Žena doma: Aké problémy by sa objavili, keby sme neriešili jedlo?

Žena doma: Aké problémy by sa objavili, keby sme neriešili jedlo?
19.11.2018 v kategórii Mama, autor MK, foto: istockphoto.com

Dve moje dobré kamarátky už mesiac fičia na krabičkovej diéte. Ďalšia si dala vypracovať nutričný jedálniček a susedka sa dala na bezlepkovú stravu (nie, nie je alergická), lebo lepok je smŕŕť...

Točím sa často v rozhovoroch o jedle, mám pocit, že dôležitosť toho, čo, kedy a ako dám do úst je definujúce pre mnohé ženy.  Prečo? Cítime tlak? 

Žena doma: Som lenivá mama
Prečítajte si tiež:

Žena doma: Som lenivá mama

Čo zjem? Kedy zjem? 

Mám pár kamošiek vegániek. To je tiež stále dookola, svet je jedno veľké hľadanie vegan potravín, receptov a občas aj agresívnych odporúčaní pre okolie, ako by to mohlo a mal byť.  Aj keď chápem angažovanosť. 

Milujem jedlo. Je pôžitkom, tradíciou, energiou

Zbožňujem palacinky s normálnym vajcom a mliekom od kravy. Som možno nezodpovedná voči prírode a udržateľnosti, ale nerobím z jedla drámu. Jedlo je radosť.

Nedávno som čítala skvelý článok od českej psychologičky o ortorexii a základná otázka znela: Aké problémy by sa objavili, keby sme neriešili jedlo? Otvorila vo mne tisíc odpovedí a je v nej kopec pravdy.  Skúste si ju položiť aj vy...

Mám dve malé deti a ich stravu som tiež príliš nedramatizovala. Áno. Aj keksík im ponúknem, aj lízatko majú, ale rovnako bažia po jabĺčkach a ovsenej kaši. Možno som sa obávala syndrómu „zakázaného“.  Kolega má syna, ktorému ako dieťaťu ponúkli všetko bio, zdravé, domáce a normálne sladkosti neochutnal 5 rokov. Potom nastúpil do školy. Bol tam školský bufet.

Chlapec chodil domov pravidelne s bolesťami brucha a až po pár mesiacoch na neho spolužiačka bonzla, že si cez veľkú  prestávku kupuje v bufete sladkosti a na vecku ich všetky naraz zje. Lebo doma nemôže, lebo mu chutia, lebo päť horaliek  z bufetu sa stalo alfou omegou jeho školského dňa. HALUZ. NEŠŤASTNÍK.

Som pôžitkár....života

Život je skvelý so všetkými pokušeniami a nástrahami (hoci v podobe fast foodu a čokolády). Je fajn dodržiavať pár pravidiel, aby sme sa nezbláznili, ale nie toľko, aby sme na ne neustále mysleli a podriaďovali im svoj život. 

Mám sa rada natoľko, aby som si neublížila jedlom. Mám sa rada natoľko, aby som si ho ale neodopierala, ak je pôžitkom. Chuť je úžasným zmyslom, prináša potešenie.

Majme z jedla radosť, mamy. Naučme to aj svoje deti.