Ako dieťa komunikuje v prvom roku života?

Mgr. Lucia Danihelová | 13. január 2022
Ako dieťa komunikuje

Máte obavy, či sa reč vášho dieťatka vyvíja v rámci noriem? Ako je to s vývojom detskej reči v prvom roku života?

Deti najprv počúvajú reč svojho okolia, naučia sa jej rozumieť, aspoň tým jednoduchším slovám a vetám, a až potom začnú tvoriť svoje skutočne prvé slová.

Prvé slabiky ešte nemožno považovať za slová

Dieťa síce okolo prvého polroka džavoce čosi ako mamam, amam  a niekedy sa podarí i mama, ale to ešte nemožno považovať za zmysluplné slovo. Tým sa stane tento výraz až potom, ako si ho dieťa dokáže v hlavičke spojiť s osobou, ktorá sa oň stará, vie, že to je mama a  z jeho ústočiek vychádza vedome povedané slovo  mama.  

A prečo vlastne slabika „ma“ patrí medzi prvé, ktoré dieťa vysloví? Vôbec nie preto, že snaživá mamička stojí celé hodiny nad jeho postieľkou a nežne sa mu prihovára:  „A teraz, miláčik, povedz mama, mama...“ .

Dieťa by túto slabiku pravdepodobne vyslovilo, aj keby slovo mama nikdy nepočulo (ale tým samozrejme nechceme povedať, že sa mu nemáme prihovárať, práve naopak, a čím viac tým lepšie), pretože m je hláska, ktorá vzniká presne takým zošpúlením úst a jazyka, ako keď pije mlieko z maminho prsníka alebo fľašky. Často potom, ale niekedy i predtým nasleduje ba, baba  alebo to isté v kombinácii s p alebo t, tieto tri hlásky sú u bábätka niekedy na nerozoznanie.

Sú to hlásky, ktoré možno vysloviť pri pohybe pier a jazyka, keď dieťa pustí maminu bradavku alebo cumlík zo svojho zovretia. Ale ani toto nie sú prvé hlásky, či slabiky, ktoré budeme počuť u nášho dieťaťa.

Deti inštinktívne radi počúvajú ľudský hlas a snažia sa ho napodobňovať  formou vlastných zvukov. Všimnite si, že reč sa u nich spája s radosťou a je silne emocionálna. Počas prvého polroka dieťa veľa rozpráva, ale iba vtedy, keď je spokojné, šťastné alebo radostne vzrušené. Počuje svoj prejav a prirovnáva ho k Vašej reči, keď sa mu láskyplne prihovárate. Jeho odozva je radostná.

Keď prvýkrát vysloví slovo mama bude to radostný výkrik a nie plačlivý nárek. Keď je nahnevané alebo nešťastné, vtedy nehovorí ale kričí, či plače. 

Ako dieťa komunikuje v prvých troch mesiacoch?

Prvou formou komunikácie dieťaťa je plač. Dieťa plače, keď chce povedať, že je hladné, smädné, nespokojné, smutné. Potom nasleduje smiech. Dieťa reaguje úsmevom na Vašu tvár, na Váš úsmev a prihováranie.

Okolo 1. mesiaca začína dieťa vydávať prvé zvuky, odmlčí sa, keď mu odpovedáte, tak ako keby ste spolu viedli rozhovor. Zvuky sú spočiatku podobné citoslovciam aaa, ooo, aoooooo alebo eh, ah, uh.
Medzi druhým a tretím mesiacom to môžu byť i spoluhlásky, zvyčajne m, p, b, keď je spokojné b, k a keď nespokojné j. Keď má tri mesiace, výska, keď je šťastné alebo radostne vzrušené. 

6 mesačné bábätko reaguje na svoje meno

V tomto veku príde už spomínané ma, ba, pa, dieťa ich strieda s radostným smiechom, zajakávaním, kašľaním a výskaním. Dieťa rozpozná svoje meno a reaguje naň.

Okolo prvého polroku začína viac hovoriť, zaujíma ho Váš hlas, aj keď nie ste v jeho zornom poli, a snaží sa zistiť, odkiaľ hlas prichádza a keď sa mu to podarí, radostne odpovedá. Snaží sa udržať konverzáciu tvorením viac slabičných slov, napr. čímsi ako „mamamamamam“, „bubububu“, a „alalala“. Postupne sa tieto slová oddeľujú, z mnohoslabičných sa stávajú zvyčajne dvojslabičné.

Vtedy prvýkrát povie mama, tata, ale i aja, ipi. A vyzerá to, že má zo svojej novej slovnej zásoby veľkú radosť. Objavilo novú hru, experimentuje s jazykom, podnebím, perami, prípadne prvými zúbkami a takto „vyrába“ smiešne zvuky. Ráno Vás zobúdza už nie plačom, ale nadšeným rečnením, večer s ním zaspáva. Teraz mu niekedy vôbec nevadí, keď nemá partnera  na rozhovor, rozpráva sa samo so sebou, so svojou obľúbenou hračkou.

V tomto období deti „džavocú“ úplne rovnako, bez ohľadu na to, či doma hovoríte po slovensky, anglicky, japonsky alebo jazykom niektorého afrického kmeňa. Do tohto obdobia, čo sa týka jazykových prejavov nerozoznáte hluché deti od zdravých. Hluché deti  si do polroka „rozprávajú“ práve tak ako ostatné deti, ale po polroku ich hlasové prejavy prestávajú. Odborníci si to vysvetľujú tým, že sa im nedostáva spätnej odozvy, resp. dostáva, ale vzhľadom na svoj handicap ju nemôžu vnímať. 

6. - 9. mesiac vo vývoji reči dieťatka

Dieťa sa v tomto období snaží napodobniť Vašu reč. Skúša vokalizovať, dávať prízvuk na niektoré slová vo vete. Vyslovuje jasne slabiky ba, da, ka. Hrá sa s perami a jazykom a objaví pritom zvuky ako výskot alebo kašeľ, snaží sa potom nimi na seba upozorniť.

Okolo ôsmeho mesiaca začína chápať, čo znamenajú slová  "nie,  nesmieš".  Približne v deviatom mesiaci sa dieťa mimoriadne zaujíma o rozhovor dospelých. Zvyčajne ticho sedí, najlepšie na mieste s dobrým výhľadom a napäto sleduje vaše tváre. 

Bude otáčať hlavičku za hovoriacim a po čase sa začne zapájať do rozhovoru a vynucovať si pozornosť. Keď sa zasmejete na povedanom vtipe, zasmeje sa i ono, Vy sa zasmejete na ňom a ono sa opäť zasmeje.

Chápe, že je to súčasť tejto hry a chce byť jej právoplatným členom. Teraz prichádzajú najväčšie pokroky v rozprávaní. Dieťa zreteľne oddeľuje slabiky, napr. ma ma ma ma. Súčasne  sa naučí pracovať s hlasom, artikulovať a modulovať tón. Keď pozorne počúvate, v jeho monológu počujete zreteľné ukončenie vety bodkou, otáznikom alebo výkričníkom. Na niektoré slová dáva prízvuk. Niekedy jeho „reč“ znie tak, ako keby rozprávalo vtip. 

Dieťa je do prvého roka pripravené na to, aby tvorilo slová

Okolo desiateho mesiaca spája dieťa celé dlhé vety z rôznych slov, napr. di má aja bo á bu ko. V tomto momente je technicky pripravené na to, aby tvorilo svoje prvé slová, hoci môže trvať ešte niekoľko mesiacov, kým sa tak naozaj stane. Nemá význam snažiť sa identifikovať slová a striehnuť na to prvé, keď dieťa dospelo až sem. V priebehu pár týždňov dieťa túto svoju novú schopnosť rozvinie natoľko, že jeho reč bude taká realistická, hlásky tak zreteľne vyslovované a také rôznorodé, že sa Vám bude zdať, ako keby dieťa hovorilo v skutočnom, ale pre vás nezrozumiteľnom jazyku.

Po desiatom mesiaci si dieťa začne spájať slová s určitým predmetom a bude sa mu snažiť predmetom priradiť nejaký zvuk, ktorý sa vôbec nemusí podobať na ten, ktorý tomuto predmetu priraďujete Vy – jeho obľúbený medvedík môže byť pokojne kiki. Je to jeho vlastné slovo, dieťa sa rozhodlo prisúdiť tomuto predmetu takýto zvuk. Teraz je dôležité, aby ste sa snažili porozumieť jeho reči a keď viete, že ak kričí kiki, chce medvedíka, nenúťte ho opakovať po Vás správne slovo ani neignorujte jeho žiadosť.

Desaťmesačné dieťa rozumie niekoľkým jednoduchým pokynom, ťapká, kýva pri rozlúčke. Napodobňuje zvieracie zvuky ako hau, miau, mú.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: