Píše učiteľka: Na rodičovské združenie sa chodia rodičia sťažovať!

Píše učiteľka: Na rodičovské združenie sa chodia rodičia sťažovať!
27.3.2019 v kategórii Mama, autor Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Monika je učiteľkou na základnej škole. Učí už 15 rokov a čím ďalej, tým viac s rodičmi "bojuje".

Možno je to tým, že sú dnešné deti iné. Vyrastajú v inom prostredí, majú viac podnetov. Možno je to tým, že sme ako rodičia náročnejší a zaneprázdnenejší. Deti vyťažíme krúžkami a očakávame od nich veľa. Očakávame aj od školy, že nám ich "vychová" a "naučí" všetko, čo potrebujú vedieť. Čo si myslíme, že potrebujú vedieť. 

Naše očakávania od učiteľov sú prehnané

Z nedávneho prieskumu agentúry Focus vyplýva, že podľa predstáv rodičov a žiakov (na prvom stupni)by mal mať ideálny pedagóg schopnosti Supermana: Mal by byť múdry, priateľský a zhovievavý. Až 93% rodičov očakáva, že učiteľ má aj vychovávať. 

Naša predstava je postavená na tom, že dieťa, ktoré s dôverou odovzdáme inštitúcii, sa nám "vráti" múdre a slušné. Veď učitelia by mali vedieť, ako na to. Problém je v tom, že v celom tom procese zabúdame na fakt, že my, rodičia, sme tí, ktorí prioritne UČIA a VYCHOVÁVAJÚ svoje deti.  

Monika učí už 15 rokov a ako sama hovorí, rodičovské združenia sú čoraz viac o obhajobe jej práce a postupov, ako o spolupráci s rodičmi. 

Píše učiteľka: Rodiča sú čoraz náročnejší

"Žiaci sú dnes sebavedomejší, sú aj múdrejší, vedia toho oveľa viac, ako vedeli deti pred desiatimi rokmi. Preto sa aj my, učitelia, snažíme tomu prispôsobiť.

Dnes, častejšie, ako inokedy hovorím žiakom na rovinu: Neviem, zajtra si to preberieme. Nehanbím sa za to, že sa nevyznám v najnovších výskumoch vesmíru a v STAR Wors, či podobných novinkách. Ale chcem vedieť, čím žijú deti v triede, preto často prídem domov a hľadám, zisťujem...

Deti, aj keď je s nimi náročnejšie pracovať, sú však v tomto smere - nazvem to - tolerantnejšie. Boli časy, keď som na rodičovskom združení mamám a otcom radila a možno trochu poučovala, ako majú doma s dieťaťom pracovať. Teraz som v inej pozícii. 

Rodičia sa chodia na rodičovské združenie skôr sťažovať. Toto sa naučil v škole a nikdy predtým takto nerozprával. Stráca veci, nosí potrhané nohavice, ten a ten spolužiak mu nedá pokoj. Veľa úloh, prečo zlé známky, keď doma všetko vie a podobne. Prečo ich nútim písať, keď to nikdy nebudú potrebovať, je tiež pomerne častý argument rodičov. Niekedy mám pocit, že som ako na pranieri a len počúvam, čo v škole robím ja a moji kolegovia zle.

Rodiča sú vyťažení očakávajú že učitelia ich budú vo výchove suplovať

Rodiča nemajú čas. Keď sa s nimi bavím o práci doma, tak ich slová sú: Do večera som v práci, dieťa má veľa aktivít, nech sa naučí v škole, že INDE domáce úlohy nedávajú a podobné argumenty....

Potom mi chodia pripomienkovať známky, lebo " s takým vysvedčením ho na osemročné gymnázium nezoberú". Nech mu to nepokazím. 

Bolo by možno dobre, keby sa rodiča zamysleli nad tým, ako oni prispeli k dobrým známkam svojho dieťaťa. Nie je to len o učiteľovi a jeho "metódach"."