Nič iné nezabralo, tak som odišla

- sm- | 16. Sep 2020
Ako som odstavila syna

Syn mal 16. mesiacov, keď som ho odstavila.

Som za dojčenie všetkými desiatimi, pretože ho považujem za veľkú výhodu pre obe strany. Vytiahnuť prsník je jednoduchšie, ako niekoľkokrát v noci vstávať a zohrievať fľašku. Mnohí mi síce tvrdili, že nedojčené deti lepšie spia, ale nemyslím si, že je to pravidlo. A ako poznám môjho syna, ten by sa budil aj na fľašku nielen na prsník niekoľkokrát za noc. 

Keď som sa pripravovala na to, že budem mamou, bola som presvedčená, že budem dodržiavať rozostupy na dojčenie a nenechám sa dieťaťom "vycicať". Realita však bola iná. V pôrodnici sa so mnou sestrička vytrápila, kým malých chytil prsník a začal sať. Aj som si poplakala, lebo ma bradavky príšerne boleli (neskôr som zistila, že malý nesprávne pil). 

Od chvíle, ako som sa cez slzy rozhodla, že zatnem zuby a vydržím, tak sa moje mlieko stalo pre malého tou najväčšou dobrotou na svete. 

Malý na prsníku aj spával

Urobila som asi všetky možné chyby - dojčila som celé dni a noci. Malému bolo proste na prsníku dobre. Tak dobre, že tam aj zaspával, upokojoval sa, neskôr aj hral. Keď som mu nebola po vôli, tak uhryzol. Všetko by bolo fajn, ale noci som nedávala.  Síce spal so mnou v posteli, takže sa stačilo otočiť, ale chrbát ma bolel príšerne z polohy na boku.

Keď mal 16. mesiacov, rozhodla som sa dojčenie ukončiť. Lekárka mi odporúčala už v roku, ale viete ako, my mamy sme sentimentálne, tak som to naťahovala až do tých 16.mesiacov. Pokus prvý bol, že cez deň nie a len v noci. Podarilo sa, ale Mirko to, čo nenaťahal cez deň, snažil sa, nešťastník, v noci. Tak som ho presťahovala zo spálne, núkala čajík, dokonca kakavko, nechcel len reval ako tur.

Ten výraz v jeho očiach bol - prečo ma tak trápiš, mama. Viete si predstaviť, že som sa po hodinovou srdcervúcom plači zložila a vzdala to. Tato nemal žiadnu šancu, pri ňom vystrájal ešte viac.  Potom svokra dostala nápad. Choď preč a ja postrážim. 

Ako som odstavila? Odišla som na tri dni

Zhodnotila som, že je to asi jediná možnosť a keďže svokra vyzerala odhodlane,  zabalila som si veci a išla s kamarátkou na wellnes.  Prvú noc sa mi naliali prsníky tak, že som ju strávila v kúpeľni a uvoľňovala mlieko. Bála som sa zápalu, ale našťastie, vytlačila som dosť na to, aby k ničomu takému nedošlo. Dávala som si aj obklady, zväzovala prsníky a keď som volala domov, počula som len - "nič sa neboj, zvládne to".  Plakal? Plakal. Cez deň vôbec, v noci áno, ale poslednú noc zaspal pri rozprávke, ktorú mu čítala babka bez slzy. 

Mama je dobrá mama ja bez mlieka

Po troch dňoch som  prišla domov a malý akoby nič. Potešil sa, vystískal, pohmatal a hľadal cicušky, ale keďže boli zaviazané, tak to vzdal. Pomrnkal, vybalila som darčeky a zabudol. Stále však bolo divné napätie medzi nami. Akoby nevedel, čo so mnou bez môjho mlieka :) 
Tak som ho zobrala na ihrisko, zašli sme aj do cukrárne a normálne sa sa zabavili. Usmieval sa a bol rád, že mama je dobrá mama aj keď "nedáva mlieko".

ako som odstavila syna

V noci pofňukal, keď sme si ľahli vedľa seba, ale ja som mala stále zaviazané prsia, tak mu nič iné nezostávalo, len zaspať. Zaspal. Zo spálne som ho nedala, spinká vedľa mňa aj teraz a to má už cez dva roky. Zlatá svokra síce prišla s nápadom, že je čas ho odlifrovať do izbičky, ale tentoraz ju neposlúchnem.    
Zatiaľ nie.  

Máte aj vy svoj príbeh? Chcete sa podeliť o svoju skúsenosť? Napíšte nám: koscelnikova@orbisin.sk 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: