Veeeelmi nepošlušne 3,5 ročne dievčatko

Dobry večer, potrebujem asi radu odbornika, lebo robim asi všetko uplne zle. Mám dcérku, koncom augusta bude mať 3,5 roka, som rozvedena. S mužom sme sa rozišli ešte než sa narodila, teda od jej narodenia žijeme same. Od malička je veľmi hyperaktivne dieťa, neposedne, všetko ju bavi chvilku, ale to by nebol až taky problem, problem je ten, že ma absolutne, ale absolutne nerešpektuje a neposlucha. Robi si stále čo chce. V podstate neposlucha nikoho. Snažila som sa jej to vysvetlovať vždy pekne, v klude, čo od nej chcem, ale akoby ma vobec nepočula. Ani len neregistrovala, že jej niečo hovorim. Pozeravala som Pestunku, tak som sa snažila niečo odpozerať, riadiť radami, chytila som ju za ruky, donutila ju pozerat na mna, aby pocula a videla čo od nej chcem, aj reagovala, že chape a urobi čo chcem, ale hned ako som ju pustila, urobila si čo chcela ona. Čiže mile slovo a láskavé vysvetľovanie bolo uplne nanič, tak prišlo časom zvyšenie hlasu, ale to tiež nemalo absolutne žiaden vyznam. V poslednej dobe jej aj capnem po zadku, a zvyšeny hlas prerastol do hučania ale nič nezabera. Najhoršie je to so spávaním. Nechce zaspávať, každý večer ten istý hysterický rituál, dnes to prerástlo až tak, že vyšla suseda na dvor, že čo sa u nás deje. Umyjeme sa, uložim ju do postele, spava so mnou v manželskej posteli, dohodneme sa, že prečitame jednu rozpravku a ideme spinkať, ona suhlasi. Ale ked prečitam jednu, tak chce este, tak sa dohodneme, ze teda este jednu a potom uz spinkame, naslubuje hory-doly, ale zasa to iste, chce dalsiu a dalsiu, ked uz jej poviem, že už nečitam a zhasnem, že ideme spať, tak začne do mna kopať, vstane, že ona spať nebude, a takto vyčina niekedy aj 2 hodiny. Umyjeme sa okolo pol 8 a ona zaspi okolo pol 11, a to je každy večer to iste, už som ju aj prestala davať spať na obed, dúfajúc, že bude unavena, že zaspi, ale to je uplne jedno. Nemá to žiaden vplyv. Keď jej niekto neurobi niečo po jej vôli, tak je agresívna, na každého sa zaháňa, už neviem čo s ňou, večer, keď rozmyšlam ako sme prežili deň, vždy mi je ľúto, že som musela na ňu hučať alebo jej capnúť, ale ja už neviem čo mám robiť, aby bola aspoň trošku poslušna. Snažim sa jej neustupovať, keď niečo poviem, tak to dodržim, stale jej opakujem, ako ju ľubim, keď urobi niečo dobre tak ju nekonečne chvalim, keď urobi niečo zle, tak sa jej to snažim vysvetľovať, čo urobila zle. Ja už neviem, ako na ňu. Prosim Vas poradte mi niečo, lebo skončim asi na psychyatrii. Dakujem