Gynekológ radí: Starajte sa o svoje prsia
Prsia hrajú v živote ženy dôležitú úlohu. Okrem estetickej funkcie prinášajú potešenie, ale aj rôzne starosti. Pri narodení bábätka navyše živia drobca nejaký čas, kým sa naučí prijímať iné jedlo. Preto je dobré pozrieť sa na rôzne zmeny a problémy, ktoré sa v súvislosti s prsníkmi môžu vyskytnúť. Povieme si aj, čo robiť a prečo je samovyšetrenie prsníkov také dôležité.
Ženské prsníky
Základ prsníka tvorí mliečna žľaza. Tá sa pod vplyvom hormónov začne v poberte rozvíjať a mení sa na orgán, ktorý jedného dňa môže produkovať materské mlieko. Charakteristický tvar podmieňuje aj ukladanie tuku v okolí žľazy. Tento proces je do veľkej miery daný našimi génmi, ale môžu mať naň vplyv aj rôzne udalosti v živote ženy.
Tak ako iné časti nášho tela, aj prsníky môžu podliehať rôznym procesom a ochoreniam. Je preto dobré povedať si, čo sa s nimi deje a ako rozpoznať niektoré choroby. Tieto stavy sa netýkajú len žien po prechode a aj mladé ženy by nemali podceňovať preventívne prehliadky.
- Žena má raz ročne absolvovať pravidelnú preventívnu prehliadku u svojho gynekológa.
- Na ultrazvukové vyšetrenie prsníka má nárok raz za 2 roky po dovŕšení 18 rokov. V prípade podozrenia alebo výskytu rakoviny prsníka v rodine je možné interval skrátiť na raz ročne alebo podľa vývoja stavu.
- Po 40. roku má nárok na mamografiu až do 69 rokov, za predpokladu, že mala posledné tri kontroly v poriadku.
Starostlivosť o prsníky až do pôrodu
Tehotenstvo a dojčenie
Prsníky sa na dojčenie pripravujú už počas prvých týždňov tehotenstva, hoci zmeny často nemusí byť prvé týždne vidieť ani cítiť. Na konci prvého trimestra už ale môže byť ich rast citeľný, vtedy sa obvykle odporúča kúpiť si materskú podprsenku. Rastúcej prsnej žľaze je potrebné poskytnúť priestor, preto by sa žena mala vyhnúť podprsenkám s kosticami.
Približne v druhej polovici tehotenstva sa prsníky „nalejú“ a žena môže pociťovať nepríjemný ťah či tlak. Ten sa môže prejaviť najmä na pokožke, preto sa odporúča kožu ošetrovať proti striám podobne ako na bruchu.
V priebehu druhého trimestra sa okolo bradavky môžu objavovať drobné hrčky produkujúce olejovitú tekutinu. Ide o tzv. Montgomeryho žliazky a ich produkt pomáha chrániť bradavky pred infekciou a poškodením počas dojčenia. Vedci sa zároveň domnievajú, že vonia rovnako ako plodová voda, čo posilňuje väzbu kŕmenia na prsník počas prvých mesiacov života.
Na začiatku tretieho trimestra sa môže objaviť občasný výtok, ak je žltkastý, riedky a priesvitný, obvykle sa netreba báť, ide o tzv. kolostrum, ktoré bude hrať pri dojčení bábätka zohrávať podstatnú úlohu. Aj preto je dobré mať materskú podprsenku, odporúča sa totiž prikúpiť vložky do podprsenky, ktoré únik môžu zachytiť bez nepríjemného pocitu na verejnosti.
Po narodení dieťatka prsníky teda slúžia najmä na dojčenie
Obrazy matky dojčiacej dieťa prakticky po narodení sú ale mýty, je potrebné si uvedomiť, že telo ženy sa po pôrode dáva do poriadku, preto aj rozbehnutie tvorby mlieka trvá nejaký čas. Po spontánnom pôrode to býva do troch až piatich dní, po cisárskom reze o asi dva dni dlhšie. Dôležité je ale dieťa prikladať, pretože ináč hrozí, že telo ženy prestane mlieko produkovať úplne.
Zápal prsníka: Čo robiť, keď prsia horia?
Zápal a infekcia prsníkov
Prsníky je potrebné ošetrovať, aby nedošlo k zápalu alebo infekcii. Ak sa tak už stalo, žena nesmie dojčiť z postihnutého prsníka. Ak neberie antibiotiká, môže dojčiť zo zdravého, ak ale je nevyhnutná liečba, vtedy by sa dojčenie malo prerušiť, kým sa stav neupraví. To isté platí aj pre iné ochorenia, kde je nevyhnutné nasadiť lieky, keďže sa nedá vždy zaručiť, že účinná látka neprejde do mlieka. Sú lieky, pri ktorých dojčiť možno, vždy sa ale treba poradiť s lekárom.
Dojčenie sa, naopak, dôrazne odporúča, ak je dieťatko choré. Matka pri starostlivosti o dieťa príde do kontaktu s pôvodcom infekcie a jej telo vytvorí protilátky, ktoré následne odovzdá bábätku pri kŕmení. Samotné dojčenie navyše posilňuje imunitu formovaním správnej črevnej mikroflóry.
A čo prsia mimo tehotenstva?
Zmeny sa na prsníku zvyknú udiať aj počas obdobia, keď žena môže mať dieťa. Nie každá „hrčka“ ale automaticky pohromu. Preto si uvedieme niektoré zmeny a ochorenia, ktoré sa môžu počas života ženy vyskytnúť.
Najčastejšia zmena je tzv. fibrocystická mastopatia. Pri nej sa v prsníku ženy vytvárajú drobné uzlíky, väčšinou sú nebolestivé. V niektorých prípadoch ale môže dôjsť k zvýšenej citlivosti, až vnímaniu bolesti. Vyskytuje sa najmä u žien po 45. roku života. Hrčka býva nebolestivá, voľne pohyblivá pri samovyšetrení.
Fibroadenómy (ext. zdroj. fibroadenóm) sú nezhubné nádory prsníka, opäť postihujúce prevažne ženy po štyridsiatke. Môžu rásť do veľkosti hrášku až slivky, obvykle sú nebolestivé. Menšie môžu niekedy spontánne ustúpiť, väčšie už obvykle vyžadujú návštevu u lekára. Malé hrčky v tomto prípade musia byť pravidelne sledované, lebo hoci zriedkavo, ale predsa len sa môžu zmeniť na zhubný nádor.
Cysty na prsníkoch
Ďalším bežným nálezom okolo 50. roku života sú cysty. Ide o malé dutinky naplnené tekutinou, našťastie sa z nich takmer nikdy nevyvíja zhubný nádor. Prechodne sa môžu vyskytovať aj u mladších žien (najmä počas dojčenia), po úprave stavu, ktorý zmenu vyvolal, zvyknú spontánne zaniknúť.
Najmä počas dojčenia sa môžu objaviť abscesy. Vzniká pri nich dutinka vyplnená hnisom, ohraničená zápalom. Pokožka býva začervenaná, bolestivá, môžu sa objaviť aj celkové príznaky ako horúčka, slabosť či bolesť svalov. Je potrebné, aby žena čo najskôr navštívila lekára. Pri drobnom chirurgickom zákroku sa hnis vypustí, zároveň je potrebné nasadiť antibiotiká na úpravu stavu. Ak žena dojčí, odporúča sa mlieko odstriekavať, aby sa jeho tvorba nezastavila. V žiadnom prípade sa ale nesmie podať dieťatku, keďže sa nevie zaručiť „bezpečná dávka“, odstriekané mlieko sa musí vyhodiť.
Aj tukové tkanivo sa môže občas zmeniť a vznikne v ňom nezhubný nádor – lipóm. Obvykle nie je bolestivý, jeho liečba je ale náročná. Ak sa totiž neodstráni aj s puzdrom, je vysoká šanca, že sa opäť objaví.
Občas sa môžu objaviť aj malé papilómy či aterómy, ktoré vznikajú po upchatí mazovej žliazky v podkoží. Občas sa po poranení navyše môže vyskytnúť odumretie malej oblasti tukového tkaniva. Tieto stavy môžu, ale nemusia vyžadovať ošetrenie. Ak áno, odporúča sa dôsledné vyriešenie, keďže hrozí, že sa ochorenie môže vrátiť, ak sa nepostupuje precízne.
Hoci je väčšina hrčiek nebolestivá, je lepšie ísť k lekárovi radšej zbytočne ako neskoro. Navyše, zdanlivo nevinná zmena môže upozorniť na nenápadne prebiehajúci, ale o to závažnejší proces. Kontroly je nevyhnutné doplniť samovyšetrením, v prípade pochybností je možné poradiť sa s gynekológom alebo mamológom.
Rakovina prsníka: Týka sa každej desiatej ženy
Je to zlé...
Rakovina prsníka je v dnešnej dobe už dobre liečiteľná, napriek tomu ale ostáva pre mnohé ženy strašiakom. Väčšinou začína z mliečnej žľazy, môže sa ale vyvinúť aj z mliekovodov. Obvykle sa ale vyvíja niekoľko mesiacov až rokov.
Opäť si väčšinou žena zvykne nahmatať hrčku, v tomto prípade je síce nebolestivá, no zároveň je ako „priškvarená“ k okolitému tkanivu. Neskôr môže dôjsť až k výtoku bradavky a zvrašteniu prsníka v okolí nádoru.
Tu sa opäť ukazuje dôležitosť preventívnych prehliadok. Súčasné diagnostické metódy – ultrazvuk či mamograf dokážu zachytiť skoršie štádiá, ktoré sú výborne liečiteľné.
Samovyšetrenie prsníkov
Každá žena by si mala sama pohľadom a pohmatom vyšetrovať svoje prsníky. Najvhodnejší čas na to je po skončení menštruácie. Pri vyšetrení si všímajte aj prípadnú zmenu farby kože, výtoky, zmenu bradavky či veľkosti prsníka, zhrubnuté tkanivo ap. Vyšetrenie urobte, keď máte ruky pozdĺž tela, ale aj za hlavou, vbok, v predklone a ľahu. Pomôže vám k tomu aj naša infografika.
Starostlivosť o prsníky je dôležitá v mnohých aspektoch. Napriek mnohým biologickým funkciám sa totiž aj vďaka nim cítite ženskejšie, príťažlivejšie. Už dávno teda neplatí, že po menopauze strácajú prsníky pre ženy na význame, práve naopak. Správnu starostlivosť vyžadujú počas celého života. Aj v ich prípade ide o zdravie.