Končíme s mliečkom - AKO ukončiť dojčenie?
Ako správne postupovať, aby pri odstavení od dojčenia netrpelo ani dieťa, ani mama...?
Nie je väčšie šťastie, ako keď sa dieťa odstaví samo. Lenže život nie je čiernobiely, či ružový, občas sa v ňom vyskytnú aj iné farby a iné problémy a občas je jednoducho nutné dieťa odstaviť.
Poprosila som teda vás, mamičky a veruže ste ma zasypali svojimi skúsenosťami, za ktoré ďakujem.
V dnešnej dobe je dĺžka dojčenia naozaj rôznorodá. Mohli by sme to zhrnúť – deti sú dojčené od narodenia až do šiestich rokov – jedna mamička mi totiž napísala, že dokonca i trochu dlhšie dojčila svoju prváčku. Ak by sme sa pozreli na to, čo hovorí o dojčení Svetová zdravotnícka organizácia, dozvieme sa, že odporúča výlučné (bez príkrmov) dojčenie do ukončeného 6. mesiaca a potom ďalej s príkrmami do 2. roka života dieťatka a dlhšie, ak to obom stranám vyhovuje. Možno ste ale dostali od svojho okolia iné rady. Avšak...
Prepáč, zlatko, musím ťa ODSTAVIŤ...
Hovoriť o význame dojčenia a materského mliečka aj neskôr, od dvoch rokov vyššie, je podľa mňa už zbytočné, pretože je jasné, že stále má význam. Dokazuje to množstvo štúdií a výskumov. A to v prospech dieťatka, ale i matky a jej zdravia. Už dávno sú vyvrátené mýty o tom, ako materské mlieko po roku stráca „živiny“ a „význam“. Ja si v tomto prípade kladiem otázku: A to kravské stále význam má? Vráťme sa však k odstavovaniu.
Odstavovanie
Môžeme ho rozdeliť do 3 základných kategórií:
1. Postupné ukončenie dojčenia
2. Rýchle ukončenie dojčenia (z akýchkoľvek príčin)
3. Samoodstavenie
Odstavenie od dojčenia závisí od rôznych faktorov – vek dieťatka, zdravie, sociálna situácia rodiny atď. Každý prípad je individuálny, ale každej z nás pomôžu základné pravidlá.
Skoré odstavenie od dojčenia by malo vždy mať vážny dôvod. Ideálne je to bez plaču, bez smútku, s citom, rešpektom a láskou. Nezabudnite i po ukončení dojčenia dieťatko pri kŕmení mojkať, byť v jeho blízkosti.
Príliš skoré odstavenie nesie so sebou riziká. Na strane dieťaťa aj mamičky. Dieťatku sa to nemusí páčiť a začne si nahrádzať dojčenie iným spôsobom. Jedna mamička písala, že jej dcérka si po odstavení začala obhrýzať nechty. Synček inej mamky sa zase nechcel rozlúčiť s „didinkami“ a i keď nepil, celé dni trávil na mame a držal ruky pod jej tričkom. Aj napriek tomu, že dojčenie pred tým bolo len dva- či trikrát denne. Mamičky zase často riešia nalievanie prsníkov, a to najmä po intenzívnom dojčení a náhlom ukončení. Prsia fungujú ďalej vo svojom režime a zápaly sa im v tomto období nevyhýbajú, naopak.
Dojčiť sa dá i v prípadoch, ak žena znovu otehotnie, alebo nastúpi do práce a dieťa do jaslí. Aj vtedy, keď žena užíva lieky – vtedy treba, samozrejme, zistiť, či sú vhodné pri dojčení, prípadne priamo požiadať o také. Dojčiť je možné i po operácii, po pobyte v nemocnici, po dvoch týždňoch na služobke, po...
Oproti minulosti, keď sa väčšina detí musela prispôsobiť „novým podmienkam“ a bola odstavená predčasne, sa situácia zlepšila. Čoraz viac mamičiek dojčí do samoodstavenia dieťatka a dlhodobo. Čo však robiť, keď dieťatko z nejakých príčin MUSÍTE odstaviť? Najprv sa presvedčte, či je to naozaj nevyhnutné. Často totiž mamky dostávajú také odporúčania, ale pravda môže byť niekde inde.
1. Choďte na odstavenie od mliečka postupne
Ak teda naozaj musíte s dojčením skončiť, a máte dostatok času, je ideálne robiť to postupne. Teda pomaly vypúšťať dojčenie a nahrádzať ho u dieťatka inou stravou či činnosťou. Samozrejme, záleží i od jeho veku. Staršie deti po druhom roku už mnoho pochopia, pomôže, keď sa s nimi porozprávate a vysvetlíte im situáciu. Pri menších to môže byť problém.
Ako nahradiť dojčenie? Väčšina detí pri prsníku i zaspáva, takže to je moment číslo jeden. Namiesto uspávania na prsníku v posteli – šup vonku do kočíka. Čerstvý vzduch vždy pomôže. Večer sa môže posnažiť otecko alebo babička a uspia bábo oni. Choďte spolu do obchodu a obdarujte potomka vybraným tanierikom s lyžičkou alebo pohárikom či peknou fľašou. Nezabudnite pripomínať, na čo to je a aký je už váš drobec veľký. A ak už naozaj musíte prestať dojčiť, tak dieťatko neodstrkujte, ale naopak, venujte mu viac pozornosti, viac objatí a uistení o svojej láske.
Dosť bolo dojčenia: Ako sme sa odstavovali my?
Neponúkať a neodmietať dieťa
Toto pravidlo je osvedčené pri postupnom dlhodobejšom odstavovaní. Netreba však z toho robiť vedu či tragédiu... Ak sa dá, zaujmite dieťa niečím iným, ak nie, dajte mu mliečko z prsníka. Z mojich skúseností môžem povedať, že čím urputnejšie chcú mamky s dojčením prestať, tým urputnejšie sa ho deti dožadujú.
Ak je vaše bábo mladšie, platí pri ukončení dojčenia to, čo pri staršom dieťati. Zároveň však nahrádzajte dávky (napr. každú druhú) mliečnou formulou. Je možné, že sa drobčekovi nebude kŕmenie z fľaše páčiť. Pri dieťatku staršom ako 6 mesiacov už môžete použiť aj iné spôsoby – napr. pohárik s náustkom. Podľa času, aký máte, si spravte plán – a postupne dojčenie nahrádzajte. Ak máte čas len týždeň, nahrádzajte intenzívnejšie. Ak máte dva mesiace, bude to jednoduchšie a „nenápadnejšie“.
2. Radikálne rýchle odstavenie
Rýchly spôsob ukončenia dojčenia nie je najideálnejší, smútok zasiahne mamku i dieťatko, ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Myslite na to, že i matka musí prežiť. Či už na to, aby mohla ďalej dojčiť alebo sa starať o svoje dieťa. Mama je pre dieťa najdôležitejšia a keď prikvačí, tak musíme...
V takom prípade sú neoceniteľnými pomocníkmi tatkovia, babičky či sestry... Spomínam si na jednu mamičku, ktorá musela akútne ísť do nemocnice na operáciu, jej dcérka mala v tom čase len 4 mesiace. Nechceli ju hospitalizovať s ňou, odporučili jej okamžite ukončiť dojčenie, v podstate nikoho nezaujímalo bábätko, v tej chvíli riešili akútny problém mamy. V princípe by bolo najjednoduchšie, aby bola prijatá spolu s dcérkou, ktorú mohla ešte dojčiť a spolu s partnerom, ktorý by sa v čase, kým ona nemôže, postaral o dieťatko. Tento príbeh mal ale šťastný koniec. Dievčatko si k sebe na pár dní vzala sestra dotyčnej mamičky, ktorá dojčila vtedy už takmer trojročné dieťa.
A maličká, zrejme cítiac pokrvnú príbuznosť a snáď i podobnú vôňu, sa prisala na jej prsník a dojčila sa spokojne až do chvíle, keď sa mamka vrátila z nemocnice. V tomto príbehu to maličká zvládala výborne, mamka už horšie, pretože okrem operácie a pooperačných stavov musela bojovať aj s nadmerným naliatím prsníkov a následným zápalom.
Ak musíte prestať dojčiť na pár dní, neznamená to, že sa k tomu nemôžete vrátiť. Ak budete chcieť. Počas obdobia vašej neprítomnosti by dieťatko malo byť dokrmované alternatívnym spôsobom. Je to v prípade detí do 6 mesiacov a u tých, ktoré do svojho roka považujú materské mlieko za jediný zdroj potravy a nemajú veľmi snahu jesť niečo iné. Jednoduchšie to je s deťmi, ktoré už pravidelne a s chuťou konzumujú normálne potraviny. Tým nemusíme dojčenie nahrádzať fľaškami. Úplne stačí pitie z pohárika. Po návrate mamky sa obvykle vedia bez problémov prisať zase. Mamička by si mala počas tohto obdobia pravidelne odstriekavať mliečko, aby udržala laktáciu. Ak má na to, samozrejme, možnosti a silu.
Ak chcete odstaviť iba z dôvodu, že užívate lieky, overte si, či pri nich nie je dojčenie možné. Na webe nájdete zoznam liekov, s ktorými môžete bez problémov dojčiť.
Čo však, ak nemáme poruke príbuzných na spoločné uspávanie a spanie? Vo vašich reakciách som našla rôzne prípady, ako ste si s takým odstavovaním poradili – natieranie prsníkov horčicou, citrónom či inými nechutnosťami , prelepovanie lepiacou páskou... Na úplne maličkých drobcov zjavne však ani toto nefunguje. Ako píše Janka: „Olizla citrón na prsníku, dvakrát ju striaslo a potom sa spokojne prisala.“
Myslite i na to, že keď odstavíte, mlieko sa nestratí zo dňa na deň. Môže trvať dni, týždne, dokonca i mesiace, kým sa prestane tvoriť. Čo pomáha prsiam? Najlepšie skúsenosti mám so šalviovým čajom, prípadne homeopatikami.
Dojčiť cez slzy únavy?
Niekedy sú mamky len neuveriteľne vyčerpané a nevyspaté. V takých chvíľach sú odhodlané prestať dojčiť úplne. Bola by to škoda, ak je príčinou iba toto. V takýchto prípadoch ale niekedy, napriek všeobecným odporúčaniam, stačí ukončiť nočné dojčenie. A veselo pokračovať v dojčení cez deň. So spánkom sa vráti aj sila a chuť.
Pred niekoľkými rokmi sme riešili práve takýto prípad. Mamička mi písala, celá zúfalá, že jej dvojročná dcérka je prisatá stále. Mamka bola totálne vyčerpaná, chcela ukončiť dojčenie. Po týždni odstavovania od prsníka v noci, dojčila ďalej cez deň ďalších pár mesiacov. Tentokrát ale už s úsmevom a v pohode.
2. Samoodstavenie
Najjednoduchší spôsob je jednoducho počkať, kým dojčenie odznie samo. Pri predstave dlhodobého dojčenia mnohé mamky zblednú a predstavia si, že ten malý prísavník bude na prsníku „always and forever“.
Je veľmi dôležité nastavenie mamičky, jej postoj k dojčeniu. Prehovárať unavenú vystresovanú mamu, že dojčením robí pre svoje dieťa to naj, keď ona vie, že to dudlíkovanie 78-krát denne vedie len k ešte väčšiemu odporu, je zbytočné. V prvom rade sa treba pozrieť na to, prečo dieťa tak často prsník vyžaduje. Potrebuje sa uistiť, že je mamka stále pri ňom? Potrebuje sa pritúliť, vyžaduje pozornosť? Niečo za tým bude. A potom sa pozrieť na stranu mamky – čo ju vedie k tomu, aby odstavila? Ako jej vieme pomôcť? Čo zo toho, čo ju trápi, vieme riešiť? Možno sa potom rozhodne dojčiť ďalej. Až kým dieťa jednoducho samo, postupne prestane piť. Je to bezbolestné pre obe strany. Prebieha to hladko a nebadane.
Možno sa dozviete aj negatívne informácie: „keď budeš dlho dojčiť, dieťa bude vystrájať a bude chcieť vždy a všade, rozmaznáš ho, bude nesamostatné...“ Osobne si myslím, že dvíhanie trička na pieskovisku či kdekoľvek inde a k tomu hysterické záchvaty plaču, ak prsník nedostane, nie sú problémom dojčenia, ale výchovy. Samozrejme, do cca jedného roka je pre dieťa mliečko zdrojom jedenia, pitia i pozornosti. To je v poriadku. Ak však ale vidím na verejnosti trojročné dieťa, ktoré sa hádže o zem kvôli prsníku, nie som s tým vnútorne vysporiadaná.
Deti potrebujú hranice. A každému dieťatku sa v istom veku už dá vysvetliť, že sú miesta a situácie, kedy bude musieť počkať. Samozrejme, s láskou a vedomím, že mliečko tam pre neho je a bude, len nie v tejto chvíli. Ako si to ktorá mamka nastaví, kde sú tie miesta a v akých časoch, to už nebudem rozhodovať za ňu. Ale ešte raz opakujem, nie je to problém dojčenia. Podobne ako rozmaznávanie či nesamostatnosť...
Aké sú vaše skúsenosti s odstavením?
„Synček mal tri roky a dva mesiace. Pil už iba raz – dvakrát počas dňa, v noci vôbec. Keď sa v jeden pekný septembrový deň chcel napiť, odrazu nevedel, ako sa prisať! Nikdy by som neverila, že sa to môže stať! Prekvapene sme sa na seba dívali. Obaja sme sa odrazu rozosmiali – čo to? A bolo po dojčení. Keďže predpokladám, že ďalšie deti už nebudem mať, tak mi to bolo trochu aj ľúto. Ale syn to vzal ako fakt a už sa viac nepokúšal. Občas sa opýtal, či tam mám ešte mliečko, ale nemal snahu sa prisať. Len si pre seba povedal, že už to predsa zabudol, lebo už nie je malé bábätko...“
„Obe deti sa odstavili úplne samy. Dcéra okolo 10. a syn okolo 8. mesiaca. Jeden večer, alebo to bolo ráno, už neviem... urobili ee, a prsník nevzali do úst. Stále sa mojkali, spali ako a kde potrebovali, moju pozornosť mali rovnakú, len prso im z toho nejako samo vypadlo.“
„Ja som trochu smútila, samozrejme, aj som dala neodolateľné ponuky, ale nezabralo to. Som rada, že to deti takto samy vyriešili a nebolo to na mne, aj keď som chcela, aby to trvalo dlhsie...“ Lenka
7 skutočných rád mamičiek: Ako „bezbolestne“ odstaviť bábo?
„Syn mal rok a mesiac a jedno ráno, keď som ho išla nadojčiť, jednoducho povedal – mama, bee a ukázal na prsník a bolo, už viac nechcel. To isté urobil v takmer rovnakom čase s cumlíkom – docupkal odrazu do kuchyne, podal mi cumeľ a povedal – mama, bee. Dodnes mi to príde čudné, ako si to sám zariadil.“ Zuzka
„Popri dojčení som schudla počas 6 mesiacov zo 75 kg na 48 kg. Malú som preto odstavila v 11 mesiacoch. Už som nevládala. Striedala som prsník s fľašou. Za týždeň si zvykla na umelé mlieko. Malá bola v pohode. A cumeľ som vyhodila pri jej prvých slovách, aby ma „neukecala“. Teraz by som chcela zase dojčiť. Už asi neschudnem. Lucie
„Môjho synčeka som dojčila 16 mesiacov, z toho 13 len s jedným prsníkom, keďže v druhom sa mi po 3 mesiacoch prestalo tvoriť mlieko. Od narodenia bol dokrmovaný aj umelým, nakoľko môjho mlieka bolo málo. Synček by sa bol ešte dojčil, ale ja som už bola taká unavená a vyšťavená, že som už nevládala a keď som ochorela, nemohla som užívať kvôli tomu lieky. Trvalo to pár dní, aj napriek pitiu čajov na zníženie tvorby mlieka, bol syn naučený na prsníku zaspávať. Dala by som mu všetko na svete, ale vtedy som už naozaj nevládala. A hneď na to prestal piť aj umelé mlieko.“ Lenka
„Aj napriek ťažkým začiatkom pri prvom synovi som si dojčenie začala užívať. Nevedela som si predstaviť, prečo by som mala prestať dojčiť a začať rozrábať umelé mlieko. Vo dne v noci! Veď dojčenie je také ľahké, príjemné, lacné, vždy poruke. Možno vám pripadám ako lenivá matka, ale dojčenie som považovala za formu oddychu. Inak by som stále behala po dome s handrou v ruke. Namiesto toho sme si sadli či ľahli, pritúlili sa a svorne oddychovali. Nemusela som v podstate robiť nič, len poskytnúť prsník, ktorý príroda vybavila všetkými schopnosťami i mliečkom. Na dojčenie pri ďalších dvoch synoch som sa vyslovene tešila.“
„Dcérka začala v 11 mesiacoch odmietať mlieko, bolo to po vírusovom ochorení, mala afty. Tak som ju do 14 mesiacov ešte potajomky dojčila aspoň v noci, keď spala...“ Andrea
„Ja som odstavila prvé dve deti po roku, z nevedomosti a nasilu. Tretiu dcéru, keď mala 3 a pol roka. Tentoraz už vedome, ale tiež to nebolo úplne milé. Štvrtú... Uvidíme. Teraz má 14 mesiacov.“ Markéta
„Pri každom dieťati som čakala na samoodstavenie skoro 4,5 roka... Našťastie sa to presunulo len do večerného uspávania. Dodnes (6,5 roka), keď vidí prsia, skáče ako žaba, že mliečko, mliečko... Po takmer 8 rokoch nepretržitého dojčenia (aj počas celého 2. tehotenstva) trvalo vyše roka, kým mlieko úplne vymizlo.“
Päť detí a každé sa odstavilo inak
„U mňa to bolo s odstavovaním zakaždým úplne iné. Päťkrát. Záležalo od temperamentu a vytrvalosti dieťaťa. Najmä posledných troch detí. Prvé dve boli dojčené striedavo s umelým mliekom (bol to dôsledok zaužívaného a mylného stereotypu o tom, že moje mlieko nestačí! – tzv. slabé mlieko), čím som pomerne rýchlo stratila to vlastné. Pri ďalších tehotenstvách som už bola poučená, a tak dojčenie prebiehalo naplno, bez problémov, zvesela. Až kým som nedospela do bodu, že mne už stačilo. Lenže ani jedno dieťa nemalo v úmysle odstaviť sa skôr ako po 2 rokoch (a viac). Najnamáhavejšia bola fáza, keď som ja už naozaj nechcela, ale pretože dieťa si to tak nesmierne užívalo a milovalo, snažila som sa ešte vydržať a dopriať mu túto blízkosť, teplo, výživu a lásku. Lenže rozpor vo mne bol čoraz silnejší a skrátka som sa musela rozhodnúť. Pochopila som, že mojím premáhaním sa dávam dieťaťu zvláštnu správu: idem sama proti sebe, robím niečo, čo nechcem a čo ma už nesmierne vyčerpáva. A tak som im skúšala nájsť náhradu.
U syna napríklad zabralo ponúkanie mliečka do hrnčeka – to sa mu páčilo, pil ako veľký chlapec – cez deň, v noci ešte dostal moje, ale postupne aj to odznelo. Prestal sa budiť. U dcéry to prišlo vynútene, pretože som bola tehotná (dcéra mala takmer 3 roky) a jedného rána ma hospitalizovali na rizikovom oddelení , čiže zo dňa na deň bez mlieka a keď som sa vrátila, už si dojčenie nepýtala. No a pri poslednom dieťati, ktoré bolo a dodnes aj je najviac túlivé a dotykové, som musela dospieť k jednoznačnému rozhodnutiu, že už stačí (mala 3 roky).
Aj tomuto predchádzalo moje otáľanie a vyčkávanie, či predsa len sama neprestane pýtať prsník. Keď som už mala v sebe jasno, povedala som jej, že mliečko sa minulo a môžem jej dať iné do pohárika. Úprimne to oplakala, slzičky sa jej kotúľali po tvári, ale bol to iný druh plaču. Nie naliehavý, vynucujúci ani zúfalý, bol to plač, aký som dovtedy u nej nepočula. Rozlúčkový. Rozlúčila sa a s dojčením sme skončili. Blízkosť a náruč jej ale neodopieram, každý večer pri mne zaspáva, viem, že potrebuje, aby som bola pri nej."