Moje „po druhé“ alebo Druhé tehotenstvo ma už neprekvapí

Moje „po druhé“ alebo Druhé tehotenstvo ma už neprekvapí

17.6.2017 v kategórii Tehotenstvo, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Tak, a po troch rokoch mám opäť to šťastie vidieť ich. Krásne, očakávané, vytúžené, vymodlené... dve ružové čiaročky na tehotenskom teste.

Poučená dvojročnou, večne ubehanou ratolesťou už nemám romantické predstavy o nežnom tichom uzlíčku, viem, že toto spavé obdobie preletí a skončí skôr, ako moje obľúbené popôrodné obdobie šestonedelia, a potom sa začne nikdy nekončiace obdobie očí na stopkách. Napriek tomu sa teším viac, ako by som vyhrala hlavnú cenu v športke.

Po skúsenostiach z očakávania a starostlivosti o prvého potomka som si predsavzala, že niektoré veci a situácie budem riešiť trošičku inak ako po prvý raz.

Tehotenstvo si budem užívať plnými dúškami

Tehotenstvo (a to i napriek tomu, že už viem, do čoho idem, lepšie povedané, v ktorom týždni už som, a tým pádom mám vžité predstavy budúcich mamičiek o nekonečnom pohodovom deväťmesačnom hladkaní bruška za sebou) si budem užívať naozaj plnými dúškami.

A bude mi jedno, že prvé mesiace strávim v nežnom objatí so záchodovou misou, celé mesiace prespím za pochodu, moje nohy budú vyzerať ako dve dobre dusíkom nabité mrkvy a ja samotná v posledných mesiacoch budem naisto zas pripomínať nejaký neznámy druh vyhynutého dinosaura, nehovoriac o hormonálnych výkyvoch, spôsobujúcich mojej zákonitej polovičke obavy, či je toto TÁ žena, ktorú si pred pár rokmi dobrovoľne vzal.

Pretože hoci v danom okamihu sa mi všetky spomenuté (i zamlčané) skutočnosti zdajú ako koniec sveta, v skutočnosti ide len o pár mesiacov, ktoré sa už nikdy nemusia zopakovať. A spomienky na ne sú doživotne úžasné, tak načo si ich pokaziť.

K tehotenstvu patria aj tehotenské chute

Tehotenské chute začnem nazývať pravým menom – OBŽERSTVO. A keď opäť zožeriem na posedenie tridsaťdekovú Milku alebo polkilovú Nutellu, nebudem hádzať vinu na neviniatko pod mojím srdcom či nebodaj na hormóny.

Popravde si poviem, že som nenažratá, a spomeniem si na potoky vyronených sĺz pri pohľade na ručičku váhy po prvom tehotenstve. To by mohlo byť dobrou motiváciou (len či bude fungovať, och joj).

Prečítajte si: Náladička a chute? Na vine sú... hormóny!

Pravda o pôrode

Predstava pôrodu mi už teraz stavia na hlave vlasy dupkom. Ako som si po prvý raz z tejto udalosti nerobila ani mäkké f (veď ako tam niečo vošlo, tak to i musí vyjsť, no nie?), tentoraz, už poučená realitou, mám strach od prvého pohľadu na test.

Už nanešťastie viem, že tak ľahko 4 kilá na svet nejdú. Ale verím, že to opäť zvládnem. A som pripravená ešte pred budovou pôrodnice nechať všetky svoje bojové úmysly (sprevádzajúce môj prvý pôrod, kedy mi každý na svete uuurčite chcel spôsobiť čo najväčšiu bolesť a zanechať vo mne trpké spomienky na najkrajšie okamihy zrodu života, klystírom počínajúc a šitím končiac) bokom, vyzbrojiť sa trpezlivosťou a pochopením pre seba, manžela i personál.

Tentoraz asi vynechám polovicu bodov v mojom pôvodnom pôrodnom pláne, od „nedávajte mi žiadne lieky proti bolesti“ (lebo ako sa poznám, budem znova prosiť aspoň o kúštiček niečoho, čo bolesť zmierni) až po „dožičte mne a môjmu dieťatku po pôrode pokoj“ (hej, za toto by som bola vďačná, ale ako už viem, realita preplnených slovenských pôrodníc veru nepustí).

Už viem, že tehotenské oblečenie sa nemusí nosiť od prvého mesiaca

Ani od druhého, dokonca ani od tretieho. Stačí začať vtedy, keď sa bruško naozaj objaví.

Už viem prečo je dobré všetko o bábätku zapisovať

Ak sa ma niekto po narodení drobca opýta, čo by som chcela ako darček, už naisto nebudem tak tvrdo protestovať proti kúpe tzv. denníka pre bábätko.

Mám v živej pamäti, ako som sa po narodení prvého synka známym vyhrážala, aby nikoho ani len nenapadlo kupovať mi knihu, kam mám značiť každý prd či iný telesný výlučok môjho najmenšieho.

Pripadalo mi ako úplná zbytočnosť zapisovať si každú novú hlúposť, ktorú drobec zvládne (veď predsa každý sa raz naučí prevaliť sa, či postaviť sa navlastné).

Dnes to trpko ľutujem. V diskusii s ostatnými kamoškami-mamičkami som značne diskriminovaná, čo sa spomienok týka. Kedysi som si myslela, že je normálne zapamätať si, kedy drobcovi vyjde prvý zub, kedy začne sedieť či chodiť.

Pravdou je, že je to niečo len cez dva rôčky, čo je na svete, a ja si ani jednu zo spomínaných udalostí presne nepamätám. Zato moje kamošky zapisovateľky to majú presne zaznamenané, a mne ostali len oči pre plač.

Prečítajte si: Fotografovanie detí

Nové bábo nepotrebuje nový kočík

Pri prvom bábätku by mi táto myšlienka pripadala ako svätokrádež. Kočík bol nový, pre peňaženku poriadne mastný, podľa poslednej módy, tak akurát farebný, vymakaný.

O jeho vymakanosti som bola presvedčená až do času, kým som nebola nútená vymeniť hlbokú vaničku za športovú časť. A tu nastal problém – šporťák sa nedal otočiť smerom ku mne, synak ma tým pádom nevidel a naše prechádzky sa zmenili na slzavé údolie.

Po mesiaci ma to prestalo baviť, kočík som predala a kúpila iný, starší, používaný, menej farebný a menej moderný, zato synátor bol šťastím bez seba, že ma má znovu v zornom uhle. A pri tomto už pravdepodobne zostanem. Veď je rokmi i deťmi preverený.

Dojčenie (ak to bude možné) si budem užívať 

Prvého synčeka som dojčila vyše roka, a poctivo priznávam, vydýchla som si, že po roku ho cickanie prešlo a ani som ho nenútila pokračovať.

Bola som rada, že dohryzeným bradavkám a odhaľovaniu sa na verejnosti kedykoľvek a kdekoľvek je koniec.

Dnes mi je smutno, že to trvalo len tak krátko, tie intímne chvíle sa už nikdy nevrátia. Preto sa pri druhom bábätku (ak mi to bude znovu dopriate) posnažím dojčiť naozaj čo najdlhšie. Hoc i celé tri roky.

Po pôrode zredukujem povinnosti okolo domácnosti na povinné minimum

Poriadok a občerstvenie si popôrodné návštevy budú musieť zabezpečiť samé. Už nebudem stresovať z toho, že sa nevolám „Dokonalosť Sama“ a nezvládam kolobeh sveta.  Sú iné, v danú chvíľu (i v tie ďalšie a ďalšie) dôležitejšie veci, ako napríklad moje detičky.

Neverím už všetkému, čo sa o tehotenstve hovorí

Keď mi svokra v nedeľu naloží porciu vývaru so štipkou petržlenovej vňate, neodmietnem ju s tým, že petržlen spôsobuje potrat.

Dokonca si poprášim ovsenú kašu škoricou, ktorá by mi v prvom tehotenstve naisto spôsobila sťahy maternice a ja by som okamžite porodila. To sa týka i ostatných premrštených tehotenských zveličovaní.

Tentoraz NEBUDEM čítať mamičkovské internetové diskusie

Pri prvom bábätku ma zbytočne, zato plnohodnotne znervózňovali, a popravde som sa z nich máločo dozvedela (a poväčšine len samé protichodné informácie a skúsenosti). Radšej sa povenujem serióznej literatúre, či už knihe, alebo osvietenému časopisu.

Starostlivosť o moje nádherné tehotenské krivky nebudem preháňať

Nech mi niekto skúsi povedať, že genetike sa dá predísť. Pri oponovaní s radosťou využijem moje „slniečkové” prsia, brucho a stehná – po tehotenstve mi na každej z uvedených častí tela zostali strie ako brázdy. Zdôrazňujem – PO tehotenstve.

Tie krásavice sa s radosťou nechávali dvakrát denne masírovať špeci výrobkami proti striám, až do pôrodu sa držali v ústraní ako voš pod chrastou, aby sa dve hodiny po pôrode zjavili ako posolstvo, že genetiku neoklamem. Takže jedno natieranie denne bohato stačí.

Budem si dávať obrovský pozor na stav svojich zubov

Zubára napriek strachu navštívim aspoň päťkrát. Päť rokov mi na výške na biológii teoreticky vtĺkali do hlavy, že tehotenstvo vápnik zo zubov neodoberá.

Prakticky som skončila s tromi doslova rozpadnutými zubami a pár kazmi (a to som na svoj chrup a jeho stav bola vždy mimoriadne pyšná a citlivá).

To je môj základný zoznam zmien. Určite mi ich za pochodu napadne ešte viacero, ak by ma niečo mimoriadne múdre osvietilo, určite vám dám vedieť.

PS: Ale aby som nezabudla, je jedna vec, čo si rada zopakujem – ako po prvý, tak i tentoraz budem ďakovať Pánu Bohu, že mi dal možnosť byť matkou.

Prečítajte si: Starostlivosť o chrup počas tehotenstva

Tehotenstvo týždeň po týždni - toto musíte vyskúšať!

Komentáre