Ocko, nepribližuj sa! Skvelé rady pre zúfalých oteckov.

Mgr. Jarmila Hýroššová | 9. Aug 2016
Ocko, nepribližuj sa! Skvelé rady pre zúfalých oteckov.

Niektorí otcovia berú príliš osobne fakt, že ich potomok o nich zrazu nechce viac počuť. Čo sa za tým môže skrývať?

„Dobre, fajn, chápem, že moja dcéra, ktorá práve prichádza do puberty, nebude chcieť mať so mnou nejaký čas nič do činenia, s tým musí človek tak trochu počítať,“ myslí si Michal K. „Môj otec a ja sme si tiež v tom čase nemali čo povedať. Zatváral som oči len čo ma oslovil.“

Čítajte tiež: Oteckovia, potrebujeme vás

Ale keď ho 3-ročná Nina, s ktorou boli doteraz „jedno telo a jeden duch“, krátko po krachu manželstva s jej mamou vyzvala, aby išiel od nej preč, vtedy zostal 28-ročný otec šokovaný. A zašlo to ešte ďalej: Odvtedy nesmie zobrať dievčatko na ruky, „stačí, keď sa k nej len priblížim a už volá na mamu“. Je len logické, že sa Michal cíti ukrivdený, lebo svoju dcéru miluje nadovšetko. „Je frustrujúce, keď sa ku mne správa ako ku cudziemu.“

Zaujme vás: Desatoro pre otcov

„Čo sa stalo, čo som urobil zle?“ pýtal sa aj Peter H., keď ho začal jeho ročný syn zrazu odmietať. Či už pri kúpaní alebo prebaľovaní, len mama bola dostatočne dobrá. „Dúfal som, že táto fáza rýchlo pominie a pokúšal som sa nebrať to príliš osobne,“ hovorí odmietaný otecko. „Ale zakaždým som sa cítil, akoby som dostal facku.“

Uprednostňovanie vs. odmietanie

Obaja otcovia nie sú so svojimi bolestivými skúsenosťami v žiadnom prípade sami, o takýchto odmietavých reakciách svojho dieťaťa by vedela rozprávať i nejedna mama. V istej štúdií z USA udávalo 90 % opýtaných rodičov, že ich dieťa v určitých fázach uprednostňuje raz jedného, raz druhého rodiča. „Moja dcéra by si priala, aby ma mohla vystreliť na mesiac,“ rozprávala jedna z opýtaných mám a druhá sa zase sťažovala: „Celý deň som tu pre svojho syna. Ale akonáhle príde domov jeho otec, som preňho len vzduch.“

Neprehliadnite: Najčastejšie chyby, ktoré robia otcovia pri výchove

Čo sa ukrýva za takýmto zarážajúcim správaním? V podstate existujú vo vývine dieťaťa vždy opakujúce sa fázy, kedy sa dieťa orientuje silnejšie na mamu, a fázy, kedy sa viac zameriava na otca. Jestvujú na to viaceré možnosti vysvetlenia:

  • Uprednostňovanie a odmietanie často nesúvisí len s individuálnymi obľubami jedného z rodičov, ale aj s vývinovým procesom dieťaťa. Takmer každé dieťa prechádza fázou, kedy by sa najradšej s rodičom opačného pohlavia „oženilo alebo vydalo“ a aj takou, počas ktorej sa skôr orientuje na rodiča rovnakého pohlavia (chlapec na otca, dievča na mamu).
  • Otec trávi s rodinou príliš málo času. Je pracovne vyťažený, má priveľa záľub, je často mimo domu.
  • Jednou z príčin, prečo sa dieťa koncentruje silnejšie na jedného rodiča, môže byť i to, že si od neho sľubuje viac spoľahlivosti. Spravidla je to ten rodič, ktorý je takmer vždy k dispozícii, je teda ľahko dosiahnuteľný.
  • V prípade mamy, ktorá už nie je pre dieťa zaujímavá, ak sa objaví otec, môže byť príčinou takéhoto správania i to, že si je dieťa jej láskou absolútne isté a vie, že môže mamu dočasne opustiť a napriek tomu nebude nikdy z jej strany odmietané.

Odmietanie vlastným dieťaťom nie je ťažké len pre „ignorovaného“ rodiča, ale aj pre toho, ktorého dieťa uprednostňuje: tento rodič totiž súcití s tým druhým a cíti sa za to, že je objektom silnej detskej náklonnosti, vinný. „Zakaždým ma až pichne pri srdci, keď sa Michal snaží bezúspešne dostať do blízkosti našej dcéry Niny. To, že nám to nevyšlo v manželstve, ešte neznamená, že je Michal zlým otcom,“ hovorí Miroslava K.

Našťastie nemusíme dlho vyčkávať, kým vietor zmení svoj smer. Existujú cesty a prostriedky, ktoré sľubujú prelomenie mostov medzi dieťaťom a odmietaným rodičom. Veľa môže pritom pomôcť práve uprednostňovaná mama či otec.

Tu sú pre nich tri tipy:

  • Častejšie sa stiahnite do úzadia, potom je dieťa odkázané na toho rodiča, ktorý je momentálne prítomný.
  • Hovorte o svojom partnerovi pozitívne: „Ešte šťastie, že máme ocka“ alebo „Tvoj ocko ťa má skutočne veľmi rád“.
  • Podniknite ako rodina niečo, čo urobí vášmu dieťaťu radosť, napríklad spoločná hra, maznanie sa, výlet.
  • Ak ste tým, ktorému sa dieťa vyhýba:
    • Snažte sa získať si priazeň dieťaťa. Vo zvýšenej miere sa pokúšajte dostať do jeho blízkosti, najmä v čase, keď sa hrá. Vyčkajte na priaznivú situáciu, aby ste sa mohli zahrať spolu. Šance, aby vás dieťa tolerovalo, si zvýšite tým, že sa dáte na „štyri“ a necháte sa ním doslovne viesť.
    • Pokúste sa o tímovú prácu. Pozvite dieťa, aby išlo s vami nakupovať, odovzdať papier do zberu alebo na prechádzku so psom.
    • Odolajte pokušeniu kúpiť si náklonnosť dieťaťa, napríklad tým, že ho zásobíte hračkami alebo sladkosťami.
    • Nikdy nestrácajte trpezlivosť. Odborníci sú jednotní v tom, že uprednostňovanie jedného z rodičov je len prechodnou záležitosťou. Možno vás uteší, že kyvadlo sa raz otočí aj na druhú stranu a potom budete favoritom zasa vy.
  • Ďalším možným vysvetlením, ktoré sa skrýva za odmietavým správaním sa detí k jednému z rodičov, môže byť  kríza v partnerstve. S narodením prvého dieťaťa sa z páru stáva rodina – ide o proces, ktorý neprebieha vždy hladko, ako to poznajú mnohí psychológovia zo svojej praxe. Väčšinou to spočíva v ilúzií, ktorej podľahnú mnohí čerství rodičia: Tí totiž dúfajú v skorý návrat do normálneho života. Predovšetkým otcovia túžia a dúfajú, že sa ich život opäť dostane do starých koľají. Sklamania sú potom akoby naprogramované. Pretože už nikdy nič nebude ako predtým. Vždy je tu ten tretí človiečik, ktorý si vyžaduje pozornosť a partnerka je teraz oveľa viac matkou ako milenkou.

Mnohé urážky a zranenia vznikajú práve v tejto počiatočnej fáze rodiny. Otec je sklamaný, lebo sa musí vzdať svojich nádejí a uniká potom do pracovného života – alebo dokonca do náručia inej ženy. Z tohto dôvodu sa bábätko stáva pre mamu celým obsahom jej života. Preto sa jej od neho dostáva nezdieľanej lásky, čo opäť zvyšuje matkino sebavedomie.

Dôsledkom takejto konštelácie je to, že sa dieťa odcudzí svojmu otcovi a o to silnejšie sa pripúta k matke. A zrazu ho otec nemôže prebaliť, tíšiť a dokonca ani kŕmiť. Je len logické, že sa otec potom cíti ako piate koleso na voze a že je  frustrovaný.

A potom sa stane, že žena začne stále menej a menej dôverovať svojmu mužovi, že sa dokáže postarať o „jej“ dieťa. Tento začarovaný kruh možno pozorovať najmä v rodinách s tradičným delením mužskej a ženskej roly.

Ak by otcovia brali svoje pocity vážne a hovorili včas o tom, čo ich trápi, dalo by sa vyhnúť mnohým manželským krízam alebo dokonca rozvodom. Rodičia by sa mali pokúsiť nanovo vytvoriť vzťahy v trojuholníku mama-dieťa-otec tak, aby sa všetci cítili dobre a aby sa každému dostalo pravdy. Psychológovia odporúčajú otcom, aby sa bránili, ak matka ich dieťaťa prezentuje spôsoby kvočky, ktorá si žiarlivo ochraňuje svoje kura. Ak dieťa potrebuje útechu, mal by sa otec postaviť a povedať: „Ja to urobím!“

Ak vám dieťa povie „Ocko nepribližuj sa!“, alebo to menšie vám to dá najavo aj bez slov, nezúfajte. Treba pátrať po príčinách a ak ste už urobili všetko preto, aby vás dieťa malo rado a ono sa vám stále vyhýba, buďte trpezliví. Raz sa karta určite obráti a vedzte, že odmietanie zo strany dieťaťa neznamená, že vás už neľúbi. Len mu niečo prekáža. Ak ste šikovným otcom, určite na to prídete. Niekedy môže ísť len o banalitu (U nás napríklad súviselo odmietanie otca zo strany dcéry s príliš silným a prenikavým hlasom manžela – jednoducho sa ho dcéra vždy zľakla. Trvalo niekoľko týždňov, kým sme zistili, kde je „pes zakopaný“).

 

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: