FEJTÓN: Keď si myslíte, že dieťa spí, NESPÍ

FEJTÓN: Keď si myslíte, že dieťa spí, NESPÍ
17.2.2018 v kategórii Mama, autor Janka Eliášová, foto: istockphoto.com

Jedného pekného letného dňa, keď mal náš starší syn dva a pol roka a bol toho času našim jediným dieťaťom, som sa rozhodla vyskúšať novú metódu poobedného uspávania...

Vtedy to u nás totiž vyzeralo tak, že som ho uspávala hodinu poobede a ďalšiu  hodinu večer. Kto by to bol povedal, že  uspávanie dieťaťa môže byť tak veľmi vyčerpávajúce... Väčšinou to dopadlo tak, že som rezignovane, alebo skôr vyčerpane stihla zaspať skôr než on.

Z poobednej pauzy určenej na upratovanie a domáce práce sa tak stal nedobrovoľný spánok mamičky a na upratovanie som musela hľadať iné momenty.

Dosť veľký, aby zaspal sám

Nuž tak som si zaumienila, že už je dosť veľký na to, aby zaspal sám a chcela som to vyskúšať. Uložila som našu ratolesť ako zvyčajne, do našej veľkej manželskej postele a opustila som miestnosť. Inštrukcie boli jasné – má spinkať a nesmie zliezať z postele....

Po chvíli však počujem z izby zvláštne zvuky. Fliaskanie. Mľaskanie a znovu fliaskanie. Ovládla som svoju túžbu skontrolovať situáciu a povedala som si Asi psychická deprivácia... Nudí sa, tak si plieska rukami.“

Vydržala som, chcela som to nechať na neho a nevyrušovať ho svojimi prehnanými kontrolami. Vedela som, že nespí, ale okrem tých podozrivých zvukov bolo v izbe ticho, žiadny šuchot, ani plač a mrnčanie, žiadne iné náznaky nepokoja dieťaťa. Tak som predsa len využila túto chvíľu pokoja na plnenie domácich prác a povinností a v kútiku duše som dúfala, že náš malý drobec zaspí.

obedňajsí špánok

Katastrofa v spálni

Moja nová metóda poobedného uspávania však nebola vôbec úspešná. Keď som po necelej hodinke vošla do izby, oznámiť malému nespáčovi, že na dnes je už odpočinku koniec... čakalo ma zaujímavé prekvapenie.

SPÁNOK u detí nepodceňujte!
Prečítajte si tiež:

SPÁNOK u detí nepodceňujte!

Moje dieťa spokojne sedelo na kraji manželskej postele a s iskrou v oku na mňa hrdo vyvalilo túto čarovnú vetu: “Mami, ja som majsteu, namastiu som posteu!!!“

Zamastená bola nielen posteľ, ale aj nočný stolík, periny a samozrejme celý náš krásny prvorodený. Plán bol síce pekný, ale mal svoje diery... A jednou z nich bola 100 gramová nádobka s kozmetickou vazelínou, zabudnutá na nočnom stolíku. To majster nespáč využil a nudu poobedného zaspávania si vyplnil tvorivo a z jeho pohľadu aj užitočne.

A ja, keď som ho zbadala, celého usilovne namasteného, zasadeného do vazelínového oblaku v perinách... som nevedela, či sa smiať, či plakať. No smiech zvíťazil. On tak hrdo sedel a tak usilovne všetko mazal... neporušil pravidlo, nezliezol z postele, bol celý čas potichu... no nedalo mi sa nesmiať!

Tak ho ešte bude uspávať mamka

V ten deň sme šli na kurz dojčenského plávania. Ej veru, mala som čo robiť, aby som ho umyla! Bol tak dokonale namazaný, že sa vo vani šmýkal, voda sa od neho „odliepala“, bol mastný ako kačacie perie... Ale posnažili sme sa, neviem ako by som vysvetľovala tie mastné fľaky na hladine bazéna.

Nová metóda uspávania sa tentokrát neosvedčila, tak sme sa na ďalší deň vrátili k starej „dobrej“ klasike. Keď nič iné, aspoň posteľ bola krásne vyleštená, vazelínu som zotrela a posteľ potom preleštila. Vykľul sa z toho celkom dobrý leštiaci prostriedok.

A so synom sme si spolu poobede pospali ešte mnohokrát...