zlozvyky

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu. Naša trojročná dcérka si zvykne trieť prstom pery. Robí to pomerne často, keď ju na to upozorním, tak na chvíľku prestane a o pár sekúnd to robí znova. Kľudne to robí aj keď sa zhovárame, vôbec jej to neprekáža. 22 mesačný syn si začal v poslednom čase strkať prsty do úst. Možno si všimol u sestry jej zlozvyk a skúša niešo podobné. Neviem, či je správne ich na to upozorňovať alebo to nejako zahovoriť. Dcérke som to skúšala už viackrát aj vysvetliť, že to nie je dobré čo robí, ale nepomohlo to. Za radu vopred ďakujem.

Dobry vecer. Pani psychologicka, prosila by som Vas o radu. Mam trojrocnu dceru, ktora si "od narodenia" cmula palcek na ruke. Odpozorovala som, ze je to hlavne pri zaspavani a ked sa nudi - uz jej z toho idu aj zubky dopredu, tak sme sa ju roznymi sposobmi snazili od toho odnaucit, ale bez vysledku. Ked mala dva roky aj tri mesiace, tak k nej pribudol bracek. Nemam pocit, zeby na neho nejak ziarlila, ba do konca ho chodila hladkat, bozkavala ho a so zvedavostou na neho chodila pozerat. Ako zacal ale stvornozkovat a dostane sa aj ku hrackam, tak mu ich nechce pozicat a sem tam ho odtisne, alebo mu aj jemne capne po hlavicke. Kedze pozornosti ma uz samozrejme menej (ale snazim sa ju do vsetkeho zapajat a z nicoho nevynechat), tak sa zacina aj viac nudiť a k tomu pribudlo este intenzivnejsie cmulanie palca a intenzivnejsie napominanie, oblepovanie leukoplastom, vyhrazanim sa strasidlami, kricanim a pod. A hlavny problem, kt. ma znepokojuje nastal, ked to cmulanie cez den teda vymenila za "nezmyselny zlovyk", kedy si zobere do ruk dve hracky a priblizuje ich k sebea a oddialuje od seba vo velmi tesnej blizkosti oci. Je to absolutne "nezmyselna hra", ktora ma znervoznuje a taktiez znepokojuje. Uz sme boli aj u ocneho a vsetko ma v poriadku. Vezme si napr. dva koniky s ktorymi to takto dookola robi a ked ju napomeniem, ze tak sa s nimi nehra, tak s nimi cvala chvilku po zemi (to mi akoze ukaze ako sa s nimi ma hrat), ale v zapäti sa dostane do toho isteho cyklu. Alebo jej tie koniky zoberem a ona si zobere za chvilku dalsie dve hracky a robi to s nimi. Niekedy sa mi zda, ze je uz z toho aj unavena, resp. nervozna. Uz je v tom tak zacyklena, ze to robi naozaj nevedome. Ked ju od toho odputam, tak sa aj tak k tomu neskor vrati. Kedze bracek zacina chodit za ruky, tak naozaj nie je toho casu tolko, aby som jej stale vymyslala cinnosti (so mnou sa vie zahrat bez tohto zlozvyku) a sama sa zabaviť konštruktívnou hrou nevie, resp. málokedy. Ako ju od tohto teda odpútat? Zacina to robit asi najskor z nudy, ale ja naozaj nemozem byt len s nou. Ako ju naucit, aby sa zahrala aj sama nejaku hru, kt. ma aj logiku? Spolu sa starame o babiky, varime v detskej kuchynke, pereme v detskej pracke, zehlime, staviame a preco sa tak nevie zahrat aj sama? Je to zlozvyk, alebo to moze byt aj nejaka detska neuroza? Dakujem Vam za odpoved a za Vas cas. Sona