Ako sme všetky deti do malého bytu pomestili

Ako sme všetky deti do malého bytu pomestili
29.4.2018 v kategórii Mama, autor Kaja, foto: istockphoto.com

Obývate klasický panelákový bytík? Zdá sa vám, že nejaký ten priestor chýba a máte niekedy pocit, že sa riadne nepomestíte? My sa pomestíme.

Ako takto môžeš byť spokojná? Dostanem občas túto otázku. Sme priemerná rodinka. Bývame s dvoma deťmi v dvojizbovom byte a žijeme si pekne.

Žena doma: Veľa nám netreba
Prečítajte si tiež:

Žena doma: Veľa nám netreba

Koľko človek potrebuje?

Vždy mi príde na myseľ anekdota o múdrom židovskom rabínovi, ku ktorému prišiel muž s prosbou o pomoc. Mal vyriešiť ich „bytovú otázku“.

V dome sa tisli so šiestimi deťmi, kozou, sliepkami a možno aj inými domácimi zvieratami. Rabín mu stroho povedal: „Kúp kravu!“ Nechápajúci muž nakoniec poslúchol a miesta bolo ešte menej. Po čase rabín mužovi povedal: „A teraz kravu predaj!“ Nespokojný človek zrazu zistil, koľko priestoru majú k dispozícii a bol za to veľmi vďačný.

Bývame v "králikárni". No a čo?

Aj s nami je to niekedy tak – stačí, že sa vrátime z dovolenky, kde sme boli všetci ubytovaní v jednej malej izbičke a uvedomíme si, aký je náš byt zrazu priestranný. Inokedy reptáme, že nám je tesno.
 
Náš známy tieto typy bytov (aký obývame) nazýva „králikáreň“ alebo „krtinec“. Viem, že 68 m2 pre 4-člennú rodinu nie je veľa, ale sme vďační aj za to. A hovoríme si, že žijeme ako králi.

Máme totiž dve spálne – „dievčenskú“ a „chlapčenskú“. Dievčenskú obývame s dcérou a v chlapčenskej je manžel so synom. Nie je to nejaký náš rozmar, ale opatrenie, ktoré nám veľmi pomohlo!

Chlapčiatko sa nám budilo aj 5 – 6-krát za noc na mliečko. Už som nevládala. Viróza ma donútila „odsťahovať sa“ a už som zostala. Malý necíti vôňu mlieka a krásne prespí s manželom celú noc až do rána do šiestej. Takto sme všetci oddýchnutí a spokojní.

malyý byt

V dvoch izbách žijeme svoj život spokojne

Máme aj dve herne – nielen detská izba, ale aj obývačka sa cez deň mení na herňu, pretože je tu viac miesta a priestoru na naše rozmanité vystrájanie. Niektoré kusy nábytku sme prisunuli k stene, aby sme zabránili prístupu k zástrčkám, zároveň vznikol priestor na hranie a behanie.

Čo som týmto chcela povedať? Že sme často nespokojní s tým, že máme málo, ale keď sa lepšie zamyslíme, zistíme, že ešte máme aj rezervy. Občas úplne stačí zmeniť optiku a uhoľ pohľadu a funguje to.