Stretnutia 15 mesačného syna s otcom

Dobrý deň,

chcem Vás poprosiť o radu v našej situácií. S otcom nášho syna Davida nežijeme spolu už takmer rok, avšak s malým sa stretáva pravidelne 1x do týždňa na 2 hodiny za mojej prítomnosti, nakoľko som kojaca matka a zákon mi to umožňuje. Styk otca s dieťaťom nám tento týždeň upravil súd na ten istý čas, avšak bez mojej prítomnosti, nakoľko ma otec na stretnutiach fyzicky napádal a malý to zle znášal. Rozhodli tak aj napriek tomu, že v stanovisku Davidkovho pediatra nebolo odporučené odlúčenie od matky. Žiaľ otec sa nevie o Davidka postarať, a tak som aspoň žiadala, aby súd schválil podmienku, nech sa stretnutia realizujú aspoň v materskom centre, kde je vyškolený personál, čo však neprešlo, lebo otec nesúhlasil.
Obávam sa ako bude Davidko znášať, keď zostane s otcom sám, nakoľko žije len so mnou a je na mňa naviazaný. Chcem sa preto poradiť, ako mám rozlúčku čo najvhodnejšie uľahčiť. So spoluprácou otca absolútne nerátam. Doteraz, keď som potrebovala ísť niečo vybaviť a malý zostával s mojou maminou, len som mu povedala, že idem nachvíľu preč, keď sa vyspí, tak sa vrátim a že ho ľúbim. Dala som mu pusu a odišla. Malý samozrejme plakal, ale babka sa ho snažila vždy nejako zaujať a o chvíľu prestal. Po mojom návrate bol vždy dlhšiu chvíľu na mne "nalepený" a nie a nie sa pustiť. Nemyslím si, že by mal David veľký strach z neznámych ľudí, avšak keď sme napr. v nejakom detskom kútiku, vždy ma pohľadom vyhľadá, pribehne na sekundu za mnou, napr. len ukázať hračku, a potom sa vráti a ide sa naspäť hrať... a takto sa to párkrát zopakuje. Práve preto som aj chcela, aby chodili spolu na, pre malého, známe miesta, lenže to tak nebude.
Veľmi pekne Vám popredu ďakujem za pomoc. Nechcem niečo podceniť a vytvoriť tak malému zmätok na duši..