Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
DOBRY DEN PANI DOKTORKA. MOJ SYN NICOLAS MA 15 MESIACOV A MAME S NIM TAKY PROBLEM: V POSLEDNEJ DOBE KED NIECO NEDOSTANE ALEBO MU NIECO NECHCEM DOVOLIT TAK SA BIJE RUCKAMI PO HLAVE ALEBO SI BUCHA HLAVU O STENU ALEBO O ZEM. TIEZ SA V NOCI BUDI A MUSIM HO BRAT K NAM DO POSTELE ASPON NA 3 HODINY,KED HO CHCEM VRATIT DO POSTIELKY SKOR TAK PLACE. PROSIM PORADTE MI CO MAM ROBIT HLAVNE S TYM BUCHANIM DO HLAVY.
Búchanie do hlavy alebo bitie sa rukami po hlave sa u detí v tomto veku niekedy objavuje. Je to prechodné a po čase tento prejav v správaní odoznie. Vhodné je teda počas tohto obdobia na jednej strane dávať pozor, aby sa dieťa nezranilo. Na druhej strane môžete dieťa učiť, ako inak si môže svoju nespokojnosť vyventilovať - môže búchať do vankúšika, udierať rukami na bubon, hádzať plyšákov do steny atď. Je teda dôležité, aby mal k dispozícii vhodné spôsoby vyjadrenia hnevu či sklamania.
Prosím vás o radu ohľadom môjho 4,5 ročného syna. Narodil sa s rázštepom pery a podnebia a v nemocnici sme boli už 7krát. Do škôlky začal chodiť v 2,5roku veku. Vždy sa bez problémov po pobyte v nemocnici vrátil do škôlkarskeho kolektívu, ale od posledného sa akosi zmenil. V novembri 2008 sme boli v nemocnici na Kramároch na 3 dni, potom v januári 2009 na 14 dní v Ružinove. Doma sme boli prakticky už od Vianoc a do škôlky sa vrátil až 24.2. Celý čas som bola s ním - doma aj v nemocnici. Vždy, keď ide do škôlky so mnou (čo nebýva často, pretože mám zamestnanie, ktoré mi to nedovoľuje), tak plače už večer, že on do škôlky nejde. Ale keď ide s tatinkom alebo svokrou, tak bez problémov odíde do škôlky. Dnes (26.2.) som ho niesla ja a nasilu som ho na rukách musela dotiahnuť, s veľkým plačom bil všetko okolo. Ale akonáhle sa za mnou zatvoria dvere škôlky, plakať prestane. Nechcel ísť pozrieť Mikuláša do kultúrneho domu, nechcel ísť do cirkusu - pred dverami spustí plač, že on nikam nejde. Nechce chodiť von, najradšej sa doma hrá so svojimi hračkami. Moja mama mi vyčíta, že je veľmi na mňa naviazaný, vraj by som ho mala menej bozkávať a túliť, aby z neho nebola ,,baba". Ale ja sa k nemu tak správam od jeho narodenia. Nedá mi, aby som ho nepoľúbila, neprivinula si ho. Je pravda, že to robím často, ale kto iný ho tak poľúbi, ako mama? Náš syn dokonca stále spí s nami na posteli, pritom svoju izbičku má dávno krásne zariadenú. Možno je to tým, že sme boli tak dlho spolu. Ako sa mám k synovi správať, ako ho správne nasmerovať k priebojnosti a zároveň empatie a citlivosti? Bojím sa, že si nenájde kamarátov. Tvrdí, že v škôlke jedného má. Aj keď stretneme nejaké deti zo škôlky na ulici, tak ho všetky poznajú, zdravia, ale on sa odzraví veľmi tichučko, bojazlivo. Deti by sa s ním aj hrali, ale mám pocit, že je dosť nesmelý a radšej sa hrá sám. Alebo to chce len čas, aby si zvykol po takom dlhom čase doma? Neviem si poradiť. Možno je moja prosba trošku zdĺhavá, ale prosím vás pomôžte mi. Ďakujem.
Janiela V.
Viete, dostatok telesného kontaktu je pre dieťa veľmi dôležitý. Ak dieťa nemá problém prijať ho, môžete mu ho ponúkať, koľko sa vám žiada. Ak ale dieťa slovne alebo telesne dáva najavo, že sa nechce túliť, pusinkovať, hladkať a podobne, treba to v plnej miere rešpektovať.
Čo sa týka vzťahu s inými deťmi, podporiť ho môžete napríklad tým, že zavoláte jeho kamaráta zo škôlky niekedy k vám, aby sa spolu pohrali alebo môžete ísť spolu na ihrisko a podobne. Vo svojom prostredí možno skôr "otvorí svoje dvierka" a niekoho pustí k sebe. Môžete pozvať nejaké deti, ktoré si sám vyberie, na oslavu narodenín alebo menín, to by bola ďalšia možnosť. Skrátka, keď nejde Mohamed k hore, priveďte horu k Mohamedovi... A postupne sa zrejme skamaráti viac aspoň s jedným dvoma deťmi, prípadne ak bude menej doma, nadviaže trošku hlbšie vzťahy.
