Pediatrička odporúča: Materské mlieko = živý zázrak
Jednotlivé popôrodné obdobia predstavujú z hľadiska matky a dieťaťa rôzne nároky v rámci rastu a tiež obrany organizmu. Preto sa zloženie materského mlieko mení.
Materské mlieko je téma, o ktorej sa v posledných rokoch rozpráva určite viac, ako možno v rokoch osemdesiatych či deväťdesiatych. Prirodzene sa o ňom rozpráva predovšetkým vo vzťahu k dojčeniu a k tomu, že je to pre dieťa najlepší spôsob výživy v prvých mesiacoch či rokoch. Avšak okrem toho je materské mlieko aj predmetom vedeckého výskumu a čím viac sa jeho zloženie a funkcia študuje, tým udivujúcejšie sú výsledky.
Materské mlieko sa zložením mení podľa potrieb bábätka
Hneď z úvodu si treba povedať, že materské mlieko sa mení zložením podľa toho, v akom popôrodnom období sa žena nachádza (navyše závisí aj od toho, v akom gestačnom týždni sa dieťa narodilo). Ďalej sa jeho zloženie mení v priebehu jedného dňa a nakoniec sa jeho zloženie mení aj počas samotného dojčenia. V rámci rôznorodosti netreba zabudnúť na pomerne častú nerovnomernosť v tvorbe mlieka jednotlivými prsníkmi jednej ženy.
Prečo je to také zložité? Prečo to jednoducho nie je stabilné a potom by bolo možné pomerne ľahko vyrobiť náhradu materského mlieka? Ono je to také pestré preto, že jednotlivé popôrodné obdobia predstavujú z hľadiska matky a dieťaťa rôzne nároky v rámci rastu a tiež obrany organizmu. Zároveň, keďže ide o hormonálnu záležitosť, je určite úzko spätá s ostatnými fyziologickými funkciami matky a dieťaťa počas dňa. A nakoniec, ako ľudia sme jeden od druhého individuálne odlišní, a preto treba aj pri tvorbe mlieka počítať, síce s minimálnymi, no predsa, prítomnými odlišnosťami medzi matkami a ich deťmi.
Sú však určité fakty, ktoré sú už pomerne dobre známe a zadefinované. Väčšinovú zložku materského mlieka predstavuje samozrejme voda, 87 – 88 %. Ďalšou zložkou sú uhľohydráty (cukry), 7 %, z ktorých 1 – 2,4 % tvoria oligosacharidy. Druhými najzastúpenejšími sú tuky, 3,8 %, a 1 – 1,3 % tvoria bielkoviny. Ďalej mlieko obsahuje minerály, vitamíny, hormóny, enzýmy a ďalšie zložky (živé bunky, protilátky, rastové faktory a iné). Z energetického hľadiska obsahuje 100 ml materského mlieka 65 – 70 kcal.
Z hľadiska zloženia je kolostrum jedinečným „druhom“ materského mlieka
Keďže je to úplne prvé mlieko, ktoré sa tvorí a pokrýva výživu v prvé dni života novorodenca, jeho zloženie tvoria až z 10 % bielkoviny, z ktorých mnohé sú imunoaktívnymi látkami (pomáhajú bábätku sa brániť proti infekciám). Taktiež má kolostrum obrovské zásobenie živými bielymi krvinkami, môže ich byť 1 až 5 miliónov v každom mililitri kolostra.
Aj zastúpenie cukrov je v prvom mlieku špecifické, keďže obsahuje menej laktózy a viac oligosacharidov, ktoré tiež predovšetkým chránia dieťa pred infekciami. Takéto zloženie je úplne prirodzené, keďže prvé dni na svete sú najnáročnejšie na adaptáciu pre malý organizmus a dieťatko tak potrebuje zvýšenú ochranu proti možným chorobám. Farbou je kolostrum žltkasté, vďaka množstvu karotenoidov (žlto-oranžové prírodné farbivo, nájdeme ho napríklad v mrkve), ktoré obsahuje. Tieto postupne klesajú ako mlieko dozrieva.
Prechodné mlieko
Po približne piatich dňoch vystrieda kolostrum prechodné mlieko, v ktorom postupne ubúda bielkovinová zložka a navyšuje sa percentuálne zastúpenie tukov a cukrov (laktóza stúpa, oligosacharidy klesajú). V tomto období sa zároveň začína navyšovať tvorba mlieka.
Dlhodobé dojčenie: Pre koho je vlastne dobré?
Zrelé mlieko
Zrelé mlieko produkuje prsná žľaza približne po dvoch týždňoch od pôrodu a jeho zloženie ostáva viac-menej stabilné s malými zmenami v priebehu dňa a jednotlivých dojčení. Najviac tuku obsahuje mlieko poobede a na večer a v priebehu dojčenia sa zvyšuje množstvo tuku 2- až 3-násobne ku koncu dojčenia. Čo znamená, že tzv. predné mlieko je menej kalorické ako to zadné. Po štvrtom mesiaci tvorba mlieka závisí od toho, koľké dieťa v poradí je dojčené. Ovplyvňuje ju aj nástup menštruácie, BMI matky a pár ďalších činiteľov. Tiež sa zdá, že čím viac mlieka matka tvorí, tým vyšší je obsah laktózy v ňom (menej tukov a bielkovín).
Cukry v materskom mlieku
Ako sme už spomínali, cukry materského mlieka sú zastúpené predovšetkým laktózou a oligosacharidmi. Obsah laktózy je v materskom mlieku väčšinou konštantný. Oligosacharidy sú naviazané na laktózu a predstavujú úžasný imunomodulans (ovplyvňujú imunitný systém). Slúžia ako prebiotiká pre črevný mikrobióm a navyše, naviazaním sa na črevné bunky zabraňujú baktériám a vírusom naviazať sa na ne a spôsobiť ochorenie.
Bielkoviny v materskom mlieku
Bielkoviny materského mlieka sú zložené zo srvátkových a kazeínových bielkovín. V kolostre výrazne prevyšujú tie srvátkové, lebo obsahujú imunoaktívne látky (znižujú pravdepodobnosť vzniku infekcie). Neskôr však ich obsah v zrelom materskom mlieku klesá. Strava matky nemá výrazný vplyv na obsah bielkovín v materskom mlieku.
Tuky v materskom mlieku
Najvariabilnejšou zložkou materského mlieka sú tuky. Ku koncu dojčenia môže mlieko obsahovať až trikrát toľko tuku ako na začiatku. Tuky zabezpečujú takmer 50 % kalorického príjmu dojčaťa a sú veľmi dôležité pre vývoj centrálnej nervovej sústavy.
Z mastných kyselín sú najviac zastúpené kyselina palmitová a kyselina olejová, ďalej je v materskom mlieku prítomný cholesterol, fosfolipidy a tiež esenciálne mastné kyseliny – kyselina linolová a alfa-linolénová. Z nich sa tvoria polynenasýtené mastné kyseliny, kyselina arachidónová (omega 6) a kyselina eikozapentaénová a dokozahexaénová (omega 3). Niektoré výskumy naznačujú, že vysokotuková strava s obsahom transmastných kyselín, typická pre západné krajiny, spôsobuje vzostup omega 6 v pomere k omega 3 mastným kyselinám, čo nie je veľmi pozitívne, keďže ide o prozápalový proces. Na druhej strane, suplementácia omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva, či ich navýšenie v strave, napríklad konzumáciou morských rýb, navyšuje ich obsah v mlieku.
Vitamíny a minerály v materskom mlieku
Čo sa týka vitamínov a minerálov v materskom mlieku, ich obsah nie je veľmi ovplyvnený stravou matky. Jedine vitamín D a vitamín K nie sú v dostatočnej miere v mlieku prítomné, preto je potrebné ich doplniť bábätkám, či vo forme kvapiek alebo ako vnútrosvalovú injekciu pri narodení, ako tomu býva v prípade vitamínu K.
Ďalej obsahuje materské mlieko hormóny, rôzne rastové faktory a ďalšie bioaktívne látky. Ovplyvňujú vývoj čreva, nervového systému, cievneho a hormonálneho systému. Patrí medzi ne napríklad aj erytropoetín, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek a celkom logicky je vo vyššej miere prítomný práve v mlieku matiek predčasne narodených detí. Pretože tieto mávajú častejšie ťažkosti s krvotvorbou ako donosení novorodenci. Imunoaktívne látky materského mlieka sú pestro zastúpené – sú medzi nimi aj živé biele krvinky, protilátky či kmeňové bunky.
Baktérie
Poslednou, avšak nie najmenej dôležitou, súčasťou materského mlieka sú baktérie. Ešte pred 20 rokmi sme si mysleli, že materské mlieko je sterilné. Dnes už vieme, že dojčené dieťa zje denne v materskom mlieku tisícky až milióny baktérií, ktoré následne tvoria jeho mikrobióm. Ich pôvod je stále predmetom výskumu, môžu pochádzať z matkinej kože, z úst novorodenca, ale aj z matkinho čreva.
Isté však je, že mikrobióm žije s nami už od prvých dní nášho života a že materské mlieko je naozaj živým zázrakom.
Pediatria pre zvedavých rodičov
Knihu pediatričky Kataríny Legrand, Pediatria pre zvedavých rodičov, ktorá je napísaná nielen rukou odborníka, ale aj matky dvoch detí, si môžete objednať TU. 