Mamy radia mamám: Čo s príbuznými, ktorí si nedajú povedať?
Ľubke sa nepáči nerešpektovanie jej názorov príbuznými, konkrétne manželova mama a sestra zaplavujú ich byt nepotrebnými darčekmi z obchodu typu „Všetko za 1 Euro“.
Keď ostatní robia to, čo sa vám nepáči
Situácia začína byť pre mladú mamičku neúnosná, hromadia sa u nich igelitové tašky plné ázijského oblečenia. Párkrát sa Ľubka pokúšala prekonať a veci nakoniec predsa len oprala, no zistila, že silno púšťajú farbu, preto sa v záujme ochrany svojho dieťaťa rozhodla dcérke ich radšej neobliekať.
Rodine sa jej rozhodnutie nepáčilo, preto vyskúšali inú taktiku: prinášali oblečenie s odstrihnutým logom krajiny pôvodu a navyše malej Martinke, začali ponúkať cumlík namočený v mede, či oblizovanie čokoládových tyčiniek, v presvedčení, že dieťa potrebuje cukor. Príbuzní v oboch prípadoch tvrdohlavo trvajú na svojom. Ako ich má Ľubka presvedčiť, prípadne eliminovať nevhodnú iniciatívu?
Rady iných mamičiek
„Mala by si byť rada, že príbuzní o vašu dcérku majú záujem“
Mne sa nedávno narodil krásny zdravý synček a priateľova matka nás vôbec nechce prijať ako rodinu, absolútne ju nezaujímame. Nedokážem to pochopiť, pritom otec môjho synčeka ma ešte ani „nestihol“ predstaviť jeho rodine a momentálne sa to ani nechystá urobiť pre dôvod:
„vraj som mu zničila kariéru“, keďže tehotenstvo bolo neplánované. Celé tehotenstvo som strávila u mojej mamy, dokonca ani po pôrode nikto z priateľovej rodiny neprejavil záujem o môjho syna.
Je mi veľmi ľúto, že môjho synčeka odmieta vlastná krv a preto odkazujem Martinke: „Ja by som bola šťastná, keby mi príbuzní z priateľovej strany prejavili náklonnosť, hoci aj takú, s ktorou by som nesúhlasila.“
Lucia a Jakubko (3 roky)
„Aby sa príbuzní necítili vyradení, je dobré navrhnúť alternatívne riešenie“
My sme sa od začiatku s manželom rozhodli, že sa budeme riadiť pri výchove a starostlivosti o nášho synčeka podľa najnovších odporúčaní lekárov. Samozrejme, staršia generácia našej rodiny nás často kritizovala.
Či sa to už týkalo stravy, uspávania, komunikácie so synčekom alebo výberu hračiek. Dôležité je, že sme my, rodičia, v názoroch jednotní. Ak sa nám niečo na konaní príbuzných nepáčilo, najprv sme sa porozprávali my dvaja.
Potom to manžel tlmočil svojej rodine a ja zase svojej. Vtedy to príbuzní neberú tak citlivo. Postupne sme si našich rodičov „vychovali“ a dnes sa na určité veci radšej vopred opýtajú. Bol to ale proces, ktorý neprebehne zo dňa na deň.
Je dobré byt diplomatickí, ale zásadoví. Zo svojej osobnej skúsenosti viem, že vždy, keď som dala na nátlak okolia, zistila som, že sľubovaný efekt nenastal a ja som si neskôr vyčítala, že som sa neriadila vlastnou intuíciou.
Aby sa príbuzní necítili vyradení, je dobré navrhnúť alternatívne riešenie. Napríklad: Namiesto sladkostí môžu kúpiť dcérke radšej ovocie, namiesto plnej igelitky lacných vecí iba jednu kvalitnú.
Osvedčilo sa nám poradiť príbuzným konkrétnu hračku alebo oblečenie i obchod, kde ju dostanú kúpiť. Je dobre navrhnúť viac vecí, aby si mohli vybrať aj podľa ceny. Pre rodiča je najdôležitejšie, ak môže dať dieťaťu to najlepšie, čo dokáže. Prajem Ľubke výdrž, aby si tento pocit mohli s manželom zachovať.
Prečítajte si: MAMY RADIA MAMÁM: Ako zvládnuť obdobie vzdoru, a pritom sa nezblázniť?
„Malému sme zriadili číslo účtu, tak sme sa vyhli všetkým nevhodným darčekom“
Milá Ľubka, my sme mali podobný problém. Všetci v rodine (česť výnimkám) boli presvedčení, že vedia lepšie, čo naše dieťa potrebuje. Vyriešili sme to jednoducho, starým rodičom a rodine sme vysvetlili, že pri návštevách si neželáme, aby malému dávali hocičo papať bez nášho povolenia, pretože my najlepšie vieme, čo a kedy má papať.
Niekoľkokrát zaznela odpoveď: „Ale veď iné deti v tomto veku už dávno papajú sladkosti...“, vtedy musíš byť silná, bokom odložiť myšlienky typu: „Nemôžem na to nič povedať, lebo sa urazia“, ale musíš konať. U nás sa osvedčila veta, na ktorú zatiaľ nikto nevedel odpovedať, ale iba prikývol:
„Starká, mami, oci..., vieš, že ťa veľmi ľúbim, no svojho syna milujem najviac na svete a ak mu neprestaneš potajme dávať cukríky, prestaneme sa s tebou stretávať“.
Možno to znie trochu kruto alebo hrubo, ale ver mi, keď som im milo vysvetľovala, že malý ešte nemôže toto papať, vždy ma odbili nejakou „blbou“ otrepanou vetou. Čo sa týka nevhodných darčekov, to sme vyriešili zriadením účtu pre malého a pri otázke „Čo mám malému kúpiť na narodeniny?“, sme každému dali číslo účtu.
Dúfam, že budeš dosť silná, aby si sa prebojovala a svojej dcérke dávala vhodnú stravu.
PS: Môj syn má teraz 2,5 roka a ukážkovo papá polievky, ovocie, zeleninu. Keď si pýta cukríky, myslí tým sušené ovocie. Naopak, ostatné detičky, ktoré mi kedysi dávali za príklad: „Už bez problémov papajú sladkosti“, teraz nejedia nič, pretože im nič nechutí a namiesto polievky a obeda si pýtajú keksíky...
„Spoločne prezentujte všetkým príbuzným, čo si želáte a čo vám je proti srsti“
Milá Ľubka, narodenie bábätka je veľká radostná udalosť nielen pre samotných rodičov, ale aj pre príbuzných či známych. Každý chce v dobrej snahe pomôcť mladej rodine a prispieť, či už nejakým darčekom, alebo dobrou radou.
Myslím si, že rozdielnosť názorov medzi generáciami je pomerne častou záležitosťou a všetci by mali mať na pamäti, že rodičia sú tí zodpovední a ich slovo by preto malo mať aj najväčšiu váhu. Predsa len ide o ich potomka.
Dôležité je, aby ste sa s manželom porozprávali a zaujali jednotný názor, ktorý je akceptovateľný pre teba i pre manžela, pretože vy ste rodičia malej Martinky. Potom váš postoj spoločne prezentujte všetkým príbuzným s tým, čo si želáte a čo je vám vyslovene „proti srsti“.
Pokojne im môžete povedať, že ich návšteva je vítaná len v tom prípade, ak budú rešpektovať vaše postoje a želania, v opačnom prípade budete musieť stretávanie eliminovať až dovtedy, kým dcérka sama nebude vedieť, čo je pre ňu dobré alebo nie.
Dôležitá je však forma, akou celú vec prednesiete. Neargumentuj nahnevane, zato však dôrazne, iba tak bude rodina vedieť, že to skutočne obaja myslíte vážne. Držím palce.
Prečítajte si: Mamy radia mamám: „Moja dcéra je zlodejka?!“
„Ide o normálnu výmenu generačných názorov“
Myslím si, že každá mladá rodina prechádza niečím podobným ako teraz ty. Podľa mňa ide o úplne normálnu výmenu generačných názorov. To, čo platilo kedysi, dnes skutočne už neplatí. Mame i švagrinej pokojne vysvetli, že si darčeky v takejto podobe neželáš, dieťaťu ich v žiadnom prípade obliekať nebudeš, pretože k tomu typu oblečenia máš určité výhrady.
A či tieto veci sú, alebo nie sú škodlivé, o tom s nimi polemizovať nebudeš. A ak je blízka rodina taká šetrná, mala by pochopiť, že zbytočne vyhadzuje peniaze. Ak napriek upozorneniam bude rodina trvať na svojom, oblečenie môžeš venovať ďalej, napr. cez nejakú charitu.
„Ak majú potrebu niečo kupovať, nech urobia nákup do domácnosti a takto pomôžu odbremeniť mamičku“
V podstate máš šťastie, že svokra býva tak ďaleko, pretože ak nerešpektuje tvoje názory už teraz a tvrdohlavo trvá na svojom, pravdepodobne ich nebude rešpektovať nikdy. Možno by mal tvoj manžel svojej mame a sestre jasne povedať, že oblečenie z trhoviska vaše dieťa zatiaľ nosiť nebude, pretože máte k nemu svoj vyhranený postoj.
Pravdepodobne to od neho prijmú lepšie ako od teba. Ak majú potrebu niečo kupovať, nech urobia nákup do domácnosti a takto pomôžu odbremeniť mamičku od povinností, i finančne pomôžu celej rodine.
Každá vec sa dá nahradiť, v tomto prípade môžete rodine napísať krátky zoznam, ktoré zdravé veci preferujete, napr. doma usušené ovocie z vlastnej záhradky je pre vás oveľa cennejšie, ako „obyčajné“ sladkosti.
Príbuzným navyše zdôraznite, že vnučka je ešte taká malá, že vôbec neprikladá význam tomu, čo jej kto prinesie, ale naopak, práve tomu, kto ju s láskou popestuje v náručí, či s ňou zájde na obľúbené ihrisko. Verím, že situácia sa u vás postupne utrasie a všetko bude podľa tvojich predstáv.
Prečítajte si: Keď bývajú všetci pod jednou strechou