Mamy radia mamám: Kočíkovanie? Ani za svet!

Redakcia | 8. jún 2017

Dieťatko nechce sedieť v kočíku, a len ho nosíte na rukách? Končí každá prechádzka vaším boľavým chrbtom a vysmiatym spokojným bábätkom, ktoré nosíte zároveň s tým, ako tlačíte prázdny kočík?

Takýto problém má aj mamička Ivana... a vy ste jej takto poradili:

Ivanin problém spočíva v tom, že jej malej dcérke Karinke kočíkovanie priveľmi nevonia. Je takmer nemožné, aby s malou v kočíku išla von sama, pretože Karinka si plačom vydobyje miesto v náručí a na Ivane zostáva nielen nosenie drobca, ale aj tlačenie prázdneho kočíka.

Ivana si tak obyčajné kočíkovanie, ako ostatné mamičky v jej okolí, nemôže vychutnať. Ako má dostať malú Karinku do kočíka a prechádzky si vychutnať?

Takto ste jej poradili:

Lucia a 3,5-mesačná Kamilka

„Prečo nenájsť spôsob, aby dieťa bolo v kočíku spokojné? Vyskúšajte šatku.“

Milá mamička Ivana, máme 3,5-mesačnú dcérku Kamilku, ktorá rovnako ako vaša dcérka nemá rada kočík. Kamilka od začiatku nebola v kočíku spokojná, ale zakaždým sme to skúšali a dávali ju do neho tak či tak.

Skúšali sme to s cumlíkom, kolísaním..., väčšinou sme utekali domov s poriadnym plačom. V 8. týždni sme zistili, že má malá reflux, mliečko sa jej vracalo naspäť a preto bola nespokojná, zvýšili sme polohu ľahu v kočíku a stále skúšali, či bude spokojnejšia.

Pravda je však taká, že kočík si neobľúbila ani tak. Jediné, čo problém vyriešilo, bol nosič, Kamilka sa v ňom upokojila a väčšinou do 10 minút zaspala.

Potrebovala pri sebe niekoho cítiť, len vtedy bola spokojná. A to radím aj vám. Kúpte si nosič, a keď budete vonku a malá sa nebude dať utíšiť, vytiahnete nosič, vložíte princeznú a prechádzka môže pokračovať, vy máte ruky voľné a zvládnete prechádzku aj sama.

My sme na tom dnes tak, že nosič mám stále so sebou, a keď je najhoršie, navliekam ho na seba a pokračujeme v prechádzaní. Navyše máme psíka, preto nám aj venčenie s nosičom vyhovuje viac ako s kočíkom.

Taktiež som sa napočúvala dosť rečí o tom: „Ako ste si ju naučili...“ − Nenechajte sa znervózniť − ak chcete, aby bola Karinka spokojná, tak prečo nenájsť spôsob, aby to tak bolo? Nevzdávajte sa ani kočíkovania, ona si postupne zvykne aj na to.

My už zvládame kočíkovanie relatívne v pohode, a dokonca si v kočíku aj trochu zdriemne, ale vždy mám poruke pripravený nosič − jednoducho pre istotu.

No a dnes ho vytiahnem už iba sporadicky. Držím palce a verím, že keď vaša dcérka trošku podrastie a v kočíku bude môcť sedieť a pozerať sa dookola, tak jej to kočíkovanie prekážať nebude.

Prečítajte si: Mamy radia mamám: Dieťa zaspí iba pri dojčení, ako ho od toho odučiť?

Prečítajte si: Kočíková odysea – aby jazda s kočíkom nebola strastiplnou cestou...

Katka a 7-mesačná Adelka

„Máš nekočíkové bábätko – aspoň zatiaľ...“

Milá Ivana, tvoja skúsenosť s kočíkovaním mi je veľmi povedomá, pretože moja, teraz už sedemmesačná dcérka pociťovala rovnakú antipatiu ku kočíku, keď bola o pár mesiacov mladšia.

Závidela som mamičkám, ktoré vozili spokojné bábätká, kým ja som v jednej ruke niesla moju Adelku a druhou tlačila kočík. V prvom rade si myslím, že tvoja svokra sa mýli − vy ste to Karinku „nenaučili“, jednoducho je „nekočíkové“ bábätko − aspoň zatiaľ.

Myslím si na základe vlastnej skúsenosti, že tvoja dcérka ťa potrebuje cítiť a byť ti nablízku, čomu nasvedčuje aj to, že na tvojich rukách sa krásne upokojí. Má tam totiž pocit istoty a bezpečia, cíti tvoje teplo a počuje biť tvoje srdce − presne tak, ako si to pamätá z nedávnych mesiacov v brušku.

Ja som sa po čase zmierila s tým, že svoje bábätko nebudem kočíkovať, ale trochu netradičnejšie − nosiť. A tak som si kúpila šatku, naučili sme sa ju s manželom používať a odvtedy sa naše prechádzky zmenili na veľmi príjemné.

Adelka sa z bezpečia môjho tela obzerala okolo seba, a keď sa unavila, pekne zaspala. My sme si s manželom užili romantickú prechádzku ruka v ruke, keďže nikto nemusel tlačiť kočík a neskôr som šatku ocenila aj pri nakupovaní a pochôdzkach po meste − schody a malé obchodíky už pre mňa neboli prekážkou.

Nosenie má okrem toho veľký bonus − pozitívne vplýva na telesný aj duševný rozvoj dieťatka. Nosiť sa dá v lete aj v zime, bábätko treba len adekvátne obliecť, prípadne existujú aj rôzne doplnky na zimné nosenie, ktoré zabránia chladu.

Neskôr sme šatku vymenili za ergonomický nosič, s ktorým sa ľahšie manipuluje, a aj keď som to nečakala, asi pred mesiacom Adelka objavila aj čaro kočíka, pretože sme už prešli na športový, z ktorého ma dobrý výhľad von a môže pozorovať okolie.

Šatka alebo nosič je však náš verný spoločník aj pri kočíkovaní − keď našu princeznú náhodou štyri kolesá omrzia. J Mám teda pre teba dve rady − skús Karinku nosiť, myslím, že sa to obom zapáči.

A tá druhá − dávkuj jej kočík postupne, skús o pár týždňov alebo mesiacov, prípadne pri výmene za športový variant.

Ak sa rozhodneš pre nosenie, nezabudni si o ňom zistiť najdôležitejšie informácie, aby si svoje dieťatko nosila správne. Prajem veľa pekných spoločných kilometrov!

Zuzana a 15-mesačná Dominika

„Najskôr som ju uspala na rukách, až potom uložila do kočíka.“

Podobný problém sme s našou dcérkou riešili aj my. Keď bola maličké bábätko, trpela dosť silnými kolikami, takže keď som ju kdekoľvek položila (nielen do kočíka), spustila strašný plač. Vtedy prechádzky neprichádzali do úvahy, potichu som závidela mamičkám, ktoré s rovnako starými bábätkami chodili okolo a detičky im v kočíku krásne spali.

To naše len do nemoty plakalo... Takže v kočíku sme boli naozaj len keď sme museli. Potom som to začala riešiť tak, že som ju von vzala vždy, keď mala ísť spinkať.

Zo začiatku som ju musela uspať doma na rukách a až potom som ju mohla dať do kočíka a následne sme mohli ísť na prechádzku. Trošku zložité, ale vyplatilo sa.

Tak si princezná zvykla v kočíku spávať. Skús tak začať aj ty, zober ju von vždy, keď má spinkať a keď už vieš, že príde jej čas zobudiť sa, choď radšej niekam bližšie k vášmu domu, aby si ju nemusela vláčiť na rukách.

Teraz má dcérka15 mesiacov a udržať ju v kočíku je naozaj veľký problém. Spáva v ňom už len výnimočne, a keď ju v ňom chcem udržať, musím ju podplácať kukuričnými chrumkami.
Veľa šťastia a kopec kočíkových kilometrov!

Ivka, 4-mesačný Martinko

„Keď bude plakať, daj jej cumlíček.“

Milá mamička Ivana, mám 4-mesačného synčeka Martinka a tiež som sa bála ísť sama s kočíkom, no teraz je to super, lebo nie som odkázaná na nikoho.

Myslím, že by si mala vyskúšať ísť s manželom alebo s niekým, kto ti je oporou a zoberte Karinku, keď je prebalená, napapaná − to bude určite spokojná i naladená vyskúšať kočík, a aj keď bude plakať, nechaj ju v kočíku a daj jej cumlíček.

Ja som tak Maťka upokojila, a keď sme šli s kočíkom po najväčších hrboľoch, tak to sa mu veľmi páčilo. Neboj sa ničoho, aj keď to bude spočiatku náročné, verím, že to zvládneš. Dôležité je, aby si bola pokojná mamička, lebo to dieťatko cíti.

Alena a 2-mesačná Milenka

„Skúste Karinku nosiť.“

Milá Ivana, naše malé dievčatko tiež kočík odmieta od prvej chvíle, čo sme ju do neho vložili. Takmer každý náš pokus skončil rovnako − manžel alebo mama tlačili kočík a ja som išla s dieťaťom na rukách.

Takto sme absolvovali aj prvú návštevu u lekárky. Iba raz sa nám podarilo, že sme sa mohli poprechádzať bez problémov. Vtedy musela malá najprv tvrdo zaspať, aby som ju mohla dať do kočíka.

Hľadala som na internete, či aj iné mamy majú podobný problém a odľahlo mi, keď som zistila, že to nie je až taký ojedinelý jav.

Našťastie pre nás, ešte pred pôrodom som uvažovala aj nad možnosťou, že budeme naše bábätko nosiť. Kúpili sme babyšatku a od kamarátky sme dostali nosič.

Šatka sa nám neosvedčila, lebo dcérka v nej nechcela ležať ako v kolíske. Ale nosič sme využili už v druhom týždni a odvtedy je to náš každodenný prepravný prostriedok.

Malá sa v ňom veľmi rýchlo upokojí, môžeme ísť aj na dlhšiu prechádzku do lesa aj do mesta. Odpadá tiež problém s bariérami všetkého druhu. Moja mama mi stále rozpráva, aké je to fantastické, kočíkovať bábätko.

Tak dnes si to aj prakticky vyskúšala, keď som potrebovala ísť k lekárovi pre zmenu ja. Malá v kočíku plakala, až kým som ju nevzala na ruky. Kočík má u nás doma červenú. Možno využijeme športovú časť, keď dcérka bude mať väčší záujem o vonkajší svet.

Aj keď... minule sme stretli mamičku s polročným chlapčekom, ktorý sa blažene usmieval v nosiči, a podľa nej, keď už sa raz dieťatko nosí, tak na kočík môžeme zabudnúť.

Až tak mi to neprekáža, nosíme ju od začiatku, takže telo si postupne zvyká na rastúcu váhu dieťaťa. Pozitívne hodnotím aj to, že otecko má takto väčšiu možnosť byť blízko k dieťatku a tým pádom aj veľmi zodpovednú úlohu, keď ho nosí na svojom tele.

Predsa len, my mamy sme s našimi ratolesťami takmer neprestajne, a tatkovia sa môžu cítiť tak trochu na vedľajšej koľaji. Moja rada je jasná, skúste Karinku nosiť. Pravdepodobne vám do toho bude stále niekto rozprávať nejaké múdrosti, ale zážitok z nosenia vám to vynahradí a Karinka bude spokojná.