Lekár radí: Tehuľka pod drobnohľadom alebo Aké vyšetrenia vás čakajú v tehotenstve?
Aj keď je tehotenstvo považované za fyziologický stav, väčšina žien v tomto období pravdepodobne navštevuje lekára oveľa častejšie než na to boli zvyknuté – cieľom je sledovať zmeny prebiehajúce v organizme matky, vývoj jej zdravotného stavu a taktiež vývoj plodu.
Tehotenská poradňa
Tehotná žena by mala minimálne jedenkrát mesačne navštíviť svojho gynekológa, aby absolvovala preventívnu lekársku prehliadku v tehotenstve, pričom v závere tehotenstva či v prípade niektorých ťažkostí sa môže frekvencia prehliadok zvýšiť.
Samozrejme, len máloktorá tehuľka začína navštevovať poradňu hneď od okamihu počatia – asi len s výnimkou žien, ktoré otehotneli prostredníctvom asistovanej reprodukcie. Väčšina žien začína chodiť do poradne od 2. alebo 3. mesiaca gravidity – prvá návšteva poradne by však rozhodne nemala byť neskôr než v 4. mesiaci s ohľadom na vyšetrenia, ktoré by mala budúca mamička v tomto období rozhodne absolvovať.
Vo všeobecnosti sa odporúča navštíviť poradňu po prvýkrát zhruba do jedného mesiaca od dátumu, keď došlo k vynechaniu menštruácie. Treba totiž pamätať aj na možnosť mimomaternicového tehotenstva, ktoré je nutné včas zistiť a odstrániť, aby nedošlo k ohrozeniu života tehuľky.
Prečítajte si: Tehotenstvo týždeň po týždni
Prvé vyšetrenia
V rámci prvej návštevy lekára pôjde predovšetkým o zistenie gravidity a prípadné posúdenie jej „uloženia“. Na tento účel slúžia nasledujúce vyšetrenia:
- vyšetrenie hladiny tzv. tehotenského hormónu (vyšetrenie HCG)
- ultrazvukové vyšetrenie
- palpačné vaginálne vyšetrenie
Vyšetrenie HCG sa robí z krvi, ktorá sa odoberie tehotnej žene. Slúži nielen na potvrdenie tehotenstva, ale na základe vývoja hladiny HCG možno diagnostikovať aj niektoré poruchy v priebehu tehotenstva, napr. mimomaternicové tehotenstvo, možné vývojové chyby plodu alebo potrat.
Prečítajte si: 20 príznakov tehotenstva
Ultrazvukové vyšetrenie má svoj zmysel až v štádiu, keď je embryo natoľko veľké, že ho vidieť v maternici. Krátko po 1. mesiaci gravidity už vidieť ozvy srdiečka plodu, ktoré vyzerajú ako malá blikajúca bodka na obrazovke monitora. Veľmi dôležité je posúdiť – ak to veľkosť plodového vajca umožňuje – uloženie gravidity, čiže lekár sa snaží zistiť, či nejde o mimomaternicové tehotenstvo.
Pokiaľ je tehotenstvo uložené v maternici, s rastúcou graviditou sa bude lekár zameriavať aj na to, v ktorej časti maternice sa rastúci plod a placenta nachádzajú a taktiež bude sledovať plod, aby sa prípadne odhalili možné odchýlky vo vývoji plodu.
Prečítajte si: Koľkokrát na ultrazvuk?
Palpačné vyšetrenie sa využíva zvyčajne tam, kde z nejakého dôvodu nie je možné využiť jeden z predchádzajúcich spôsobov, no toto vyšetrenie je potrebné aj pre zistenie veľkosti a uloženia maternice a taktiež stav krčka maternice.
V prvej poradni sa pripravte na otázky
Okrem toho, že lekár sa v rámci prvej návštevy tehuľky zameria na zistenie gravidity, musí čo-to zistiť aj o celkovom zdravotnom stave budúcej mamičky. V rámci zistenia anamnézy sa treba pripraviť na otázky o aktuálnom zdravotnom stave tehuľky, aké doposiaľ prekonala ochorenia alebo operácie, akými ochoreniami trpí v súčasnosti.
Samozrejme, lekár potrebuje aj informácie o zdravotnom stave partnera a tiež o ochoreniach v rodine, a to aj v prípade, že je tehuľka v súčasnosti absolútne zdravá. Genetická záťaž niektorých rodinných ochorení sa totiž môže (ale nemusí) prejaviť buď na zdraví tehuľky počas gravidity, alebo vo vývoji samotného plodu.
Okrem už spomínaných otázok tehuľka absolvuje viacero vyšetrení, z ktorých sa mnohé budú počas tehotenstva opakovať. Patria sem zistenie výšky a hmotnosti, celkové fyzické vyšetrenie, kontrola tlaku krvi a pulzu, vyšetrenie krvného obrazu, krvnej skupiny a Rh faktoru, vyšetrenie zrážacích faktorov.
Taktiež sa urobí vyšetrenie na možné prenosné ochorenia (hepatitída B, syfilis, HIV), ster z krčka maternice na cytologické vyšetrenie a vyšetrenie moču, pričom sa zisťuje prítomnosť cukru, bielkovín alebo hnisu.
V každej poradni sa opakovane kontroluje hmotnosť (prílišný nárast hmotnosti môže poukazovať na riziko cukrovky), tlak krvi, pulz a taktiež sa kontroluje moč. Moč sa kontroluje kvôli obličkám – obličky totiž v čase gravidity patria k najviac zaťažovaným orgánom.
Ultrazvuk
Toto vyšetrenie sa robí celkovo trikrát počas gravidity (na začiatku alebo v 10. týždni, potom v 20. a 30. týždni). Vo vyšších štádiách gravidity sa kontroluje vývoj plodu – či súhlasí s predpokladanou dĺžkou gravidity a či sa neobjavujú vrodené vývojové chyby.
Pri USG vyšetrení sa okrem iného zisťuje, či vývoj plodu zodpovedá dĺžke gravidity. Táto kontrola sa robí na základe meraní hlavičky, bruška a stehennej kosti, vďaka čomu je možné odhadnúť hmotnosť plodu. Tá sa posudzuje nielen s ohľadom na vek plodu, ale zohľadňujú sa aj ďalšie faktory, napríklad počíta sa s určitou odchýlkou vo veľkosti plodu s ohľadom na výšku a hmotnosť rodičov.
Prečítajte si: Skratky z ultrazvuku
Ku klasickému ultrazvuku sa môže pridružiť aj vyšetrenie na 3D/4D ultrazvuku, ktoré sa zvyčajne robí medzi 10. a 14. týždňom. Vyšetrenie na 3D/4D ultrazvuku má veľký význam – pomáha odhaliť niektoré vrodené vývojové chyby u plodu a vykonáva sa len na špecializovaných pracoviskách.
Mnoho budúcich mamičiek však 3D/4D ultrazvuk absolvuje aj mimo týchto ambulancií, a to preto, aby mohli už pred narodením vidieť svoje dieťatko. Samozrejme, v takom prípade nejde o vyšetrenie hradené poisťovňou, preto si ho tehuľka hradí v plnej výške.
Ďalšie vyšetrenia v tehotenstve
Niektoré vyšetrenia tehuľka absolvuje až v 2. či 3. trimestri. Patrí medzi ne napríklad tzv. meranie SF. Ide o skratku odvodenú zo vzdialenosti symfýzy a fundusu, čiže vzdialenosť medzi lonovou kosťou a vrchným bodom maternice. Ide o pomocné meranie vývoja veľkosti tehotnosti vzhľadom k dĺžke trvania gravidity, teda či sa plod veľkosťou vyvíja primerane štádiu tehotenstva (podobne ako pri USG vyšetrení veľkosti plodu).
Od polovice tehotenstva už tehuľka cíti aj pohyby plodu – u prvorodičky je to cca v 20. týždni gravidity, u viacrodičky o dva týždne skôr. Tieto pohyby sa stávajú postupne silnejšie, ku koncu tehotenstva niekedy dokonca pripomínajú kopance. Sú normálnym prejavom vitality vyvíjajúceho sa plodu, preto sa lekár v každej poradni, počínajúc týmto obdobím, pýta na prítomnosť pohybov plodu.
Samozrejme, dieťatko sa v maternici nehýbe neustále – obdobia aktivity sa striedajú s obdobiami, keď plod odpočíva. Keď sa však pohyby stanú zreteľnejšie, mala by ich budúca mamička cítiť každý deň niekoľkokrát, a aj keď sa z nich časom stanú skutočné „kopance“, nemali by mať vyslovene prudký trhavý charakter.
Ďalšie špeciálne vyšetrenia v tehotenstve
Medzi vyšetrenia sa môže pridružiť aj vyšetrenie CTG – kardiotografom, kde sa sledujú ozvy srdiečka plodu. Frekvencia vyšetrenia CTG závisí od vývoja plodu v maternici a taktiež od priebehu predchádzajúcich tehotenstiev, pričom sa využíva hlavne tam, kde je potrebné plod častejšie sledovať, napríklad pri zhoršení prietokov v placente. Srdiečko plodu možno počuť aj počas bežného USG vyšetrenia, za predpokladu, že je ultrazvukový prístroj vybavený takouto funkciou.
Asi v 24. týždni sa robí krvné vyšetrenie, ktoré sa týka iba malej skupiny žien, ktorá má Rh faktor negatívny. Kontroluje sa pri ňom hladina antiD-protilátok.
Nesmieme zabudnúť ani na oGTT, čiže orálny glukózový tolerančný test. Cieľom je včasné zistenie gestačného diabetu, čiže tehotenskej cukrovky. Tehuľku na vyšetrenie posiela gynekológ medzi 24. až 28. týždňom tehotenstva, u vysoko rizikových tehuliek sa test robí už do 12. týždňa gravidity. Do tejto skupiny zaraďujeme ženy, ktoré majú v anamnéze aspoň dva z niektorých nasledujúcich faktorov:
- obezita tehuľky alebo výskyt cukrovky v rodine,
- výskyt cukru v moči,
- cukrovka v predchádzajúcej tehotnosti,
- pôrod plodu s hmotnosťou vyššou než 4 000 g alebo predchádzajúci pôrod mŕtveho plodu,
- hypertenzia alebo preeklampsia v predchádzajúcich graviditách,
- opakované potraty,
- vek nad 30 rokov.
Pri teste je najskôr potrebné odobrať krv nalačno. Posúdi sa hladina glykémie a ak je v norme, oGTT sa zrealizuje. Samotný test spočíva v tom, že tehuľka vypije počas 5 až 10 minút predpísané množstvo glukózy. Po 120 minútach sa urobí ďalší odber krvi.
U žien s rizikom tehotenskej cukrovky by sa mal test vykonávať hneď po zistení tehotenstva a ak je skríning negatívny, tak ho treba zopakovať medzi 24. - 28. týždňom tehotenstva.
Prečítajte si: Veľké kolísanie cukru počas gravidity
Zhruba 4 týždne pred pôrodom, čiže v 36. týždni gravidity, sa robí opakovaný krvný test na syfilis (BWR), hepatitídu typu B (HBsAg) a HIV, výter z pošvy na prítomnosť streptokoka.
Double-test, tripple-test... Kto sa v tom má vyznať?
Ide o súbor vyšetrení, pri ktorých sa stanovuje riziko niektorých vrodených vývojových chýb (VVCH) dieťatka. Na úvod je nutné poznamenať, že test odhaduje pravdepodobnosť výskytu VVCH, v modifikáciách spolu s ultrazvukovým vyšetrením, s pomerne vysokou presnosťou.
Najbežnejšie je používaný tzv. tripple test (trojitý test), keď sa z krvi tehotnej stanovuje hladina alfa-fetoproteínu (AFP), beta-HCG a estriolu. Vyšetrenie sa robí okolo 15. – 18. týždňa, pričom sleduje najmä chromozómové ochorenia, napr. Downov a Edwardsov syndróm, prípadne rázštepy nervovej trubice a brušnej steny. Prehľadnejšie je tieto možnosti vidieť v tabuľke:
AFP | bHCG | estriol | Pridružené ochorenie |
nízky | vysoký | nízky | Downov syndróm (strojený 21. chromozóm) |
nízky | nízky | nízky | Edwardsov syndróm (strojený 18. chromozóm) |
vysoký | --- | --- | Rázštep brušnej dutiny, nervovej trubice; viacpočetné tehotenstvo |
Test je pomerne presný, záchytnosť sa pohybuje okolo 70 %, a to s nízkou falošnou negativitou. (Na vysvetlenie: Pojem falošná negativita znamená, že výsledok nejakého testu sa javí ako negatívny aj napriek tomu, že dané ochorenie je prítomné. U tohto testu je riziko takéhoto omylu teda úplne minimálne.)
Dávnejšie sa používal tzv. double test, kde sa stanovoval len AFP a bHCG. Novším variantom je tzv. quadrupple test, kde sa vyšetruje aj dimérický inhibín (DIA), pričom presnosť výsledku sa zvyšuje až na 81 %. DIA je zvýšený pri Downovom syndróme, znížený pri Edwardsovom a Patauovom syndróme („trojitý“ 13. chromozóm).
Do diagnostiky sa zvyknú dopĺňať ešte hodnoty PAPP-A, pričom výstrahu dávajú znížené hodnoty, ktoré môžu naznačovať Downov syndróm.
Ako sme spomenuli vyššie, tripple test býva ešte spresňovaný ultrazvukovým vyšetrením, a to sledovaním tzv. nuchálnej translucencie („šijové prejasnenie“), pričom sa využíva 3D/4D ultrazvuk. Tu sa sleduje najmä Turnerov syndróm (45 namiesto XY chromozómov, z pohlavných len jeden X-chromozóm) a Downov syndróm (pri oboch sú hodnoty zvýšené).
Amniocentéza
Ide o odber plodovej vody, ktorý sa vykonáva v období, keď je v maternici dostatok plodovej vody, čiže medzi 14. až 24. týždňom gravidity.
Pri vyšetrení sa odoberie malé množstvo plodovej vody, pričom sa aplikuje lokálne anestetikum, aby tehuľka nebola stresovaná prípadnou bolesťou. Samotný odber plodovej vody sa robí pod kontrolou ultrazvuku, kontroluje sa nielen postup vyšetrenia, ale aj samotný plod v maternici.
Prečítajte si: Všetko, čo chcete (a mali by ste) vedieť o amniocentéze
Spolu s plodovou vodou sa odoberú niektoré „produkty“ plodu, napr. lupienky z kože, ktoré sa prirodzene odlučujú podobne ako u dospelého človeka. Tento „materiál“ sa podrobí genetickému vyšetreniu.
Amniocentéza sa robí, ak bolo vyslovené podozrenie na poškodenie plodu a taktiež ju môžu absolvovať ženy nad 35 rokov, pretože hrozí vyššie riziko výskytu vrodených vývojových chýb. Keďže však amniocentéza prináša so sebou aj určité riziká, žena môže po zvážení všetkých okolností toto vyšetrenie odmietnuť.
Strašiak menom EPH-gestóza
Názov EPH-gestóza pochádza od skratiek latinských názvov, ktoré označujú opuchy (edémy), výskyt bielkovín v moči (proteinúria) a hypertenziu (vysoký tlak). Všetky tri príznaky sa objavujú pri zhoršenej funkcii obličiek.
Samotné opuchy nemusia byť až také rizikové – opuchy nôh vo vyššom štádiu gravidity pozná hádam každá tehuľka. Ak sa však opuchy nestrácajú, ale rozšíria sa aj na horné končatiny a tvár a pristúpia k nim i proteinúria a hypertenzia, treba venovať budúcej mamičke mimoriadnu starostlivosť. EPH-gestóza totiž ohrozuje nielen tehuľku, ale aj plod v maternici – niekedy je dokonca dôvodom na skoršie ukončenie tehotenstva, spravidla cisárskym rezom.
Zoznam ešte nemusí byť na konci
V niektorých prípadoch sa k uvedeným vyšetreniam, ktoré v podstate absolvuje každá tehuľka, môžu pridružiť aj ďalšie. Týka sa to tehotných žien, ktoré trpia nejakým ochorením, ktoré si okrem gynekológa vyžaduje pozornosť aj iného lekára-špecialistu, napr. diabetológa, neurológa, internistu, ortopéda, imunológa a pod.
Väčšina vyšetrení je hradená poisťovňou, tehuľka si hradí iba vyšetrenia robené nad rámec zákonom stanovenej preventívnej starostlivosti.
Väčšina tehotných žien sa o svoje zdravie skutočne príkladne stará a pravidelne absolvuje preventívne prehliadky v rámci tehotenskej poradne. Žiaľ, v praxi sa stretávame aj so ženami, ktoré význam lekárskej preventívnej starostlivosti podceňujú, našťastie, predstavujú iba zlomok z celkového počtu tehuliek.
Perlička na záver (alebo určené ženám vo veku, keď si už ženy tehotenstvo nezvyknú plánovať).
Milé dámy, pozor! Vynechaná menštruácia nemusí byť len príznakom začínajúceho prechodu – je viac než dosť prípadov, keď „začínajúci prechod“ po pár mesiacoch znamenal prírastok nového člena do rodiny.
A tak všetky nastávajúce mamičky, nezabudnite – tehotenstvo je úžasné obdobie, ktoré si však vyžaduje náležitú lekársku starostlivosť, ktorá je len a len v záujme budúcej mamičky a tiež ešte nenarodeného dieťatka.