Spoveď mamy: Bojím sa mať druhé dieťa
Najkrajšie obdobie v živote ženy? Pre mňa nie.
Matkám, ktoré považujú tehotenstvo za to najkrajšie, čo mohli prežiť, závidím. Ja som tiež očakávala, že to bude obdobie, na ktoré budeme s manželom s vtipom a láskou spomínať. Bolo to zlé. Od začiatku do konca.
Radosť z tehu? Nevoľnosti a komplikácie
Otehotnela som prirodzene a plánovane asi po pol roku od svadby. Všetko, ako ma byť. Teda zdalo sa, že je všetko tak, ako má byť. To, že čakám dieťa som tušila, lebo mi bolo veľmi zle. V práci som trikrát odpadla, ale test bol dlho negatívny. Až keď som bola cca vo 8. týždni, išla som za lekárom a na krv a potvrdilo sa tehotenstvo.
K brutálnym nevoľnostiam sa pridalo krvácanie. Skončila som v nemocnici s hroziacim potratom. Hematóm. Vstrebe sa, nevstrebe? Ležala som ako prikovaná a modlila som sa. Za krvácanie vraj mohli aj prasknuté cievky. Dávali mi lieky na posilnenie a vraveli: keď má byť, bude. Môj kľud na lôžku nebol kľudom, lebo som zvracala asi 10 krát denne. Váha išla dole a dostala som sa do stavu, keď som nevládala nič.
Mama prosí o radu: Popôrodná depresia mi ničí život
Prilepená k posteli s gestózou
Krvácala som do 14 týždňa tehotenstva. Žila v neustálom strachu o dieťa a na striedačku v nemocnici a doma. Gestóza ma do nemocnice dostala opätovne a dostávala som infúzie kvôli nedostatku živín, keďže nevoľnosti neustupovali. Ledva som žila. Ruky a zadok som mala dopichané a modré, ako by ma niekto zmlátil. Dieťatko sa na monitoroch nehýbalo. Akoby by sa mohlo, keď magnézium a lieky na tlak do mňa liali vkuse.
V 36 týždni som porodila akútnym cisárskym rezom, tlak sa mi zvýšil na hodnoty, ktoré ohrozovali mňa aj dieťa. Našťastie, som bola v nemocnici v tom čase, takže všetko prebehlo rýchlo a veľa si nepamätám.
Viete, čo je najhoršie? Na to, že sa mi narodí dieťa som ani nepripravovala. Ten pocit, keď som malého držala v náručí bol pre mňa prekvapením. Po pôrode pretrvával vysoký tlak a dávali dokopy, aby som bola schopná sa postaviť a postarať sa o dieťa. Veríte mi, že som nevládala? Nie som rozmaznaná, ani ľútostivá, ale ja som naozaj nevládala nič.
So synčekom mi pomáhala celá rodina. Ja som brala antidepresíva
Hanbila som sa, že som neschopná postarať sa o neho. Len by som spala a spala. Tak veľmi som bola na tom zle, že som navštívila aj psychiatra a začala brať antidepresíva. Nedojčila som.
Po pol roku moje problémy ustúpili a začala som si užívať to, čo mám. K čomu som sa dopracovala dlhou cestou tehotenstva a ako mi povedal jeden lekár v pôrodnici: "Sú ženy, ktorým tehotenstvo telo aj hlavu totálne rozloží. Stalo sa to aj vám".
Syn má už tri roky a často dostávam otázku, či neplánujeme druhé. Ja nie a môj manžel ma má natoľko rád, že tiež nechce, aby som otehotnela.
MOŽNO by to bolo úplne inak, MOŽNO by som bola bezproblémová tehuľka a tešila sa z rastúceho bruška, MOŽNO by som sa na dieťa pripravovala každým dňom a neriešila, či prežije ďalší týždeň v mojom bruchu.
Nechcem mať druhé dieťa. Bojím sa tehotenstva
ČO ak nie? Čo ak by sa zopakovalo moje prvé tehotenstvo a čas po ňom?
Bojím sa, mám strach opäť otehotnieť. Neplánujem mať druhé dieťa. Nech si kto chce čo chce hovorí, mám právo sa rozhodnúť. A ja druhé dieťa nechcem. Nechcem byť znovu tehotná.
- slav-
