O čom sa medzi mamami nehovorí...

O čom sa medzi mamami nehovorí...
2.3.2017 v kategórii Mama, autor Gabriela Chrastilová, foto: istockphoto.com

Stres. Slovo často skloňované vo všetkých pádoch. Odvšadiaľ sa na nás valí množstvo návodov, ako sa stresu vyhnúť, ako s ním bojovať. Často sme v strese už len z toho, ako veľa sa o ňom hovorí.

Narodenie bábätka je pozitívnym životným okamihom

S jednou životnou situáciou si však stres obyčajne nespájame. Narodenie zdravého bábätka je všeobecne vnímané ako pozitívna udalosť. Posledné týždne tehotenstva sa nastávajúce mamičky nemôžu dočkať okamihu, keď budú svoje maličké držať v náručí.

A keď sa tak konečne stane, v okamihu zabudnú na bolestivý pôrod i všakovaké ťažkosti spojené s príchodom bábätka na svet. Čerstvá mamička vie, že má všetky dôvody ku šťastiu. Má svoje milované dieťatko.

Mala by byť spokojná a šťastná, mala by k svojmu novonarodenému potomkovi cítiť lásku. Áno, je spokojná, bábätko je stredobodom jej života. Napriek tomu očakávaný pocit šťastia nie je krištáľovo čistý, ako by mal byť. 

Prichádzajú pocity, pri ktorých sa mnohé mamičky nespoznávajú

Všetko je zdanlivo v poriadku, bábätko prospieva a má sa k svetu, prichádzajú však chvíľky, keď má mamička pocit, že sa jej veci vymykajú z rúk. Možno niekedy cíti nával hnevu. Namiesto toho, aby plačúce dieťatko utešila, okríkne ho.

Neskôr si to vyčíta. A potom, po prebdenej noci, v kratučkej chvíli šialenstva, pochytí ju chuť jačiacim tvorom poriadne zatriasť. Umlčať ho. Vie, že je to neprávne a bojí sa sama seba. Svojich myšlienok. Mamička prežíva pocity, o ktorých sa bežne nehovorí...

Nie je to nič, o čom by si rada pohovorila s ostatnými mamičkami, s ktorými chodí na kávu alebo na prechádzku. Hanbí sa o tom porozprávať aj s partnerom. Opýtať sa svojej mamy väčšinou nemôže, pretože sa nechce vystaviť nevyžiadanej kritike. Točí sa v bludnom kruhu. Miluje svoje bábätko, ale zároveň má niekedy sto chutí zobrať sa a utiecť z domu ku svojmu predchádzajúcemu bezdetnému životu.

Prečítajte si: Baby blues alebo popôrodná depresia

Dieťa život zmení na nepoznanie

Pritom zažíva pocity, ktoré sú úplne prirodzené. Zmena životného štýlu, akým je narodenie potomka, je sama osebe stresom. Žena, ktorá bola zvyknutá spať sedem alebo osem hodín denne, ktorá mala čas na svoje záujmy a aktivity, sa stáva „otrokom“ malého drobca.

To, že mu svoj život podriadila dobrovoľne ešte neznamená, že túto obrovskú zmenu musí zvládnuť bez mihnutia oka. Ďalším faktorom, ktorý prispieva do mozaiky celkového obrazu, sú hormóny. Rovnako ako bolo tehotenstvo iným stavom, je z hľadiska hormonálnych hladín v organizme iným stavom aj v šestonedelie a laktácia.

Prečítajte si: Obdobie šestonedelia: Problémy sprevádzajúce šestonedelie 

Nie nadarmo bola kedysi „nedieľka“ umiestnená „do kúta“, čiže do pokojnej časti domu, oddelená od zvyšku domácnosti. Tam bola po celý čas aj s bábätkom, starali sa o ňu ženy z celej širšej rodiny a ona mala na starosti iba seba a svoje dieťa. Nemusela hneď po pôrode (či dnes po návrate z pôrodnice) vpadnúť do kolotoča každodenných povinností. 

Vízia byť dokonalou môže byť poriadne stresujúca

Dnešný životný štýl však od nás vyžaduje plný výkon. Asi žiadna mamička si nemôže dovoliť ležať šesť týždňov v posteli a ladiť si myseľ pohľadom na „pekné obrázky“ (v kúte bývala nedieľka oddelená vyšívanou plachtou, nazývanou aj kútnica, dnes by sme mohli namiesto vyšívanej plachty pozerať napríklad zamilované seriály alebo si čítať oddychovú literatúru).

Sme tlačené spoločnosťou i mediálnym obrazom dokonalej šťastnej rodiny k tomu, aby sme sa čo najskôr po narodení potomka vrátili späť na svoju predtehotenskú váhu, aby sme boli krásne, usmievavé a žiarivé.

V časopisoch a na internete vidíme fotky celebrít, ktoré sa už pár dní po pôrode vracajú do spoločnosti, krajšie a štíhlejšie než kedykoľvek predtým. Sme konfrontované so svojou vlastnou nedokonalosťou.

Cítime sa vinné, že nie sme dosť šťastné. A tak raz nadránom, keď po desiatykrát vstávame k bábätku, ktoré trápi kolika, nezvládame pretlak vlastných emócií a znovu sa objaví tá strašná túžba malým drobcom triasť, pokiaľ nezmĺkne...

Ako z toho von? Skúsenosti mamičiek, ktoré prežili bábätkovské obdobie svojich detí, sú nasledujúce

Nesnažte sa byť dokonalou!

Dokonalosť neexistuje. Dovoľte si byť normálnou chybujúcou ľudskou bytosťou. Nedávajte si privysoké latky. Stačí, keď je bábätko nakŕmené, oblečené v suchom a relatívne čistom oblečení. Novorodencovi je jedno, či má obliečky dôkladne vyžehlené a či mu dupačky ladia ku kabátiku.

Neocenia nablýskanú domácnosť, zato ocenia príčetnú mamu, ktorá si namiesto pobiehania s tepovačom a prachovkou radšej ľahne a odpočinie. Stanovte si priority. Prioritou číslo jeden je prežiť. Umytá dlážka je až na poslednom mieste v rebríčku hodnôt.

Zhadzovať popôrodné tukové prstene okolo pásu taktiež môžete inokedy. V prvých týždňoch po narodení bábätka predovšetkým dbajte na kvalitnú a vyváženú stravu a najmä si vychutnávajte chvíľky, keď dieťatko spí, aby ste si taktiež dopriala krátky osviežujúci spánok. 

Rozprávajte o tom, čo cítite

Už dávna ľudová múdrosť hovorí, že zdieľaná radosť je polovičná starosť. Máte všetkého vyše hlavy? Pocity vo vás vrú ako voda pod pokrievkou hrnca? Ventilujte paru. Vypustite emócie von. Rozprávajte.

Povedzte partnerovi, ako sa cítite a čo prežívate. Zdôverte sa dobrej kamarátke. Nájdite si spriaznenú dušu napríklad v internetovej komunite. Alebo si aspoň založte denník a všetky svoje bôle, starosti a bolesti napíšte na papier (či do počítačového súboru). Uľaví sa vám.

Prečítajte si: Denník mamy

Majte sa rada 

Nosila ste pod srdcom bábätko a dali ste mu život. Už to je samo o sebe dôvodom k hrdosti. A určite to nie je jediná vec, za ktorú môžete mať samu seba rada. Opäť si to zopakujme, že nemusíte byť dokonalou. Veď milovať dokonalého človeka by bolo na zbláznenie.

Majte sa rada presne taká, aká ste. Skúste si napísať zoznam aspoň desiatich dobrých vlastností, ktorými disponujete. Ale tentokrát nepíšte do druhého stĺpca tie horšie. Sústreďte sa iba na pozitíva. Keď vám chýbajú nápady, opýtajte sa tých, ktorí vás majú radi. Možno vás prekvapí, koľko kladných vecí sa sama o sebe dozviete.

Požiadajte o pomoc

Keď sa bude nakrúcať nový filmový trhák „Superžena“, nemusíte v ňom hrať hlavnú úlohu. Spomeňte si na „nedieľku v kúte“. Nehanbite sa a povedzte, čo potrebujete. Kamarátka chce prísť na návštevu pozrieť bábätko? V poriadku, nech príde, a pri tej príležitosti môže priniesť niečo dobré (čo nenadúva) k obedu.

Alebo vám môže počas rozprávania vyžehliť bielizeň. Vraj nie práve najlepšie vychádzate so svojou svokrou? Ak je ochotná vziať bábätko v kočíku na prechádzku, prehltnite hrdosť a dohodnite sa s ňou na pravidelnom „venčení“.

Svokra si užije bábätko a vy môžete vliezť do postele a dospať prebdenú noc. Dohovorte sa s partnerom, ako si rozdelíte starostlivosť o domácnosť. Krátkodobo, pokiaľ sa vy aj bábätko nezabehnete v novom režime, môže väčšinu domácich prác prebrať otecko bábätka.

Prečítajte si: Pre novopečené mamičky - ako sa nezblázniť na materskej dovolenke

Urobte pre seba niečo pekné

Sama najlepšie viete, čo vás skutočne poteší. Pre niekoho to môže byť hodina v zamknutej kúpeľni, ticho, pokoj a voňavá pena vo vani. Pre inú môže byť radostným zážitkom napríklad návšteva obľúbenej kaviarne a chvíľka nerušeného rozhovoru s priateľkou.

Či už vám deň prežiari tabuľka čokolády alebo prechádzka v prírode, buďte občas sebecká a rozmaznávajte sa. Okrem toho, že ste mamou, ešte stále ste aj človek a žena. Máte zodpovednú prácu, ktorá vyžaduje nasadenie dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni. Tak sa pravidelne odmieňajte. Zaslúžite si to. 

Transformujte negatívne emócie

Kričte, spievajte, tancujte, cvičte, behajte, skáčte, hádžte farby na plátno či slová na papier. Vezmite všetok hnev, pocity viny a zlyhania, frustráciu, bezmocnosť a zúfalstvo. Použite ich energiu a kreatívne sa vyjadrite.

Pokiaľ máte tolerantných susedov alebo žijete na samote, môžete kričať, skákať a dupať (bábätko pred rituálom radšej dajte do kočíka a pošlite s oteckom alebo babičkou na čerstvý vzduch). Spomeňte si na svoje detstvo a záujmové krúžky v ľudovej škole umenia.

Vráťte sa ku svojim koreňom. Sochárčite, oháňajte sa dlátom alebo striekajte temperovými farbami. Brnkajte na gitaru. Citlivé duše môžu písať básne. Športovkyne si môžu zaobstarať boxovací vak. Nájdite spôsob, ako svoje emócie premeníte v aktivitu.

Snažte sa tráviť nejaký čas v spoločnosti dospelých ľudí

Vaše bábätko je to najkrajšie a najúžasnejšie stvorenie na svete. Materstvo vás napĺňa. To je úplne v poriadku. Ale ani s najúžasnejším človekom na svete nemôžete byť permanentne. Sem-tam je dobré vytesniť z mozgu mlieko, plienky a grckanie a v celých vetách sa rozrozprávať napríklad o kultúre, politike, globálnom otepľovaní, svetovom mieri... alebo o mužoch, bývalých kolegyniach v práci, letných módnych trendoch a nečakaných dejových zvratoch v obľúbenom seriáli.

Verte, že keď vaše dieťa trochu vyrastie, ocení, že sa dokážete vyjadrovať v zložitejších vetných útvaroch, ako sú citoslovcia. A vy sama sa budete cítiť lepšie, keď si občas pripomeniete, že materstvo je možno tá najdôležitejšia, nie však jediná úloha vo vašom živote.

Slovo odborníka k téme popôrodného obdobia

Mgr. Michaela Mrowetz, klinická psychologička, ktorá sa venuje problematike pôrodnej starostlivosti o matku a dieťa:
„Stres, prežívaný s materstvom, je veľmi obvyklá reakcia. Hormonálne hladiny po pôrode sú rozkolísané, o nič menej oxytocín – hormón lásky a šťastia −  a prolaktín – hormón hniezdenia – pomáhajú ženám zložitú situáciu, ktorou je naviazanie sa na svoje bábätko a rozpoznávanie jeho potrieb, zvládnuť.

Čím skôr sa novopečená mamička na svoje práve narodené bábätko naladí, tým bude mať k nemu ľahšiu cestu. Stres pramení často z nedostatku spánku a práve ihneď po pôrode a nasledujúcich niekoľko dní sa mamička na potreby dieťatka ladí a prehadzujú sa jej „výhybky“ v mozgu, kde sa orientuje iba na starostlivosť o dieťa.

Je dôležité si túto prioritu uvedomiť a nechať sa ňou viesť. Tým sa taktiež zníži miera stresu, ohrozujúca čerstvú mamičku. Nie je dôležité vyzerať bezchybne ako hviezdy v médiách absolvujúce dva týždne po pôrode večierky. Dôležité je cítiť sa dobre.

A pokiaľ čerstvú mamičku predsa len pochytí hnev, pretože nerozumie tomu, prečo jej dieťatko plače, je veľmi dôležité tento hnev ovládnuť a vypustiť ho. Ak je nepokojná matka, nepokojné je aj dieťa a koleso stresu sa roztočí.

Jiřina Prekopová, detská psychologička a známa propagátorka metódy pevného objatia, o tejto problematike hovorí, že pôrod je vývojová trauma (teda stres), ktorá má byť liečená a prekonaná kontaktom matky s dieťaťom. Ak je dieťa od matky oddelené, prichádza k retraumatizácii, čím sa stres ešte znásobí!

Mamičky by mali vedieť, že je normálne hnevať sa na dieťa, nie je však normálne ním triasť. Je dôležité hľadať spôsoby, ako hnev ventilovať, avšak bezpečne pre vaše dieťa aj pre vás.“

Včasná podpora bondingu ako prevencia stresu

Anglické slovo bonding znamená v preklade lepenie alebo pripútanie. V kontexte tvorby emocionálneho vzťahu dieťaťa a mamičky po pôrode je to podpora budovania základov emocionálnych väzieb medzi mamičkou a dieťaťom.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia si americkí pediatri Kennel a Klaus začali všímať to, že deti matiek, ktoré mali nenarušený kontakt po pôrode, sa prejavujú trochu inak. Začali skúmať tento fakt a prišli k záveru, že matky, ktoré mali možnosť byť nerušene po pôrode so svojím dieťatkom, sa správali trpezlivejšie, dlhšie s dieťaťom vyhľadávali očný kontakt a ešte rok po narodení reagovali rýchlejšie a ochotnejšie na potreby dieťaťa.

Prečítajte si: Bonding – magické hodiny po pôrode

Pozor na tzv. syndróm traseného dieťaťa (Shaken Baby Syndrome)!

Prudké trasenie dieťaťom môže mať za následok poškodenie mozgu, paralýzu, epileptické záchvaty, stratu sluchu, alebo dokonca smrť. Môže spôsobiť krvácanie do mozgu či v okolí očí s následkom slepoty.

Detská hlava a krk sú mimoriadne zraniteľné práve preto, že hlavička je v pomere k telu veľká  (cca 25 % celkovej hmotnosti tela). Detský mozog a cievy sú navyše veľmi krehké a trasenie, šklbanie a prudké pohyby spôsobia hyperflexiu alebo hyperextenziu krčných svalov s vážnymi následkami.