Počuli ste o syndróme smutnej bradavky? Čo to je a ako sa prejavuje?
Sú ženy, u ktorých dotyk prsníkov a bradaviek vyvoláva negatívne emócie. Smútok, depresia, melanchólia alebo nepríjemný diskomfort.
V dotykoch by sme mali prevažne nachádzať len tie najpríjemnejšie pocity, zvlášť, keď ide o intímne chvíle s našimi blízkymi. Každá žena pozná svoje telo a jeho reakcie na vonkajšie podnety, vie presne, čo jej je príjemné a čo nie. Prsia patria medzi najcitlivejšie miesta na ženskom tele a sú tiež dôležitou erotogénnou zónou. Ich úloha sa spája aj s dojčením, čo je nesmierne dôležité.
Avšak existujú ženy, u ktorých dotyk prsníkov a bradaviek vyvoláva negatívne emócie. Smútok, depresia, melanchólia alebo nepríjemný diskomfort. Tento jav, známy ako syndróm smutnej bradavky, sme preskúmali bližšie.
Gynekológ radí: Starajte sa o svoje prsia
Syndróm smutnej bradavky
Svet ženy je mimoriadne spletitý. Je rozmanitý a zároveň taký krásny, komplikovaný, ale nezameniteľný. Každá sme iná, svet každej je osobitý. A do tohto sveta patrí aj rôznorodosť toho, čo máme či nemáme rady. V súvislosti so ženskými prsiami a bradavkami ženy, mamy, často riešime okrem intímneho života aj dojčenie, prisávanie bábätka, ragády, zápaly, infekcie, preventívne sonografické vyšetrenia, uzliny a pod.
No zamýšľala sa niekedy niektorá z nás, či okrem tvaru pŕs máme aj iné či rovnaké pocity pri ich dotykoch? Že dotyk v tejto oblasti v nás môže vyvolávať negatívne pocity? Áno, môže a v rôznych diskusných fórach sme mali možnosť stretnúť sa s viacerými skúsenosťami, kedy ženy opisovali nepríjemné skúsenosti pri dotyku ich tela v oblasti hrudníka. A to bez ohľadu na vek, či materstvo.
Príbehy boli rôzne, skúsenosti odlišné, no spoločným menovateľom boli nie príjemné pocity vo väzbe na dotyk bradavky. Tento fenomén v drvivej väčšine prípadov neobmedzoval život – ani materský, ani ženský, ani intímny.
Sexuologička Danica Caisová: Nesnažte sa bolesť pri styku pretrpieť
Syndróm smutnej bradavky: Rozhodujúcu rolu zohrávajú hormóny – prolaktín a dopamín
Keď sme pátrali po príčinách vzniku tohto syndrómu, dopracovali sme sa k viacerým aspektom. Príčina vzniku syndrómu smutnej bradavky zatiaľ nie je známa. Môže za to aj skutočnosť, že údajne na ňu nie je zameraný žiaden výskum, žiadna veľká štúdia. No tento fenomén nezostal nepovšimnutý – poznajú ho zdravotníci, lekári, sestry, laktačné poradkyne. A práve ona nám poodhalila viaceré súvislosti medzi bradavkou a ženským prežívaním rôznych pocitov pri ich dotýkaní sa.
Mgr. Michaela Galková, PhD., IBCLC, z Inštitútu na podporu dojčenia vysvetľuje, že syndróm smutnej bradavky súvisí s dysforickým vypudzovacím reflexom. Ide o jav, pri ktorom matka cíti smútok po dojčení. „Pre úspešné dojčenie a s tým súvisiace efektívne vyprázdňovanie prsníkov je nevyhnutné spustenie oxytocínového reflexu. Ukazuje sa však, že tento veľmi dôležitý reflex môže byť u dojčiacich žien spojený aj s nepríjemnými pocitmi,“ približuje procesy, ktoré sú prítomné v období dojčenia.
Ako ďalej odborníčka dodáva, krátky intenzívny nával negatívnych emócií, ako sú pocity smútku, beznádeje, úzkosti, frustrácie, napätia až agresie, sa prejavuje tesne pred spustením oxytocínového reflexu. „Široké spektrum negatívnych emócií môže byť rôznej intenzity a trvania a môže vyústiť až do popôrodnej depresie. Ukazuje sa, že rozhodujúcu rolu zohrávajú hormóny – prolaktín a dopamín, konkrétne prudký pokles dopamínu a zvýšenie hladiny prolaktínu,“ ozrejmuje úlohu hormónov, ktoré majú vplyv na následné prežívanie pocitov, ktoré sa odohrávajú v tele ženy.
Laktačná poradkyňa zároveň z praxe upozorňuje, že v profesionálnom laktačnom poradenstve je potrebné odlíšiť D-MER (Dysphoric Milk Ejection Reflex) od iných problémov, ktoré s dojčením súvisia a poskytnúť dojčiacim ženám emocionálnu a psychickú pomoc a podporu, ktorá je v tomto období pre ženu mimoriadne dôležitá a podstatná.
Zo života: O syndróme smutnej bradavky
„Najskôr som si myslela, že som nejaká divná. V mladosti, pri intímnych chvíľach, som pri dotyku pŕs mojím partnerom nasmerovala jeho ruky či bozky na inú časť tela. Jednoducho som žila v tom, že bradavky nie sú to, čo ma vzrušuje, čo mi navodzuje príjemné pocity, čo by som od partnera vyžadovala. V období tehotenstva boli prsia zakázanou zónou, no prisudzovala som to hormonálnym zmenám, ktoré sa počas tohto obdobia dejú v tele ženy. Opäť som to brala ako niečo ´normálne´. Obdobie dojčenia som doslova pretrpela, ale bradavky zostali tabu aj po ukončení bábätkovského prisávania sa. Občas som sa zamyslela, či som ok, že som alergická na dotyk pŕs, ale pri ozrejmení, čo znamená syndróm smutnej bradavky, prichádzam k záveru, že spadám asi do tej mini kategórie žien, u ktorých to vyvoláva všetky pocity v tom negatívnom význame.“ Milena (27)
„O syndróme smutnej bradavky som sa dopočula až teraz prvýkrát, nikdy som sa s týmto pojmom doteraz nestretla. Zaujalo ma to a keď už viem, čo to obnáša, môžem povedať, že sa ma to asi ani netýka. Nikdy som takéto negatívne pocity nepociťovala, nevravím, že vždy sa pri ich dotyku cítim najúžasnejšie, ale vnímam vo väzbe na svoje prsia jednu zmenu, a to ich citlivosť pred a po pôrode, resp. pred dojčením a po ukončení tohto obdobia. Pred pôrodom by som ich nazvala ´hluchým´ miestom na tele a ani pri intímnych chvíľach pre mňa nepredstavovali extra príjemnú citlivú zónu na mojom tele. Po pôrode a ukončení dojčenia sú, okrem zmeny ich tvaru, v takýchto chvíľach oveľa citlivejšie a hrejivý šteklivý pocit sa mi rozlieva až do podbruška. Iný rozdiel nepociťujem.“ Andrea (32)
„Syndróm smutnej bradavky? A dá sa z neho vyliečiť? (úsmev) Pretože v mojom prípade je všetko to, čo predstavuje jeho definícia tým, čo som mala a pociťovala do príchodu svojho bábätka na svet. Neexistovalo, aby sa ma partneri dotýkali v oblasti pŕs, dokonca mi samej bolo nepríjemné hladiť sa po mojom hrudníku. Nenávidela som to a už len náznak, že by ma muž mal bozkávať, ako to človek vidí v rôznych filmových scénach a na sexi obrázkoch, ma dostávala do šialenstva – v negatívnom význame. Bolo mi to nepríjemné, spôsobovalo mi to nervy a pomaly až depresiu z toho, že som divná.
V tehotenstve som sa intímnostiam dosť stránila, no v období dojčenia sa manžel dotkol mojich naliatych pŕs a myslela som, že vybuchnem od extázy. Zrazu som pociťovala také vzrušenie, že som nespoznávala vlastné telo a pocity, ktoré ho ovládli. Zamilovala som sa do chvíľ, kedy sa partner venoval mojim bradavkám a aj keď už moje prsia neplnia funkciu zásobníkov na materské mlieko, teším sa, že citlivosť v nich mi zostala. Konečne si to užívam tak, ako vo filmoch (úsmev) a že som sa z tých depresívnych stavov ´vyliečila´.“ Denisa (38)