hneď mi povedala, že ona to nevie, vstala od stola a odmietala pokračovať...a takto je to vo všetkom, čo jej nejde hneď(bicyklovanie, korčuľovanie, skákanie...)napríklad pri vyslovovaní niektorých písmenok, napr. L pekne povedala ľúbim ťa, ale lego bolo len ego... absolútne odmietala opakovať napríklad LA a tak sa to naučiť, a pri tom sa ju snažím za každý pokrok, alebo za hoc akú banalitu, ktorú spraví dobre, chváliť. (toto naše "učenie" je vždy formou hry, veľa sa jej venujem, mám len ju.
Poprosila by som Vás poradiť mi nejakú fintu, ako mám postupovať aby sa hneď nevzdávala, aby sa snažila...
(nie som nijaká psychomama, čo chce mať dieťa, ktoré bude v 4 vedieť čítať alebo tak nejak, len by som bola rada, keby mala v sebe viac snahy, predsa len, keď pôjde do školy s takýmto prístupom, tak to nebude bohvie čo.
Veľmi pekne Vám ďakujem za Vašu radu.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Žijeme v spoločnosti, v ktorej sa snaha cení. A to pomerne vysoko.
Vaša dcérka sa možno nesnaží podľa vašich predstáv, ale na jej reakcii je napríklad cenné, že sa dokáže tak pevne a jednoznačne postaviť za to, čo cíti a vníma. Nechce to robiť a nebude to robiť len preto, že si to niekto iný želá. To je veľmi dôležité, najmä pre dievča a ženu, pretože spoločnosť (a vlastne aj my samy od seba) od nás očakáva, že sa bez slova prispôsobíme, že urobíme všetko, čo si iní pomyslia či vymyslia (rodičmi počnúc, cez učiteľky, kamarátky, partnerov, deti, zamestnávateľov...), že si nebudeme stavať hlavu, že budeme rozumné...
Kým ju začnete motivovať, aby sa viac snažila, skúste jej povedať, keď sa nabudúce vzdá len jednoduché: "Dobre." s láskou a veľkorysosťou v hlase. A ne ďalší raz jej to povedzte znovu. A iba pozorujte, čo sa bude diať. Zrejme nič výrazné. No možno niekedy povie, že to teda aspoň skúsi. A vtedy to "len" bez výraznejšieho dramatizovania oceňte, ukážte jej svoju radosť, ale primerane, prípadne len pokojne robte, čo ste spolu chceli robiť.
(Psyché sa vždy zrútila, pred každou novou úlohou. No vždy sa niekto našiel, kto jej poradil, ako na vec a ona to zvládla na jednotku...)