Ja nemám postihnuté dieťa, ale dcérka sa mi narodila s LCC - vrodená luxácia bedrového klbu jednostranná. Má za sebou už päť operácii a veríme, že táto bola posledná. Prečo to tu píšem? Chcem povedať, že aj keby som o tom vedela, nedokázala by som ísť na potrat. Veď ona chcela žiť a preto je tu s nami, a aj keď viem, že bolesťou trpí, ja verím, že jej tie operácie pomôžu aby mohla žiť život ako ostatné zdravé deti. Aj keď nožička ostane zjazvená. Aj švagrinej sa pýtal lekár, lebo mala isté problémy počas tehotenstva, že ak príde výsledok a bude dieťa postihnuté či si ho nechá. Jej odpoveď bola rázna - áno, nechám si ho.
Ale každý má iný názor, taký mám ja

Moj nazor je taky...

...ak ochorie moje doteraz zdrave, "nepostihnute" dieta, mam ho zahodit???

Lubim svoje deti, milujem ich a akekolvek by boli, su moje. Nenechala by som si ich vziat, pretoze ich chcem lubit, starat sa o ne a stat pri nich. V dobrom, zlom, zdravi, chorobe... kym budem vladat a moct.

Pokiaľ viem, je veľa postihnuti, ktoré sa dajú dg. už počas tehotenstva.
A v čom je výchova postihnutého dieťaťa iná ako výchova zdravého????? To sa pýtaš vážne???  Je úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúplne iná. Niektorí ľudia si nemožu dovoliť vychovať zdravé dieťa, nie to ešte choré. A štát im to vobec neuľahčuje .......rodičia majú vyžiť z opatrovateľského......rozne vyšetrenia....rehabilitácia......špeciálne pomocky......a mnoho, mnoho iného-to všetko stojí peniaze, ktoré samozrejme nemajú, štát sa od toho dištancuje a poisťovne nepreplatia. Tak akýže to je dostojný život????? A nehovor mi, že hlavné je to, že ich niekto miluje......žiaľ v živote sú oveľa, oveľa doležitejšie veci, ktoré takýto ľudia potrebujú viac ako to, aby ich niekto miloval. Za lásku si nekúpia drahé lieky, zdravotné pomocky, špeciálnu lekársku či ošetrovateľskú starostlivosť.........a takto by som mohla pokračovať. Áno, v živote je potrebná láska-to je fakt, ale z nej sa ešte nikdo nikdy nenajedol.........tak o čom sa tu vobec bavíme

presne tak, suhlasim s predchadzajucim prispevkom. Nielenze kolko toho postihnute dieta potrebuje financne na rozne medicinske potreby, ale kolko si toto dieta vytrpi!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! je toto plnohodnotny zivot, ked ho dieta travi prevazne v nemocnici, prip. niekde po vselijakych zariadeniach,kam musi pravidelne chodit??? to nehovorim, cim vsetkym musia prejst rodia tohoto dietata....!!!! zivot sa zmeni od zakladov!

baviť sa na tému o ktorej nemá niekto ani tušenie je zaujímavé.

tak sa vyjadrím- sú postihnuté deti postihnuté? áno, majú v živote veľa obmedzení, čo do kvality života v porovnaní so zdravými rovesníkmi. kvôli nákladným liečbam a rehabilitáciám zvyknú žiť aj v inom sociálnom postavení. ale nemyslím že to by bolo to čo tie deti trápi. deti nezaujíma či majú tričko s nápisom adidas alebo s rozkošným obrázkom kačičky či medvedíka. to je len potreba moderných rodičov ukázať že máme nato aby sme dieťaťu obliekli adidas, však nech vidia, tí druhí akí sme my šikovní, starostliví, pracovití, takmer dokonalí rodičia. ale to by bolo na osobitnú debatu! chcem tým len povedať, že kto je viac "postihnutý" dieťa ktoré má hendikep, nevie chodiť  a pod. alebo človek, ktorý je inak zdravý  len má možno dôsledkom doby prehádzané hodnoty.

choré dieťa nepozná iný  život ako je ten jeho, nevie si ho iný predstaviť , je pre neho prirodzený, a netrápi sa nad vecami nad ktorými sa zamýšľajú iní ľudia. choré dieťa, ak už ide o akýkoľvek druh hendikepu, si svoj hendikep nahradí, naučí sa vnímať, spoznávať svet, okolie ináč. častokrát krajšie a hlbšie ako to robia všetci. a toto naučí aj svojich blízkych. choré deti sú často šťastnejšie ako tie zdravé! lebo si viac dokážu ceniť aj maličkosti, ale aj väčšie veci. viem to porovnať!

áno je pravda, že život sa mení od základov, ten môj sa tiež zmenil rapídne. objavila som v sebe neskutočné možnosti, stala sa zo mňa ako z matky zdrav. sestra, obhajkyňa, úradníčka, bojovníčka za práva a kopu ďalších vecí a to všetko šibnutím čarovného prútika. nejeden človek mi už povedal že som preňho studňou energie, možno paradoxne....

SOM matkou "postihnutého" dieťaťa ako ste to nazvali. ale za viac postihnutých považujem tých, ktorí si šuškajú ked vyjdem so svojim dieťaťom na prechádzku, hádžu na nás neskutočne (sory za výraz) teľacie pohľady  a aj tých, ktorí majú tendenciu neustále rozoberať problematiku, o ktorej nemajú ani páru.sú postihnutí netoleranciou, nechápavosťou, drzosťou a obyčajnou ľudskou hlúposťou!

tak a teraz môžte súdiť milí pozemskí "pánbožkovia"   a ukazovať aj na´dalej svoje vševedské schopnosti!

jo a ešte si neodpustím - moje dieťa sa narodilo zdravé! mala som ho hádam po nehode zahodiť? alebo som mala na doktorov , ktorí sa skláňali nad jeho malým telíčkom a bojovali o jeho život zakričať, aby ho neoživovali?  že ho už nechcem,lebo čo ak ostane dôsledkom všetkého toho "postihnutý" ?

kto nezažije, nepochopí :roll:

Ahoj, aj môj syn sa narodil s obojstrannou LCC, našťastie diagnoza prišla včas, v 3.týždni života, tak je bez následkov, bol sadrovaný, ale ani mňa  by  nenapadlo ísť na potrat, keby mi to vopred povedali, čo sa nám stane, ani keď som ho videla vyviazaného so závažiami, bezmocného, keď mu dávali dole nevydarenú sadru, ktorú moc utiahli, primár mi povedal, že možno nikdy nebude chodiť, ale skúšali znova, dopadlo to nakoniec dobre, ale ke´d som videla na ortopédii aj iné, fakt postihnuté deti-telesne,aj tak  videla som v nich len ľudí, ktorí majú právo na život ako každý...

 

Veľmi pekne a výstižne napísané, držím palce, prajem všetko dobré, snáď tvoj príspevok otvorí oči, tým sebeckým  a život si radi uživajúcim ľudom, že svet nie je len pre pekných a dokonalých, je tu pre všetkých:!: :!: :!:

To je celospolocensky problem, ze ludia vyhlasuju aky nanic zivot ludia s postihnutim maju a sami o tom vedia figu borovu.
Ak doktor vyslovi podozrenie napr. na Downov syndrom, vela rodicov bez vahania vyhlasi - potrat. Ale skusili ste si pohladat nejake informacie o tomto postihnuti? Lutujem kazdu zenu, ktora isla na potrat kvoli DS a pride do kontaktu s nami (s mojim synom s DS, s nasou rodinou). Pretoze pohlad na stastnu rodinu a milujuce spokojne dieta by ju velmi velmi bolel.
Rozdiel vo vychove syna s DS a dalsich zdravych deti je len vo vacsej trpezlivosti. Nestoji nas ani viac penazi, skor naopak. Nikdy nedranka, ze chce autodrahu ci drahu Thomasa, taku ci onaku hracku. Najstastnejsi je, ked dostane plastelinu a bublifuk. Castokrat ani neviem, aku hracku mu k sviatku kupit, lebo fakt ho potesia len tie drobnosti a obrovske plysove hracky, co dostal od ludi ho vobec nezaujimaju.
Uznavam, ak sa pridruzia zdravotne komplikacie, moze to byt financne narocnejsie, ale nevidim rozdiel v tom, ci ma zdravotne problemy vase zdrave dieta alebo postihnute.

Poviem vam ako matka postihnuteho dietata, zijem plnohodnotny zivot, ja aj moja rodina, so svojimi radostami aj trapeniami. To, ze mame "ine" dieta dava nasmu zivotu vacsi rozmer, vidim viac a stretavam uzasnych ludi, ktorych by som inac urcite nestretla.
Ak chcete o nas (resp. o DS) vediet viac, pozrite si: http://www.downovsyndrom.sk/sds/?q=blog/2
tatranka

Presne tak...je to sebectvo ludi...nemame pravo na interupcie!Ked som lezala v BA mala som moznost vidiet tie dievcata co isli na potrat,,,rano prisli,vecer ako by nic odislli s rupsacikom na chrbate..s jednou som mala moznost rozpravat,ked som sa spytala,preco si to dala vziat,tak mi povedala ze naco by jej bolo druhe detsko,ked jedno uz ma a to jej staci....bolo tam vela mladych dievcat..dufam ,teda verim ze toto ma nepostihne...v podobe dcery.Mame zmylene predstavy o zivote,pokladame za spravne ine hodnoty ako su...je taka doba,len o korunach...netesime sa z malickosti,len z toho ze rano vstaneme...mame sancu vidiet ako sa zobudzaju deti...z toho ze nam zakvitol kvet.....len problem je ze dobu tvorime my.Dovolili sme aby sme dreli v praci soboty,nedele,ked mame chore dieta...nemozeme zostat na OCR,lebo pridem o pracu...zijeme z ruky do ust....a niektory nevedoa co s korunami...verte,poctivou pracou ich nezarobili...a zavidime on ma,ja nie....nie je aj toto dovod ze sa vzdavame nenarodenych deti??

a z toho sa dieťa naje??? No nevedela som.

nie je to len o peniazoch, ale aj o peniazoch ....

a ty máš čo krámy?! každému rodičovi vystačí aj rodičovský príspevok nato aby dal dieťaťu najesť neboj sa o nich! , hľad si svojho šťastia  a snaž sa podobať vyspelým západným kultúram aj v inom nielen v zhromažďovaní , skús sa naučiť trochu tolerancie, neotvárať hubu tam kde netreba  a nečíriť hladinu z nudy ;-)

nie z nudy

ale beriem našu situáciu ... sme preiemerrne zarábajúca rodina, ja teraz na MD, manžel zarába. Mame 2 deti, vek obaja nad 30 rokov. Dalšie dieťa neplánujeme aj z finančných dôvodov. Materskú musím ukončiť skor, chýba na každom konci, pritom nerozhadzujeme, kupujeme v podstate len najnutnejšie veci. 

Ak by som čakala dalšie neplánované dieťa, už aj to by bolo ťažké zvládnuť. No nechali by sme si ho. No ak by mi lekár povedal, že dieťa bude ťažko postihnuté (teraz nemyslím DS, ale niečo vážnejšie), interrupciu by som asi zvažovala. Zvažovala neznamená, že by som na ňu určite išla. Velmi by záležalo na konkretnej situácii v rodine, aký druh postihu by to bol, aký stupeň, určite by mi to museli potvrdiť viacerí lekári... bolo by to neuveriteľne ťažké rozhodnutie.

Totiž, dieťa niečo stojí, a ťažko postihnuté dieťa znamená, že jeden z rodičov sa musí vzdať svojej práce a celoživotne sa starať o to dieťa. A čo deti, čo už sú tu? Neviem, či by som to vobec zvládla. Deti s DS su na tom ešte dobre ... ale predstavte si dieťa, čo sa narodí a nikdy nevstane, nevie prehltať, rozprávať, je cely život plienkované, kŕmené sondou cez nos ... Žijú pár rokov a cely život len trpia.

Alebo je ešte druhá možnosť - šupnúť také dieťa do ústavu. No chudiatko dieťa, prežije život v bolestiach, nemilované, niekde v ústave s cudzími ludmi... potom ho taká matka fakt radšej nemala porodiť, ked to potom takto vyrieši. Hlavne., že ma svedomie čisté, že nebola na potrate...

 

zvládla by si lebo by si musela!  a taktiež chcela, kvôli svojim deťom,  rovnako všetkým! takéto čiste hypotetické teórie ťa len unavia a vezmú ti radosť z tvojich dvoch zdravých detí. nerozmýšľaj, ak taká situácia kedy príde, budeš ju riešiť namieste.

a k tomu zvýraznenému- moje dieťa sa podľa prognóz viacerých lekárov nemalo nikdy postaviť na nohy. dnes už takmer chodí, nevraviac o tom koľko má to dieťa v sebe energie , koľko má sily a ako veľmi chce!

a to nieje jediné dieťa pri ktorom sa lekári s prognozou trošku "pošmykli" aj preto teraz už žiadne vyslovovať nechcú, logicky, aby nebola spochybnená ich schopnosť.totiž ako to tu niekto písal o tej láske- by ste sa čudovali koľko tá dokáže!!!!!!!!!!!!!!!

ale to je zase len o tom, že kto nezažil nepochopí

neposliehaj sa na to že ak raz budeš čakať dieťa a vyšetreniami sa zistí že bude akokoľvek  postihnuté, že ti lekári budú vedieť povedať zodpovedne aký bude viesť život. rozhodovať sa podľa toho by bolo viac ako nerozumné.

 

Žienky, nech sú tie vaše deti s rôznými postihmi každá jedna máte môj veľký obdiv, že ste sa v prvom rade ako matky dokázali s tým vyrovnať, dieťa prijať také aké je, že jednoducho dokážete fungovať ako to tu niekto písal, že ste matky, ošetrovateľky, obhajkyne, úradníčky,... čo si my matky zdravých detí mnohé ani nevieme predstaviť, čo všetko vy musíte pre to svoje dieťa obetovať a určite niekedy aj z posledných síl.
Všetkým prajem veľa síl, veľa zdravia a , aby ste tých postihnutých netoleranciou, nechápavosťou , drzosťou a obyčajnou ľudskou hlúposťou strtávali, čo najmenej.
juinka