Mama piatich detí Ivana: Ovládla ma bezmocnosť, ale nemohla som to vzdať
Keď sa ocitnete v situácii, z ktorej nevidíte východisko a na plecia vám naložia ešte viac, potrebuje to veľkú dávku vnútornej sily. V najťažšom životnom období musela Ivana riešiť vážnu diagnózu svojho syna. Synovi Vilkovi diagnostikovali vážnu špecifickú a nevyliečiteľnú diagnózu – Renovaskulárnu hypertenziu – v čase, keď mu zistili aj onkologické ochorenie.
Príbeh Ivany je príbehom mamy piatich detí, ktorá prechádza náročnými životnými skúškami. Jej štvrté dieťa, Vilko, je mimoriadne statočný chlapec, ktorý už od detstva čelí zdravotným problémom. Keď mal jeden rok a šesť mesiacov, lekári mu diagnostikovali renovaskulárnu hypertenziu, špecifické a nevyliečiteľné ochorenie. To všetko sa začalo úplnou náhodou, počas plánovanej operácie pruhu v Košiciach, z ktorého sa vykľul nádor na semenníkoch.
Na dne
Vilko bol ešte veľmi malý, keď som sa ocitla v zložitej situácii. Doslova sme nemali čo do úst, nájom bol vyšší ako môj príjem, ktorý pozostával v podstate len z rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Zostala som sama s piatimi deťmi.
Vďaka pomoci od priateľky a peniažkom z nadácie som mala príležitosť dať detí do jaslí, aby som sa mohla vrátiť do práce. Pracujem ako učiteľka v materskej škôlke. Ešte pred samotným nástupom som s Vilkom mala absolvovať operáciu brušného pruhu. Na prvý pohľad to mala byť rutinná operácia, no veci sa rýchlo zmenili. Vilkovi zistili nádor semenníkov a veľké problémy s vysokým krvným tlakom. Čo skôr riešiť? Ako sa to všetko zvrtlo? Bola som zúfalá.
Nádor na semenníkoch a choré srdiečko
Na syna sa nalepilo všetko, čo sa mohlo, dostal sepsu, praskli mu pľúca, bol v takom stave, že nebol schopný prevozu do špecializovaného zariadenia. Len vďaka šťastnej náhode sa nám podarilo získať pomoc od jednej z mojich spolužiačok z vysokej školy, ktorá pracovala v Bratislave a poznala pána primára z detského kardiocentra. Pán primár okamžite zareagoval, zavolal do Košíc a spolu s miestnymi lekármi nastavili Vilkovi liečbu. Po troch týždňoch ho previezli do Bratislavy. Kvôli búrke nemohol letieť vrtuľník, tak ho prevážali lietadlom.
V Bratislave sa o Vilka začal starať tím detského kardiocentra, kde chodíme dodnes. Z malého chlapca, ktorému hrozilo, že neprežije, je dnes 12-ročný, statočný chlapec. Nie je to však ľahké, čím je starší, tým viac si uvedomuje, že je iný. Napriek tomu, že je veľmi šikovný a múdry, jeho telo ho obmedzuje. Nevládze toľko, ako jeho rovesníci, najviac ho trápi, že nemôže športovať a behať ako ostatné deti. Trpí častými bolesťami hlavy, býva často unavený a veľmi veľa spí. Jeho srdce a obličky nefungujú tak, ako by mali. Je unavený a často sa potrebuje stiahnuť, aby si oddýchol.
Chodíme na pravidelné kontroly do Bratislavy, no aby sme nemuseli cestovať na odbery až tam, časť z nich nám robia v Košiciach. V Bratislave nám však stále nastavujú liečbu. Niekedy je to náročné, pretože na Slovensku nemáme dostatok detských špecialistov, najmä v oblasti nefrológie. Som nesmierne vďačná, že Vilka prijali v bratislavskom kardiocentre, kde sa oňho starajú dodnes. Vilko má dnes stabilizovaný zdravotný stav, no musíme byť stále na pozore. Je sledovaný aj na očnom, pretože jeho ochorenie ovplyvňuje aj cievy v očiach. Robia mu pravidelné kontroly, aby zistili, či všetko funguje správne.
Okrem toho je sledovaný aj na onkológii. Našťastie, aspoň v tomto smere je všetko v poriadku a nádor sa nevrátil.
Celá táto naša cesta bola nesmierne ťažká
Bolo to obdobie, kedy som zostala úplne sama s piatimi deťmi a nevedela som, ako ďalej. Mali sme dni, keď sme nemali čo jesť, neboli peniaze na nič, ja som bola na dne a do toho všetkého prišlo Vilkovo ochorenie. V tom najhoršom období mi veľmi pomohla nadácia Dobrý anjel a ľudia, ktorí nám darovali veci. O tejto nadácii som sa dozvedela v Bratislave v nemocnici. Ich pomoc nám pomohla prežiť. Vďaka dobrým ľuďom, ktorí vás neodsúdia, ale pomôžu, prežijete aj to najhoršie.
Dnes sa už na tie najťažšie chvíle pozerám inak. Uvedomila som si, že v nemocnici sú všetci na jednej lodi – nezáleží na tom, či je človek bohatý alebo chudobný, všetci tam bojujeme o čas so svojimi blízkymi. To, čo je dôležité, je byť pri tých, ktorých milujeme a prežiť každý deň naplno.
Dcéry sú zdravotníčky, chcú pomáhať
Moje dve staršie dcéry, Kristína a Katka, som dojatá, keď to hovorím, sa rozhodli vrátiť spoločnosti a zdravotníctvu to, čo sme dostali počas Vilkovej choroby. Vybrali si ako svoju profesiu prácu v zdravotníctve, aby mohli pomáhať takým deťom ako Vilko. Kristína dokonca pracuje v detskom kardiocentre, kde sa Vilko lieči, a Katka je na urgente. Obe veľmi dobre chápu, čím Vilko prechádza, a aj to, aký dôležitý je zdravotný personál pre deti s vážnymi diagnózami. Lekári, ktorí sa o Vilka starali, nám neskutočne pomohli. Ich trpezlivosť a ochota všetko vysvetliť bola pre mňa záchranou. Každý sa sťažuje na slovenské zdravotníctvo, ale my sme mali šťastie.
Viem, že život nie je vždy ľahký, ale naučila som sa, že nevzdávať sa je to najdôležitejšie. Dni môžu byť ťažké, ale pokora a trpezlivosť nám pomáhajú prežiť aj tie najhoršie chvíle.
Život nie je ľahký a zrazí vás na kolená, ale nie sme tu sami. Ďakujem dobrým ľuďom, ktorí mi pomohli zvládnuť najhoršie obdobie.
STAŇTE SA AJ VY DOBRÝM ANJELOM!
Nikdy neviete, komu a ako Váš príspevok a pomoc ovplyvní život. Koľko prinesie pokoja a radosti hoci len z malých vecí. Lebo aj na nich záleží.