Od prvej triedy až po pubertu

Od prvej triedy až po pubertu
21.7.2017 v kategórii Mama, autor Zuzana Balogová, foto: istockphoto.com

Mladší školský vek začína nástupom do školy a končí sa nástupom puberty.Je to obdobie rýchlych a dramatických zmien, ktoré súvisia aj so začiatkom školskej dochádzky...

Hmotnosť a výška dieťaťa

Ktoré obdobie sa označuje ako mladší školský vek?

Mladší školský vek (6 – 10r. u dievčat, 6 – 12r. u chlapcov)

Mladší školský vek začína nástupom do školy a končí sa nástupom puberty. Je to obdobie rýchlych a dramatických zmien, ktoré súvisia aj so začiatkom školskej dochádzky (socializácia, kolektivizácia, dieťa porovnáva svoje schopnosti, vníma, ako jeho schopnosti posudzujú iní, napr. učitelia).

Ustupuje egocentrizmus, rozvíja sa schopnosť spolupráce. Dieťa chápe už abstraktné a špecifické pojmy (napr. zachovanie životného prostredia), hodnotu peňazí, pojem času, nápadný je rozvoj logického myslenia, naučí sa čítať, začne byť motivované vnútornými motívmi a nie súťaživosťou, rado diskutuje.

Prečítajte si: Výška dieťaťa: Aké vysoké bude moje dieťa?

Fyziologický rast a vývin v mladšom školskom veku

Hmotnosť a výška dieťaťa v mladšom školskom veku

Dieťa priberie približne 3,2 kg ročne, 12 ročné dieťa váži asi 40 – 42 kg, dievčatá sú väčšinou ťažšie. Charakteristický pre deti v mladšom školskom období je intenzívny rast do výšky.

Priemerne dieťa ročne vyrastie o 6 – 8 cm. Pred pubertou nastáva tzv. rastový špurt – rast sa ešte zrýchli. U dievčat je toto obdobie medzi 10 – 12 rokom, u chlapcov medzi 12 – 14.rokom. Preto sú dievčatá vyššie, chlapci silnejší.

Telesné proporcie dieťaťa v mladšom školskom veku

Dieťa nevyzerá chudé (výrazne sa zvyšuje hmotnosť), začínajú sa prejavovať individuálne rozdiely. Typický je rýchlejší rast končatín ako trupu.

Zrak, sluch a hmat dieťaťa v mladšom školskom veku

Zrakové vnímanie je presné, zraková ostrosť sa ustáľuje. Sluch je dobre vyvinutý, dieťa rozlišuje aj veľmi jemné rozdiely v hlasitosti a výške tónu. Veľmi dobre vyvinutý je aj hmat školáka. Dieťa lokalizuje studené aj teplé body, vie určiť predmet, ktorý nevidí (stereognózia).

Motorika dieťaťa v mladšom školskom veku

V mladšom školskom veku veľmi intenzívne napreduje aj pohybový vývin. Zdokonaľujú sa svalové schopnosti, zlepšuje sa koordinácia pohybov. Dochádza k zlepšovaniu a zdokonaľovaniu jemnej motoriky. Celkovo vo vývine jemnej motoriky v tomto období lepšie napredujú dievčatá ako chlapci.

Pohyb je pre dieťa nevyhnutnou potrebou a podmienkou zdravého vývinu. Mladší školský vek je obdobím veľkej pohybovej aktivity, ktorú si dieťa osvojuje aj v športových činnostiach a ktorú možno pozorovať v rôznych cvičeniach, pohybových a športových hrách.

Prečítajte si: Joga pre deti -pomáha riešiť alergiu, hyperaktivitu aj agresiu

Vnímanie a pozornosť dieťaťa v mladšom školskom veku

Školskou dochádzkou sa vnímanie stáva organizovanejším a systematickejším. Vnímanie postupuje od všeobecného k analytickému (dieťa v predškolskom veku vníma predmety a javy celkovo a málo diferencovane, vnímanie dieťaťa v mladšom školskom veku sa stále viac zameriava na detaily, rôzne znaky  a vlastnosti predmetov a javov).

Škola od dieťaťa vyžaduje istú sústredenosť na činnosti a školské aktivity. Dieťa si už preto nevystačí s mimovoľnou pozornosťou, ale musí sa naučiť zámerne sa sústrediť na splnenie úloh.

Narastá rozsah a stálosť pozornosti. Dieťa sa postupne učí rozdeľovať pozornosť na viac činností vykonávaných v rovnakom čase.

Pamäť a fantázia dieťaťa v mladšom školskom veku

Na začiatku školskej dochádzky sa deti často uchyľujú k mechanickému zapamätávaniu slovného materiálu (jednoduchšie povedané bifľujú sa). Postupne sa v pamäťových procesoch rozvíja aj logická zložka, no k prevahe logickej pamäte dochádza až okolo 10.roku.

Predstavy a fantázia sa u detí predškolského veku vyznačujú názornosťou, mnohokrát sú také živé a konkrétne, že nahrádzajú skutočné zážitky (hovoríme  o tzv.eidetických predstavách).

Vo vyučovaní predstavy dieťaťu nahrádzajú pojmy. Rozvinutosť predstáv sa vo veľkej miere uplatňuje v školskej úspešnosti dieťaťa a hlavne pri rozvoji myslenia a tvorbe pojmov. Bohatosť predstáv dieťaťa súvisí aj s činnosťou jeho fantázie.

Fantázia dieťaťa sa vo veľkej miere uplatňuje najmä na začiatku mladšieho školského veku a to v spôsobe, ako dieťa vo svojom vedomí odráža a spracováva skutočnosť. Jeho vyjadrenia a veciach, javoch a zážitkoch prenikajú subjektívne predstavy, túžby, želania a sú skreslené rôznymi citovými stavmi (strach, radosť a pod.).

Dieťa je často presvedčené o ich reálnosti a pravdivosti, hoci nemajú platnosť spoľahlivej informácie. Na konci mladšieho školského veku (okolo10.roku) sa dieťa stáva viac kritické (súvisí to s rozvojom myslenia) a tým je stále viac schopné odlišovať fantáziu od skutočnosti.

Zopár tipov na aktivity rozvíjajúce detskú predstavivosť

City dieťaťa v období mladšieho školského veku

V tomto vývinovom období sa mení spôsob prežívania citov, city sú bohatšie a rozvinutejšie. U detí v mladšom školskom období možno pozorovať strach z nereálnych podnetov (napr.tajomných, vymyslených bytostí), ktoré na deti pôsobia prostredníctvom kníh, filmov, rozhovorov, slov.

Stále viac si uvedomujú aj reálne nebezpečenstvá a z toho pramenia aj ďalšie druhy strachu (strach z nehody, choroby, tmy, noci, smrti...).

Mení sa emocionálne správanie dieťaťa, dochádza k rozvoju tzv.vyšších citov (intelektové, estetické, mravné city).  Stále viac sa rozvíjajú aj sociálne city najmä vo vzťahu k učiteľovi a spolužiakom.

Pre dieťa, ktoré začína školskú dochádzku, predstavuje učiteľ múdrosť, moc, autoritu. Malý žiačik učiteľa rešpektuje, obdivuje, vytvára si k nemu silné citové väzby, robí všetko pre to, aby sa  mu zapáčil.

Viac mu záleží na priazni učiteľa ako na priazni spolužiakov. Autorita učiteľa v očiach dieťaťa však s narastaním kritickosti myslenia klesá (okolo 9.-10.roku už dieťa kritizuje správanie učiteľa, sťažuje si na nespravodlivosť atď).

Intenzívnejšie sa však rozvíjajú vzťahy medzi deťmi. Kým  na začiatku školskej dochádzky sú vzťahy medzi deťmi povrchné, slabé, krátkotrvajúce, spoločnými úlohami, cieľmi, ktoré musia splniť a hlavne každodenným spolunažívaním sa u nich vytvára cit spolupatričnosti a vzájomnosti.

Priateľstvá sú v tomto období trvácnejšie, deti sa navzájom vyhľadávajú, hrajú, dávajú si malé pozornosti, ale robia aj ústupky a prinášajú obete (kryjú priateľa, dieťa pomáha priateľovi, bráni ho).

Vzťahy medzi deťmi sa viac diferencujú, do popredia vystupuje odlišnosť chlapcov a dievčat. Chlapci i dievčatá si vytvárajú vlastné uzavreté skupiny.

U detí v mladšom školskom veku nie je bežné, aby sa chlapci a dievčatá hrali spolu. Vyplýva to zo spomínanej odlišnosti v záujmoch, správaní, postojoch.

Chlapci zväčša pohŕdajú dievčatami, vystatujú sa pred nimi a podceňujú ich. Dievčatá sa ich často boja, bočia od nich a snažia sa predstihnúť vzorným správaním a usilovnosťou. Podstatné zmeny vo vzájomných vzťahoch medzi chlapcami a dievčatami nastávajú až v období dospievania.

Upevňovanie a podpora zdravia

Aj v tomto období netreba zabúdať na pravidelné lekárske prehliadky a očkovanie. Môžu sa odhaliť poruchy zraku i nesprávne držanie tela.

Pri poruchách reči je potrebná starostlivosť so strany logopéda. Naďalej je potrebné venovať pozornosť starostlivosti o chrup (poruchy vývinu chrupu).

Obdobie mladšieho školského veku je obdobím, keď sú deti najmenej postihnuté chorobami. Dôraz sa kladie na správnu výživu, dostatok spánku a prevenciu úrazov.

Čo by mali deti zvládnuť? Toto by mal vedieť školák!