Príbeh ženy: Deti mi nedovolia žiť!
Má aj žena, vdova po 50-tke právo na život, alebo sa musí starať len o vnúčatá a "dožiť" sama? Silviin príbeh nás prinútil premýšľať aj o našich rodičoch. Dotkne sa aj Vás?
Som mama, ktorá dala svojim deťom všetko čo som mohla. S mužom sme ich vychovali, pomohli im naštartovať svoj vlastný život a ešte im aj poskytli strechu nad hlavou v našom dome. Máme veľký rodinný dom, pristavaný aj pre syna s rodinou. Mám štyri deti. Jedného syna a tri dcéry.
Manžel ma opustil. Nezniesol narodenie postihnutého syna
Do domu mi iného chlapa nevoď!
Syn ma vyhnal z vlastného domu len preto, lebo som sa rozhodla nežiť ako vdova do konca života. Manžel zomrel pred šiestimi rokmi a ja som si pred rokom našla priateľa, ktorý mi rozbil rodinu. Nie on, ale moje deti. Neprijali to, že mám aj svoj vlastný život a musím myslieť aj na seba a svoju budúcnosť. Nechápu to? Mám 56 rokov a stále som žena, nielen matka a vdova. Svojho muža som milovala a stále budem, ale mám právo žiť ďalej.
Keď vás vlastný syn nazve škaredým slovom len preto, lebo si pozvete priateľa domov na noc, to je už priveľa! Alebo nemyslíte?
Mám právo na vlastný život
Poštval proti mne aj dcéry. Mladšie študujú na vysokej škole a je im to v podstate jedno, neriešia moju situáciu, ale syn a staršia dcéra ma za to doslova nenávidia. Keď som priateľa pozvala domov predstaviť im ho, ignorovali to, akoby tam nebol.
Neskôr mu začal syn klásť divné otázky, spovedal ho a podpichoval. Na mňa sa potom osopil, ako som toto mohla otcovi spraviť, priviesť ho do nášho domu.
Je to môj dom. Stále je to môj dom a on s rodinou tam len býva. Staršie dievčatá chodia domov raz za mesiac, aj menej často, majú svojich priateľov a bývajú v podnájme v Bratislave. So synom sa nedá hovoriť, jeho žene prekáža, že už nie som k dispozícii 24 hodín denne pre ich deti. Mám svoj program, s priateľom trávime veľa dní vonku na túrach. Nevesta mi šplechla do očí, že myslím len na seba a zabúdam na vnúčatá.
Veľmi to zabolí, keď vám deti, ktoré ste vychovali a naozaj im dali všetko nadajú za to, že chcete žiť svoj život. Vyriešila som to tak, že som sa z domu odsťahovala do mesta k priateľovi. Na návštevu môžem prísť za deťmi, ale bez neho. Do vlastného domu! Som nahnevaná a sklamaná zo svojho syna a bolí ma to.
Silvia P.
Chceme počuť aj Váš príbeh. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a môžno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu: story@orbisin.sk
