Najčastejšie chyby, ktoré robia otcovia pri výchove
I v dnešnej dobe si mnoho oteckov buduje rešpekt prostredníctvom strachu. Sú presvedčení, že len ak sa ich dieťa bude báť, vzbudia v ňom autoritu. Nie je to pravda.
Mnoho mužov pred narodením dieťaťa trápi otázka, ako veľmi sa budú vo výchove podobať na svojho otca. Trápi to najmä tých z nich, ktorým otcovia venovali buď príliš málo času, ale od nich vyžadovali tvrdú disciplínu a často ich vystavovali kritike. S ich výchovou nikdy nesúhlasili, možno dokonca otca v detstve neznášali a do očí mu kričali, že nikdy nebudú ako on. A občas predsa :)
Najčastejšie výchovné chyby oteckov:
Príliš prísny otec
I v dnešnej dobe si mnoho oteckov buduje rešpekt prostredníctvom strachu. Sú presvedčení, že len ak sa ich dieťa bude báť, vzbudia v ňom autoritu. Nie je to pravda. I demokratickou výchovou, založenou na vzájomnou rešpekte, možno vychovať dobrého človeka.
Ak sa dieťa rodiča bojí, v neskoršom veku mu začne zo strachu klamať. Nikdy si s dieťaťom nevytvoríte dôverný vzťah, ak mu budete dávať najavo, že ono je len dieťa a vy ste otec. Naopak, dieťa si vás bude vážiť, keď ukážete svoju citlivú stránku. Dokážete povedať prepáč, pochopiť zdanlivo banálny detský problém, a nekričať, nekričať, nekričať!
Najčastejšie sú to práve otcovia, čo v detstve drezúru svojho otca neznášali. Ale keď sa sami stanú otcami, niektorí majú zrazu pocit, že len vďaka rodičovskej „drezúre“ sa z nich stali dobrí a čestní ľudia. Povedia si, že táto výchovná taktika zaberá a vedome či podvedome ju používajú. Ak im potom dospievajúce dieťa uteká z domu a tají svoje problémy, nevedia pochopiť, prečo. Veď oni sa snažili len vychovať z neho poriadneho človeka.
Naopak, príliš flegmatický
Vo väčšine rodín si rodičia svoje roly podvedome rozdelia. Jeden je „zlý“ a druhý je ten „dobrý.“ A čím viac je jeden z nich prísnejší, tým viac je ten druhý miernejší. Zhovievavosť a pochopenie sú v každom vzťahu dva z najdôležitejších pilierov, netreba si ich však mýliť s flegmatickosťou. Alebo si otec povie, že na výchovu je tu predsa mama dieťaťa a on jej do toho nebude zasahovať. Nič však nie je pre dieťa horšie a potupnejšie, ako keď má pocit, že oň otec nejaví záujem.
Zväčša je to problém rozvedených manželstiev, kde otec trávi s deťmi menej času ako matka. Zvykne si tak na pohodlný život, prípadne si vytvorí novú rodinu a do výchovy taktiež nezasahuje. Dieťa, žiaľ, hľadá chybu v sebe a neskôr, keď celú vec pochopí, od otca sa úplne izoluje.
Čítajte aj: 6 skvelých výchovných stratégií pre zodpovedných rodičov
Málo času na dieťa
„Otec je živiteľom rodiny a matka vychovávateľkou detí.“ Tento mýtus je, žiaľ, zakorenený ešte v mnohých mužoch. Týka sa to najmä tých, ktorí sami toto rozdelenie v rodine zažili. Nie je však nedostatok času často iba výhovorka? Je samozrejmosťou, že rodina z niečoho musí žiť, hlavne ak je mamička s dieťaťom na materskej dovolenke, ale každý dobrý otec si čas na dieťa jednoducho nájde. Nech to stojí, čo to stojí. „Utekaním“ z domu môže muž maskovať čokoľvek. Workoholizmus, problémy v manželskom vzťahu, neohrabanosť v starostlivosti o dieťa..., dôvodov môže byť mnoho.
Ak sa dieťaťu nebudete venovať a nevytvoríte si s ním citové puto v ranom detstve, je možné, že keď sa v jeden deň rozhodnete svojho potomka zobrať do kina a čakáte na jeho búrlivú nadšenú reakciu, odmietne vás so slovami: „Nie, tati, nemám čas ísť s tebou do kina.“ Taká rana je veľmi bolestivá a vaše ego zlomí omnoho viac, ako keby ste vášmu drobcovi menili špinavé plienky.
Otec – tréner
Najmä z chlapcov chcú mať otcovia budúcich futbalistov, hokejistov či pretekárov. Ak má malý Kubo o futbal naozaj záujem, otecko sa často stáva ich druhým trénerom. Po zápase ho opravuje, radí, čím môže svoje pre šport nadšené dieťa aj poriadne znechutiť. Nikdy nedávajte v tejto oblasti svojmu potomkovi nevyžiadané rady, snažte sa skôr o pochopenie a podporu. Ak bude vaše dieťa potrebovať v niečom pomôcť, samo sa na vás obráti so svojou žiadosťou. Pokiaľ chcete naozaj svojmu dieťaťu poradiť, konzultujte jeho chyby radšej s trénerom, ako s dieťaťom samotným.
Otec so strateným životným snom
O to väčšie býva ich sklamanie, ak viac, ako kopanie do lopty, synátora zaujíma umenie či tanec, alebo z dcéry bude miesto lekárky kaderníčka. Rozčarovanie zo zmareného sna potom niektorí oteckovia kompenzujú tvrdou disciplínou a nútením dieťaťa do aktivít, ktoré ho vôbec nezaujímajú, alebo sa o dieťa, resp. o jeho neželané aktivity, prestanú zaujímať.
Každý človek má právo na rozvíjanie aktivít, ktoré mu idú najlepšie. To, že váš syn nebude právnik ako vy a váš otec a vaša dcéra právnička, neznamená, že nemôžu byť o to lepšími maliarmi, spevákmi či vychovávateľkami. Človek s láskou robí iba to, čo ho naozaj baví a na čo má vlohy a vkladať do dieťaťa sny, ktoré ste si sami nesplnili, nie je správne.
Mohlo by vás zaujímať aj: Mávajú aj otcovia krízu?